DOLOMITY vertical 2014

Transcript

1 Katedra geografie a aplikovanej geoinformatiky FHPV PU Prešov organizuje zájazd DOLOMITY vertical 2014 (vysokohorská turistika a via ferraty v okolí Cortiny d Ampezzo 3) ( )

2 Prečo práve hory? Hory majú žezlo neobmedzenej moci a vnášajú do duše pokoj. Sú povzbudzujúce, lebo blízkosť ich skalných stien prináša myšlienky na večnosť a nekonečno. Pôsobia aj na psychickú odolnosť, lebo upevňujú charaktery ľudí a robia ich schopnými vzdorovať životným ťažkostiam. Vzbudzujú v ľuďoch pocit súdržnosti a v neposlednom rade majú moc čarodejnú, lebo to, ako skaly, lúky a lesy dokážu ovládať človeka je nadprirodzené. Prečo práve Dolomity? Jedno z 10 najkrajších miest sveta, zapísané v Svetovom prírodnom dedičstve UNESCO Raj vysokohorských turistov, vyznavačov zaistených ciest, jaskyniarov, lyžiarov, horolezcov, milovníkov histórie 1. sv. vojny Do neba siahajúce skalné štíty, veže a dómy rôznych farieb Hry slnka a skál pri východe a západe slnka, veľmi fotogenická oblasť Kryštáľovo čisté rieky a smaragdovo-belasé horské jazerá, výskyt horských ľadovcov, smrekovcovo-jedľovo-borovicové husté lesy 300 slnečných dní v roku Bohatá história s množstvom kultúrnych pamiatok-hrady, zámky Dobrá dopravná dostupnosť, hustá sieť chát a lanoviek Popri rušných oblastiach, existencia tichých dolín, vrchov a hrebeňov s minimom turistov Rozmanité druhy fauny a flóry, raj botanikov a obdivovateľov vápnomilnej kveteny Svetoznáme lyžiarske strediská-sella Ronda, Val di Fiemme, Cortina d Ampezzo

3 Kde sú Dolomity?

4 Ohraničenie riekami: S Rienz, Z Eisack, JZ Avisio, J a V - Piava Ohraničenie mestami: S Dobiacco (Toblach), Brunico (Brunik), Z-Bressanone (Brixen), Bolzano, San Martino, J Agordo, Belluno, V Pieve di Cadore, Auronzo, San Stefano, Sesto (Sexten)

5 Čo sú Dolomity Talianske Dolomity, pohorie v južnej časti Álp, boli v roku 2009 pre svoju jedinečnosť zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Ide o jedno z najveľkolepejších horstiev sveta, ktoré bolo zaradené medzi 10 najkrajších miest našej planéty. Dolomity sa formovali pred 200 miliónmi rokov z pravekého mora Tethys ukladaním miliárd schránok drobných morských živočíchov. Pred miliónmi rokov bolo toto praveké more vplyvom pôsobenia endogénnych geologických síl vyzdvihnuté a o jeho ďalší vzhľad sa postarali exogénne činitele. Dnes sa týčia do nebies až do výšky viac než 3000 m n.m. Najvyšším bodom pohoria (obr. 1) je Marmolada (3343 m n.m.). Obr. 1 Pohľad na Marmoladu (3343 m n.m.) a jej ľadovec od severu Názov Dolomity pochádza z prelomu storočia. Vtedy týmto krajom putoval francúzsky amatérsky geológ Déodat de Dolomieu, ktorý tu nazbieral niekoľko úlomkov ako sa vtedy domnieval vápenca. Neskôr pri domácom skúmaní horniny zistil, že tento vápenec pri poliatí kyselinou soľnou nepení, čo sa pri dovtedy bežne známom vápenci stávalo. Dolomieu poprosil o pomoc profesora Nicolasa Saussureo, ktorý na základe rozboru zistil, že hornina nemá stavbu doposiaľ známeho vápenca. Novoobjavená hornina tak dostala názov podľa svojho objaviteľadolomit, a neskôr bolo takto pomenované aj celé pohorie. Pohorie nemá jednoliaty hrebeň, ale pozostáva z mnohým menších, často veľmi odlišných skupín. Asi nikde inde v Európe sa voda, vietor a mráz tak výrazne nepodpísali na formovaní georeliéfu ako práve tu. Nájdeme tu spleť rôznych typov vysokohorskej krajiny od malebných lúk až po fantasticky vytvarované skalné monumenty a horské ľadovce. Na malom priestore (a teda s minimom prejazdov autobusom) tu navštívime hory známe skalnými vežami, meniacim sa sfarbením skalných stien, zelenými horskými lúkami a kryštáľovo čistými jazerami.

6 Obr. 2 Od lúk, cez lesy, po sneh a skalné steny-to sú Dolomity. Dolomity sú skutočným rajom zaistených ciest známych ako via ferrata (po nemecky klettersteig), z ktorých boli vybrané tie najzaujímavejšie a väčšinou stredne náročné. Pre tých, ktorí si budú chcieť od karabín a istiacich lán odpočinúť, bude vždy pripravený turistický program. Alebo môžete celý zájazd absolvovať ako turistiku bez akéhokoľvek vybavenia, krásu talianskych Dolomitov si vďaka hustej sieti turistických ciest vychutnáte úplne rovnako. Zájazd taktiež sleduje stopy krvavého frontu prvej svetovej vojny. Rakúski a talianski vojaci si tu kopali v skalách tunely a úzke chodníky zaistené oceľovým lanom, aby si uľahčili prístup k pozíciám ukrytým vysoko v horách, Dolomity sú preto bez zveličenia kolískou zaistených ciest. Dolomity sú rajom nielen letných, ale aj zimných športov. Je to jedna z najrozsiahlejších oblastí Talianska, v ktorej možno lyžovať s jednou permanentkou. Držiteľ skipasu Dolomiti Superski môže jazdiť v hociktorom z dvanástich stredísk bez ohľadu na to, kde je ubytovaný. Nachádzajú sa tu svetoznáme strediská ako Val di Fiemme, Cortina d Ampezzo a hlavne okruh Sella Ronda.

7 Reminiscencie Dolomity 2012, 2013 (vysokohorská turistika a via ferraty v okolí Cortiny d Ampezzo 1,2)

8 Skupina Via Ferrata v rokoch 2012, 2013 absolvovala: Via Ferrata Inerkofler-De Luca na vrchol Paternkofel (Monte Paterno) (2744 m n.m.) Časť vysokohorskej cesty Sentiero Bonacossa a via ferrata Ceria Merlone na vrchol Cima Cadin di Nord- Est (2 788 m n.m.) Via Ferrata Giovanni Lipella na vrchol Tofana di Rozes (3224 m n.m.) Most Ponte Cristallo, vrchol Cristallino d Ampezzo (3008 m n.m.) a via ferrata Marino Bianchi na vrchol Cima Cristallo di Mezzo (3154 m n.m.) Via ferrata Ettore Bovero na Col Rosa (2166 m n.m.) Via ferrata Giovanni Barbara a via ferrata Lucio Delaiti vodopádové ferraty v rokline rieky Rio Fanes Via ferrata Cesco Tomaselli na vrchol Cima Fanis Sud (2980 m n.m.) Skupina VHT (vysokohorská turistika) v rokoch 2012, 2013 absolvovala: Sextenské Dolomity-túra okolo masívu Paternkofel a Tre Cime di Lavaredo (Drei Zinnen) Vysokohorská cesta Sentiero Bonacossa v masíve Cadini Výstup na Tofanu di Rozes (3224 m n.m.) Most Ponte Cristallo, vrchol Cristallino d Ampezzo (3008 m n.m.) Jazero Pragser Wildsee (Lago di Braies) Výstup na Lagazuoi Pizo (2752 m n.m.), zostup štolami Galleria Lagazuoi

9 Reminiscencie: Dolomity 2012, 2013

10 Čo je Via Ferrata? Alternatívne názvy: Klettersteig (nemecky), Sentiero attrezzato (taliansky), Zaistená cesta (slovensky) Via Ferrata - cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stupačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi. Medzistupeň medzi vysokohorskou turistikou a horolezectvom. Zaistené cesty umožňujú bezpečne zdolať aj náročný horolezecký terén vďaka fixnému isteniu. Istiace lano je v pravidelných intervaloch spoľahlivo ukotvené k pevnej skale a slúži k zaveseniu karabíny zo súpravy pre samoistenie. Priebežné istiace lano býva na cestách najnižšej náročnosti používané ako zábradlie, na pridsžanie rukou pre prípad pošmyknutia, hlavne za mokra, na zvyškoch snehu alebo pri námraze. Ďalšími umelými pomôckami bývajú rebríky, reťaze, kramle, stúpačky, lávky a čapy. Slúžia ako stupy a chyty na miestach, kde terén neposkytuje prirodzené stupy a úchyty. Vďaka tomu môžu menej skúsení lezci bezpečne zdolať aj extrémne strmé až previsnuté úseky, ktoré by pre nich boli pri klasickom horolezeckom postupe nedosiahnuteľné. V takom prípade sa už však lezie skôr po železných pomôckach než po skale. História vzniku - Prvom zaistenou (železnou) cestou sa stala cesta Dachsteinweg na vrchol Hoher Dachstein (2995 m n.m.) v Rakúsku. Bola vybudovaná roku Roku 1869 ju nasledovala cesta Stüdlweg na Grossglockner (3797 m n.m.) takisto na území Rakúska. Hoci už nie je funkčná, jej zbytky sú chránené ako technická pamiatka. Roku 1884 boli vybudované tri zaistené cesty na vrchol Zugspitze (2962 m n.m.) v pohorí Wetterstein na hraniciach Rakúska a Nemecka, ktoré sú po rekonštrukciách funkčné dodnes. Prvá svetová vojna, ktorá v rokoch prebiehala aj v alpskej oblasti spôsobila dočasný pád turizmu v Dolomitoch. Frontová línia sa stabilizovala na hrebeni Dolomitov. Začala zdĺhavá vojna o každé sedlo a vrchol. Rakúski a talianski vojaci budovali bunkre a zákopy, pri strážení hraníc v stenách dolomitských vrcholov zase rebríky, výbušninami a nástrojmi vytvorili galérie a tunely, exponované miesta vybavili lanami. V špecifických podmienkach prichádzajú na rad nové spôsoby boja, ako razenie mínových štôlní a následné vyhodenie protivníkovho postavenia do povetria, budovanie kasární a chodieb v ľadovci (Marmolada) a nasadenie špeciálnych horských jednotiek (horských strelcov), ktoré dokázali s plnou poľnou predvádzať hrozivo vyzerajúce, krkolomné horolezecké kúsky. Straty rakúskych i talianskych vojakov boli veľké, často zapríčinené aj pádmi do priepastí, resp. v zimnom období lavínami a zamrznutím. V súčasnej dobe je veľké množstvo pôvodných vojenských postavení, chodníkov v skalách, chodieb a štôlní sprístupnených pomocou zaistených ciest a mnoho z nich je premenených na voľne prístupné múzeá. V 20. storočí zaznamenali najväčší rozmach budovania zaistených (železných ciest) v rokoch a tento boom sa ešte zrýchlil v 21. storočí. Prednostne sa stavali v Alpách na území Rakúska, Talianska, Nemecka, neskôr Francúzska a Slovinska. V roku 1993 vznikla prvá zaistená cesta aj vo

11 Švajčiarsku. V súčasnosti je aktuálna otázka ich primeranej únosnosti v jednotlivých oblastiach. Trendom budovania zaistených ciest v súčasnosti je masívny rozvoj zakladania športových typov via ferrát, ktoré už nemajú za cieľ uľahčiť lezcovi prístup na vrchol, ale opačne, tú cestu čo najviac zťažiť. Cieľom už nie je ani tak výstup na vrchol, ale skôr potešenie zo samotnej cesty, z prekonania jej náročnosti. 4 typy zaistených ciest: 1. Zaistené chodníky (gesirechte steige): cesty alebo chodníky s krátkymi zaistenými úsekmi. Umelé pomôcky slúžia skôr na občasné pridsžanie sa, spravidla bez nutnosti mať špeciálnu výstroj. 2. Klasické zaistené cesty (klettersteige, via ferraty): sú to klasické via ferraty. Väčšinou ide o lezecké cesty, ktoré sú viac či menej vybavené umelými istiacimi pomôckami. Veľmi často je k týmto cestám dlhý prístup. 3. Alpinistické cesty (alpine steige): sú zrovnateľné so zaistenými chodníkmi, no na rozdiel od nich vedú spravidla vo väčších nadmorských výškach a vyskytujú sa na nich oveľa dlhšie a náročnejšie úseky bez istenia. Na týchto cestách sa vyskytujú nezaistené lezecké miesta (voľné skalolezenie) až do II.-III. stupňa horolezeckej obtiažnosti. Takéto cesty môžu viesť aj po ľadovcoch a obtiažnejším skalným terénom. 4. Športové zaistené cesty (sportklettersteige): ide najčastejšie o veľmi extrémne cesty, zriaďované v blízkosti údolných stredísk. Extrém a šport prevláda nad horskou prírodou. Cesty sú vedené vo zvislých až previslých stenách, traverzy majú veľkú expozíciu, často sú na týchto cestách odvážne lanové mosty a premostenia. Prevažne sem patria ferraty v tiesňavách a roklinách, na samostatných skalných stenách a v podzemí v jaskyniach. Stupne obtiažnosti zaistených ciest (rakúsky systém, ktorý používame aj v našom programe): A - zaistené, jednoznačne vedené turistické cesty a veľmi ľahké zaistené cesty - ferraty. Umelé istenie v podobe oceľových lán, reťazí alebo zábradlí slúži prevažne len pre zvýšenie pocitu istoty v exponovanom teréne, z technického hľadiska však nie je nutné. B - Mierne strmý skalný terén. Umelé zaistenie sa tu nachádza v podobe oceľových lán, kramlí, kolíkov a rebríkov, slúži hlavne k postupu vpred. Niektoré úseky sú už namáhavé a vyžadujú silu. C - Strmý skalný terén. Umelým istením (oceľové laná, kramle, kolíky, rebríky) je opatrená prevažná časť z celkovej dĺžky cesty. Časté sú tu zvislé steny s natiahnutým oceľovým lanom pre zaistenie. Zaistené úseky už vyžadujú určitú silu v pažiach a pri dlhšej trase sú unavujúce a veľmi namáhavé. D - Veľmi strmý skalný terén, miestami kolmé alebo previsnuté úseky. Umelé istenie je realizované najčastejšie len pomocou oceľových lán a príležitostne umiestnenými stupmi (kramle, kolíky). Predpokladá sa, že lezec ktorý na zaistenú cestu nastupuje je trénovaný a vo výbornej kondícii. E - Miestami extrémne exponované cesty via ferrata, vedené v kolmom skalnom teréne s minimom prirodzených stupov. Umelé zaistenie je realizované väčšinou len pomocou oceľových lán a len veľmi málo umelými stupmi (kramle a kolíky). Najťažšie miesta vyžadujú použitie horolezeckej techniky

12 alebo veľkej sily v pažiach. Tieto zaistené cesty už majú vyslovene športový charakter. Púšťať sa na ne môžu len veľmi skúsení vysokohorskí turisti a horolezci. Tieto ferraty nemajú za úlohu lezcovi cestu uľahčiť, ale naopak vyhľadávajú komplikované miesta. Existujú aj medzistupne A/B, B/C, C/D, D/E. V roku 2010 bol postavený extrémne náročný Burgeralm klettersteig v Rakúsku, na základe čoho bola stupnica rozšírená o stupne E/F a F. Táto cesta je momentálne najťažšou železnou cestou sveta. Stupne obtiažnosti zaistených ciest (taliansky systém): Starý systém: modrý - ľahké, odpovedá rakúskemu A, pešia túra s občasnými úsekmi, kde je potrebné pridržať sa lana červený - stredne náročné, dlhé úseky po lanách a rebríkoch, za zlého počasia môže byť cesta nebezpečná čierny ťažký, výhradne pre skúsených, odpovedá rakúskemu D, E. Nový systém: F - facile - ľahké MD - media difficoltà stredne náročné D - difficile - náročné MOD - molto difficile veľmi náročné ED - estrema difficoltà - extrémne náročné Výstroj na Via Ferraty (obr. 3, 4): páracia brzda s dvoma karabínami typu K tzv. ferratový set (na obrázku 3 vľavo hore), sedací úväz (vpravo hore), prsný úväz (vľavo dole), prilba (vpravo dole), plochá slučka so šrubovacou karabínou na spojenie sedacieho a prsného úväzu, rukavice s otvorenými prstami, nešmyky (protišmyková súprava na topánky), čelovka so svietidlom, nepovinné-pomocné lano, pomocné slučky, odsedák.

13 Obr. 3, 4 Časť výstroje na Via Ferraty

14 Obr. 5-8 Rôzne podoby pohybu po ferratách

15 Obr.9,10 Via Ferraty najvyššieho stupňa obtiažnosti E: vľavo Via Ferrata Gianni Constantini (považovaná v Dolomitoch za najťažšiu) a vpravo ferrata Kaiserjäger (Col Ombert)

16 Príjazd zo Slovenska cez Rakúsko do Cortiny d Ampezzo : cesta z Prešova (odchod 6.00 z parkoviska pred internátom) smer Žilina-Bratislava-Wiener Neustadt-Graz-Villach-Lienz-San Candido-Cortina d Ampezzo-cca 1030 km, čas: hod. (v závislosti od situácie na našich a rakúskych dialniciach). Ubytovanie Camp Olympia, miestna časť Fiames cca 3 km severne od centra Cortiny d Ampezzo. Doprava Bude zabezpečená podľa počtu prihlásených, mikrobusom, 45 miestnym autobusom, resp. vlastnými autami (osobne som za poslednú možnosť, pohyb s veľkým autobusom je na úzkych serpentínach Dolomitov problematický a na niektorých cestách nemožný). Roku 2012 sme zvolili možnosť dopravy vlastnými autami, cena za dopravu (pohonné hmoty+dialničné nálepky) pri najazdených cca 2200 km a 4 ľuďoch v aute bola 50 eur na osobu (auto na naftu s TDI motorom). Počet kilometrov bude aj roku 2014 totožný, všetky nástupy na túry a ferraty sú do cca 30 km z kempu Olympia. Spôsob dopravy a ceny za lanovky, ktoré pripadajú do úvahy budú zverejnené neskôr. Ubytovanie Ubytovanie vo vlastných stanoch v kempe Olympia cca 3,5 km od centra mesta Cortina d Ampezzo v miestnej časti Fiames. Kemp leží v nadmorskej výške 1283 m n.m., na pravej strane rieky Boite, neďaleko hlavnej cesty, odkiaľ sa dá dostať za relatívne krátky čas do všetkých naplánovaných oblastí túr. K dispozícii je bar, reštaurácia, pizzeria, sociálne zariadenia, sprchy s teplou vodou, sauna, práčovňa, umývarka riadu. Cena na osobu a deň je 6 eur-rok Platí sa aj poplatok za stan (3 eura na osobu v dvojmiestnom stane na deň-rok 2013). Nočný kľud je po hod. Kemp má pravidelné autobusové spojenie do Cortiny. Z kempu budeme odchádzať zavčasu ráno, návrat okolo hod. V prípade potreby jednu, alebo dve noci strávime na horských chatách. Obr. 11 Vstup do kempu

17 Obr. 12,13 Camp Olympia Batožina a výstroj Vzhľadom na charakter zájazdu (ferraty a VHT), odporúčam rozumné množstvo batožiny, batožinový priestor je obmedzený. Odporúčam maximálne 40 l batoh. Potrebný je stan (treba sa dohodnúť na počte ľudí do stanu), plynový varič a hrniec, spacák, alebo deka a podložka na spanie, potraviny, voda, hygienické potreby a pod. Klasická batožina a výstroj pre vysokohorskú turistiku, pre tých, ktorí sa rozhodnú pre via ferraty je potrebný via ferratový set (obr. 3,4), prsný úväz, sedací úväz, plochú cca 2 metrovú slučku na spájanie hrudného a sedacieho úväzu, istiacu karabínu + ďalšie dve karabíny a 2 istiace slučky, prilba, čelovka so svietidlom, nešmyky (protišmyková súprava na topánky),

18 nepovinné-pomocné lano, odsedák, pomocné slučky, rukavice s otvorenými prstami, teleskopické palice a pod. Nezabudnúť na kvalitné topánky-na via ferraty s pevnou podrážkou. Počasie v Dolomitoch je veľmi premenlivé, v polovici septembra je možné rátať so všetkým, aj so sneženímprimerané oblečenie, vrátane vecí do dažďa. Nezabudnúť na osobné doklady, lieky. Výstroj je potrebné vyskúšať, pred prvou ferratou dostanete krátku inštruktáž. Každý účastník by mal mať baterku, alebo čelovku so svietidlom. Pre VHT turistov, ktorí dbajú na maximálnu bezpečnosť odporúčam z ferratovej výbavy ako nepovinnú výstroj prilbu, rukavice, nešmyky, odsedák s karabínou (VHT trasa sa dá zvládnuť aj bez nich). Uvedená výstroj sa dá aj zapožičať. Poistenie si vybavuje každý sám, dôrazne odporúčam poistenie mať, nielen pre skupinu ferrata. Pre tých, ktorí plánujú v roku 2014 chodiť častejšie po horách odporúčam zainvestovať do poistenia ALPENVEREIN (poistenie rakúskeho horského spolku), ktoré kryje všetky poistné športové udalosti (s výnimkou paraglidingu a zoskoku padákom) do nadmorskej výšky 6000 m n.m., kdekoľvek na svete. S týmto poistením si môžete uplatniť až 50% zľavy na ubytovaní na mnohých horských chatách v Európe (vrátane Dolomitov), ako aj zľavy na lanovky a pod, ktoré môžete aj na našom zájazde využiť. Poistenie sa dá vybaviť v slovenskom jazyku cez internet. Mapy Pre potreby VHT aj ferrát odporúčam mapu od talianskej firmy Tabacco č. 03 Cortina d Ampezzo, E Dolomiti Ampezzane v mierke 1: Všetky trasy VHT aj ferrát programu sú na tejto jednej mape. Mapa v cene cca 7,5 eur sa dá objednať cez e-shopy aj na Slovensku, prípadne kúpiť priamo na mieste. Alternatívou je mapa od rakúskej firmy Kompass. Odchod z Cortiny d Ampezzo cez Rakúsko na Slovensko : po rovnakej trase ako príjazd-cca 1030 km, čas: hod. (v závislosti od situácie na rakúskych a našich dialniciach), príjazd do Prešova v nočných hodinách.

19 Program zájazdu DOLOMITY vertical 2014 ( ) Via ferrata (Čertovský vynález, ktorý mení turistu na horolezca) Pozn.: trasa a program sa môže meniť vplyvom počasia a iných okolností, vedenie zájazdu si vyhradzuje právo zmeny programu.

20 DOLOMITY vertical 2014 Via ferrata Albino Michielli Strobel Via ferrata Terza Cengia Dve orlie cesty nad campom Olympia, nádherné scenérie mesta Cortina d Ampezzo, údolia rieky Boite, masívu Tofana, Cristallo a Sorapiss Oblasť: Dolomity, horská skupina Cristallo-hrebeň Pomagagnon Najvyšší bod (vrchol) trasy: Punta Erbing m n.m. Ďalšie vrcholy na trase: Punta Fiames 2240 m n.m. Celkový čas pochodu: 9 hodín (z toho na ferratách 4,5 hodiny) Obtiažnosť (A-E stupnica): Via ferrata Albino Michielli Strobel (C), Via ferrata Terza Cengia (B/C) Parking (východzí bod): hotel Alberto Fiames (1280 m n.m.), cca 10 minút peši z campu Olympia. Nástup a priebeh ferrát: Od hotela pomocou ukazovateľa cez železničnú trať, potom do lesa a po suťových jazykoch na začiatok ferraty Albino Michielli Strobel (cca 1620 m n.m.). Najprv po páse porastenom kosodrevinou na vyhliadkovú terasu nad údolím rieky Boite. Pomocou viacerých fixných lán cez strmé skalné steny (ako chyty slúžia i korene kosodreviny) na skalnaté rameno s pekným výhľadom na Cortinu. Neskôr vpravo ku rokline a odtiaľ strmým výšvihom cez rebríky a fixné laná

21 DOLOMITY vertical 2014 hore (kľúčové, najťažšie miesto ferraty). Cez niekoľko skalných stupňov zaistených fixnými lanami na vrchol Punta Fiames (2240 m n.m.)-cca 3 hodiny. Z vrcholu do sedla Forcella Pomagagnon (2178 m n.m.) a odtiaľ veľmi prudký zostup suťou k rázcestníku vo výške cca 1800 n.m, kde začína ferrata Terza Cengia (nazývaná tiež cesta Forcella Zumeles, alebo Passiegiata della Croda)-cca 1,5 hodiny. Od ukazovateľa vpravo do steny, nástup do tretej z piatich lavíc Pomagagnonu. Pomerne široká rímsa sa neustále zužuje, jedno miesto zaistené fixným lanom, cesta pokračuje ku skalnej hrane Costa del Bartoldo. Okolo hrany, pod skalnými prevismi do malej kotlinky pod sedlom Forcella Cestelis. Po traverze kotlinky, výstup k obrovskej rampe, vpravo pod stenou obchádzka nebezpečného strmého úseku bez istenia. Výstup mnohými serpentínami na bezmenný vrchol s nádherným výhľadom na Cortinu. Po skalnom páse zostup pozdĺž fixných lán a potom šikmo po skalných stupňoch do štrbiny hrebeňa Punta Erbing (2301 m n.m.), vpravo výstup na vrchol (dá sa obísť)-cca 2 hodiny. Zostup: z úbočia severnými svahmi, strmým skalnatým žľabom do riedkeho lesa. Po starej bývalej vojenskej ceste do sedla Forcella Zumeles. Odtiaľ po ceste č. 204 ku chate Rifugio Col Tondo a do mestskej časti Cortiny-Chiave. Zostup na hlavnú cestu, cez most ponad rieku Boite na cestu č. 417 a lesom do campu Olympia-cca 2,5 hodiny. Poznámka na záver: okruh priamo z campu Olympia, ferrata Strobel dobre istená, ferrata Terza Cengia-menej zaistená. Na Terza Cengia časté padanie kameňov. Nutná imunita voči výškam, závratné pohľady do hĺbok. Ferraty často chodené, krátke prístupové úseky. Nádherné výhľadové scenérie. Obr. 1 Ceľkový pohľad na hrebeň Pomagagnon

22 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Časť trasy ferrát Strobel a Terza Cengia v hrebeni Pomagagnon Obr. 3 Tretia rímsa Pomagagnonu, na ferrate Terza Cengia

23 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Orlia cesta na ferrate Albino Michielli Strobel Obr. 5 Informačná tabuľa na začiatku ferraty Albino Michielli Strobel

24 DOLOMITY vertical 2014 Sentiero Astaldi Via ferrata Giuseppe Olivieri Via ferrata Gianni Aglio Via ferrata Lamon 4 ferraty za jeden deň, pre vytrvalých a nezničiteľných lezcov ako jedno z najkrajších a najúžasnejších dobrodružstiev na zaistených alpských cestách Oblasť: Dolomity, horská skupina Tofana Najvyšší bod (vrchol) trasy: Tofana di Mezzo m n.m. Ďalšie vrcholy na trase: Punta Anna 2731 m n.m., Tofana di Dentro 3238 m n.m. Celkový čas pochodu: 11 hod. (z toho na ferratách cca 7 hodín) Obtiažnosť (A-E stupnica): Sentiero Astaldi (A/B), Via ferrata Giuseppe Olivieri (D), Via ferrata Gianni Aglio (D), Via ferrata Lamon (B) Parking (východzí bod): chata Rifugio Dibona (2037 m n.m.), príjazd po asfaltovej a potom štrkovej ceste, cca 14 km západne od Cortiny d Ampezzo. Nástup k Sentiero Astaldi a trasa ferrát: z parkoviska po vojenskej ceste č. 403 serpentínami kotlinou Tofanakar k rázcestiu (ukazovateľ, cca 2270 m n.m.). Odtiaľ po Sentiero Astaldi takmer po vrstevnici okolo úpätia vrchu Punta Anna, potom výstup žľabom k chate Rifugio Pomedes (2303 m n.m.). Od chaty výstup suťou k začiatku via ferraty Giuseppe Olivieri (tiež nazývanej Via ferrata Punta Anna) v nadmorskej výške 2460 m n.m.-cca 2 hodiny, prevýšenie 423 m. Začiatok ferraty Olivieri predstavuje krátky výšvih, ferrata vedie nekompromisne hore zväčša po hrebeni s veľmi častými kolmými pasážami. Po krátkom traverze západným úbočím do sute a za skalnou hlavou na vrchol Punta Anna (2731 m n.m.)-cca 2

25 DOLOMITY vertical 2014 hodiny. Z vrcholu najprv jednoducho po hrebeni a pred treťou vežou Pomedes začína via ferrata Gianni Aglio (tiež nazývaná aj Via ferrata Tofana di Mezzo). Na hrebeni po kolmom skalnom výšvihu na vrchol Torre Aglio (2972 m n.m.). Nasleduje jedna z veží Aglio s náročným silovým úsekom (fixné lano) a za ňou exponovaný traverz vo východnej stene, ktorý stiahne žalúdok a vyžaduje pevné nervy (je možné tento úsek obísť). Z traverzu prechod na skalný stupeň, ďalej po hrebeni až k zárezu nad známym skalným oknom-bus de Tofana (2910 m n.m.). Ďalšia cesta vedie cez niekoľko skalných stupňov pozdĺž fixných lán a po rebríkoch. Strmosť hrebeňa nakoniec ustúpi a na záver po suti na vrchol Tofana di Mezzo (3244 m n.m.)-cca 3 hodiny. Za vrcholom sa nachádza horná stanica kabínkovej lanovky a chata s reštauráciou. Z vrcholu Tofana di Mezzo začína via ferrata Lamon (tiež nazývaná aj Via ferrata Tofana di Dentro) Cesta najprv klesne do sedla medzi Tofany a potom stúpa miestami zaistenou cestou na tretí vrchol Tofan Tofana di Dentro (3238 m n.m.). Z vrcholu sa opäť klesne naspäť do sedla medzi oboma Tofanami-cca 1,5 hodiny. Zostup: zo sedla vedie neznačkovaný, málo zreteľný chodník po nekonečnom suťovisku cez Forcella Valon ku chate Rifugio Giussani (2560 m n.m.). Odtiaľ po ceste č. 403 na parkovisko ku chate Rifugio Dibona-cca 2,5-3 hodiny. Poznámka na záver: To najlepšie, čo môžu Dolomity ponúknuť. Náročná vyčerpávajúca túra, prevaha takmer kolmých úsekov nad horizontálami po hrebeni, v prípade náhlej zmeny počasia alebo iných nepriaznivých okolností možnosť viacerých medzizostupov na obe strany hrebeňa. Z vrcholu Tofany di Mezzo je možné zostúpiť lanovkou Freccia nel Cielo ( Strela do neba ) cez dve medzistanice až priamo do Cortiny d Ampezzo. Pre tých, ktorí absolvujú celú trasu je potrebná baterka, alebo čelovka-na parkovisko k chate Dibona sa príde až za tmy. Obr. 1 Trasa z Rifugio Dibona na Tofanu di Mezzo-priebeh troch ferrát: Sentiero Astaldi, Giuseppe Olivieri a Gianni Aglio

26 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Zvrstvenie horniny na Sentiero Astaldi Obr. 3 Informačná tabuľa na začiatku ferraty Giuseppe Olivieri

27 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Výstup ferratou Olivieri na Punta Anna, dole vidno chatu Rifugio Dibona Obr. 5 Obávaný traverz Torre Aglio na ferrate Gianni Aglio

28 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 6 Jeden z rebríkov na ferrate Gianni Aglio Obr. 7 Tofana di Dentro (3238 m n.m.) vľavo a Tofana di Mezzo (3244 m n.m.) vpravo pri pohľade z Tofana di Rozes (3224 m n.m.)

29 DOLOMITY vertical 2014 Via ferrata Ra Gusela-Nuvolau Via ferrata Averau Oddychové túry po 2 namáhavých dňoch, 2 nenáročné krátke ferraty pre lezenie s prstom v nose, ideálne pre tých, ktorí chcú ferraty vyskúšať, múzeum 1. sv. vojny pod holým nebom Oblasť: Dolomity, horská skupina Averau-Nuvolau Najvyšší bod (vrchol) trasy: Averau m n.m. Ďalšie vrcholy na trase: Ra Gusela 2595 m n.m., Nuvolau 2575 m n.m. Celkový čas pochodu: 5,5 hodiny (z toho na ferratách 1,5 hodiny) Obtiažnosť (A-E stupnica): Via ferrata Ra Gusela-Nuvolau (A/B), Via ferrata Averau (B) Parking (východzí bod): sedlo Passo Giau (2236 m n.m.), cca 16 km JZ od Cortiny d Ampezzo. Cesta zo sedla a priebeh ferrát: Zo sedla severným smerom po ceste č. 443 východne od Ra Gusela, neskôr odbočka vľavo, nástup na ferratu Ra Gusela- Nuvolau (č. 438). Východným svahom mierny výstup pozdĺž oceľového lana do kotliny medzi Ra Gusela a Nuvolau. Odtiaľ za cca 15 minút neznačkovaným chodníkom na vrchol Ra Gusela (2595 m n.m.) a za 10 min. späť. Cesta pokračuje po južnom hrebeni Nuvolau, po ľahkých skalách zaistených fixnými lanami-cca 2,5 hodiny. Na vrchole chata Rifugio Nuvolau, krásne výhľady. Z Nuvolau po širokom hrebeni zostup na SZ do sedla Forcella Nuvolau (2413 m n.m.) k chate Rifugio Averau. Odtiaľ oblúkom ku strži na východnom okraji Averau, po dobre zaistenej ceste výstup z temnej rokliny na skalný pás a po skalných stupňoch na kamenitý vrchol Averau (2649 m n.m.)-cca 1,5 hodiny. Zostup: návrat späť do sedla Forcella Nuvolau a po cestách 464 a 452 do východiskového bodu-sedlo Passo Giau-cca 1,5-2 hodiny.

30 DOLOMITY vertical 2014 Poznámka na záver: nenáročný okruh, vhodný pre začiatočníkov, skúsenejší lezci zvládnu obe ferraty bez istenia, skromné vrcholy cca 500 m nižšie od susedných okolitých horských skupín, za to však vynikajúce výhľadové body. Možnosť rozšírenia trasy ku chate Rifugio Scoiattolli do okolia Cinque Torri (Päť veží)-2361 m n.m., kde sa nachádzajú zrekonštruované zákopy, chodby a bunkre z 1. sv. vojny. Po návrate na sedlo Passo Giau možný nenáročný VHT výstup na Monte Cernera (2664 m n.m.), nedávno vyznačkovaný výborný výhľadový bod-cca 3,5 hodiny tam a späť. Obr. 1 Priebeh ferrát Ra Gusela-Nuvolau a Averau Obr. 2 Vrchol Ra Gusela (2595 m n.m.) v strede, vľavo Nuvolau (2575 m n.m.), ešte viac vľavo Averau (2649 m n.m.). Pohľad so sedla Passo Giau.

31 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 3 Averau (2649 m n.m.), vpravo Lagazuoi Pizo (2778 m n.m.), vľavo od Averau v pozadí krásna pyramída Hexenstein (Sas de Stria)-(2477 m n.m.) Obr. 4 Na ferrate Averau, dole chata Rifugio Averau

32 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 5 Cinque Torri (Päť veží)-(2361 m n.m.)-cvičné steny pre horolezcov Obr. 6 Múzeum 1. sv. vojny pod holým nebom neďaleko Cinque Torri

33 DOLOMITY vertical 2014 SORAPISS RING Via ferrata Alfonso Vandelli Sentiero attrezzato Carlo Minazio Via ferrata Francesco Berti Zlatý klinec programu-okruh Sorapiss Ring, dvojdňový prechod masívu Sorapiss po troch ferratách, nocľah v bivaku alebo pod holým nebom, voľné skalolezenie a výstup na pre VHT a ferratistov neprístupný vrchol Punta Sorapiss Oblasť: Dolomity, horská skupina Sorapiss Najvyšší bod (vrchol) trasy: sedlo Forcella del Bivacco (2670 m n.m.), resp. Punta Sorapiss (3205 m n.m.) v prípade výstupu naň Celkový čas pochodu: 14 hod. (z toho na ferratách 9 hodín) + 5,5 hod. výstup na Punta Sorapiss a zostup Obtiažnosť (A-E stupnica): Via ferrata Alfonso Vandelli (C), Sentiero attrezzato Carlo Minazio (A/B), Via ferrata Francesco Berti (C/D) Parking (východzí bod): sedlo Passo Tre Croci (1805 m n.m.), cca 8 km východne od Cortiny d Ampezzo. Prístup ku chate Rifugio Vandelli a trasa okruhu Sorapiss Ring: Asi 250 m východne zo sedla odbočuje cesta č. 215 smerom na chatu Rifugio Vandelli. Cesta vedie okolo vrchu Zimes de Marcuoira, na krátkom úseku je zaistená. Chata leží v nadmorskej výške 1928 m n.m. nad belasým plesom Lago Sorapiss-cca 2 hodiny. Nástup na okruh a zároveň ferratu Alfonso Vandelli leží asi pol hodiny JV od chaty, výstup vedie dobre zaisteným strmým systémom žľabov a komínov. Neskôr zostup pozdĺž fixných lán cez niekoľko

34 DOLOMITY vertical 2014 skalných terás na rozsiahle lúky a výstup k bivaku Bivacco Comici (2000 m n.m.)-cca 3 hodiny. Od bivaku začína Via ferrata (resp. Sentiero attrezzato) Carlo Minazio, ktorá vedie strmými úbočiami v najvyšších partiách údolia Val di San Vito, prevažujú dlhšie výstupy nad kratšími zostupmi, striedavo suťou a po terénnych pásoch porastených kosodrevinou, alebo po strmých trávnatých svahoch. Náročné na orientáciu, zopár fixných lán. Na záver ferraty výstup suťou do obrovského kotla Fond de Ruseco, pod Punta Sorapiss a odtiaľ výstup k bivaku Bivacco Slataper (2620 m n.m.), kde je plánovaný nocľah (resp. v jeho blízkom okolí).-cca 4 hodiny. Skoro ráno zostup do kotla Fond de Ruseco, odtiaľ po málo zreteľnom chodníku výstup nepríjemnou suťou pod južnú stenu Punta Sorapiss. Cesta je striedmo značená červenými bodkami. Kľúčové miesto je krátko po nástupe-asi 25 m vysoký strmý komín (obtiažnosť na horolezeckej stupnici - II UIAA), je potrebné istenie lanom. Odtiaľ po výraznom páse doľava smerom k vrcholu Croda Marcora a prudko doprava hore až kolmo po úzkej rímse smerom k vrcholu Punta Sorapiss. Tesne pod vrcholom, opäť ťažší úsek, lezenie skalnej steny až na vrchol (3205 m n.m.). Po tej istej ceste späť.-cca 5,5 hodiny. Od Bivacco Slataper do sedla Forcella del Bivacco (2670 m n.m.), kde začína Via ferrata Francesco Berti. Zo sedla najprv strmý dobre zaistený zostup a hneď na to podobný výstup. Istenie ďalej vedie pod úzkymi prevismi a terasami. Z Tonde Sorapiss výstup skalnou bránou s fascinujúcimi pohľadmi na ľadovec Sorapissgletscher a zostup ku chate Rifugio Vandelli, kde sa okruh Sorapiss Ring uzatvára cca 3,5 hodiny. Zostup: Od chaty po ceste č. 215 (resp. alternatívne po cestách 216 a 213) naspäť do sedla Passo Tre Croci cca 1,5-2 hodiny. Obr. 1 Belasé jazero Lago del Sorapiss (1923 m n.m.), nad ním vrch Dito di Dio (Boží prst) Poznámka na záver: Škola prežitia v divočine naživo, hardcore záležitosť na získanie odznaku IronMan a IronWoman. Iba za predpokladu stabilnej predpovede počasia. Nezabudnuteľný dvojdňový prechod, okruh Sorapiss Ring, s nádhernými scenériami. Veľmi náročné a extrémne vyčerpávajúce, okrem 100% fyzickej kondície nutná aj psychická odolnosť, trasa je náročná na orientáciu kvôli slabému značeniu, v prípade hmly sa z nádhernej cesty rýchlo stáva životu nebezpečný podnik, po ceste žiadna civilizácia, prvá a posledná záchrana je až chata Rifugio Vandelli

35 DOLOMITY vertical 2014 pri jazere Lago del Sorapiss, resp. podobne vzdialená chata Rifugio San Marco. Okrem nôh a rúk dostane poriadne zabrať chrbát-trasa s plnou poľnou, t.j. spacák, karimatka, pomocné lano, príp. stan-bivak Slataper je veľmi malý a často obsadený. Po ceste žiadny prameň vody, nutná tiež baterka, alebo čelovka. Nocľah pod hviezdnou oblohou, fascinujúci východ a západ slnka. Výstup na Punta Sorapiss druhý deň skoro ráno od Bivacco Slataper je čisto horolozecká túra, lezenie voľným alpským štýlom a bez väčšiny istiacich pomôcok. Z vrcholu nádherný výhľad-antelao, Cristallo, Tofana, Croda Rossa, Monte Pelmo, Civetta, Marmolada, Sella a pod. Obr. 2 Časť okruhu Sorapiss Ring, vpravo dole jazero Lago del Sorapiss Obr. 3 Bivacco Slataper v nadmorskej výške 2600 m n.m., potenciálne miesto nocľahu

36 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Vrchol Punta Sorapiss (3205 m n.m.) od severu Obr. 5 Trasa voľného skalolezenia na Punta Sorapiss (3205 m n.m.) južnou stranou cez Fond de Ruseco, x je označený kľúčový (veľmi ťažký) úsek výstupu cca 25 vysoký skalný komín

37 DOLOMITY vertical 2014 Antelao Náročný VHT výstup na kráľa Dolomitov s voľným neisteným skalolezením až II. stupňa obtiažnosti Oblasť: Dolomity, horská skupina Antelao Najvyšší bod (vrchol) trasy: Monte Antelao (3264 m n.m.) Celkový čas pochodu: 10 hod. Obtiažnosť (A-E stupnica): nejde o via ferratu Parking (východzí bod): horská chata Rifugio Capanna degli Alpini (1395 m n.m.), príjazd po šotolinovej ceste asi 10 km z Calalza. Prístup ku chate Rifugio Galassi a do sedla Forcella Piccola: Od chaty Rifugio Capanna degli Alpini po ceste č. 255 suťou na JZ a cez most do ústia divokej skalnatej rokliny s rázcestím. Strmým stúpaním lesom a neskôr kosodrevinou. Ďalej cesta pokračuje pozdĺž potoka Oten. Pod vrchom Cima Scooter cesta stúpa po nepríjemnom suťovom poli strmo hore na sever pod skalnaté steny uvedeného vrchu. Odtiaľ strmými serpentínami doľava hore až k horskej kaplnke a ku chate Rifugio Galassi (2018 m n.m.). Od chaty po ceste č. 227 trávnatým suťovým svahom hore do sedla Forcella Piccola (2120 m n.m.) medzi masívom Marmarole vpravo a masívom Antelaa vľavo-cca 2,5 hodiny. Výstup na Antelao: Zo sedla po ceste bez čísla prudko na juh cez balvany a suť do suťového karu, potom doprava hore po exponovaných lávkach na severný hrebeň a na stupeň. Po hrebeni hore na strmé platne (Laste del Antelao) so skalnými zrázmi na východ a západ. Po pravom okraji strmého úbočia posiatého žliabkovitými škrapmi únavným nekonečným stúpaním hore pod vrcholovú oblasť a potom doľava k Bivacco Piero Cosi (3111 m n.m.). Cez skalný stupeň a lávky hore na vrcholový hrebeň a do skalnej štrbiny. Komínom (oceľové lano) hore na predvrchol a cez skalné bloky ku vrcholovému krížu Antelaa (3264 m n.m.)-cca 4,5 hodiny. Zostup: po trase výstupu až na chatu Rifugio Capanna degli Alpini-cca 3 hodiny. Poznámka na záver: Kráľ Dolomitov - azda najkrajší vrch Dolomitov, vďaka svojej izolovanej polohe prevyšuje svoje okolie v údolných polohách o 2 kilometre. Má svoju vlastnú mikroklímu, zo všetkých vrchov v Dolomitoch je najviac sužovaný bleskami a búrkami. Iba za ideálneho počasia, no aj to sa

38 DOLOMITY vertical 2014 v priebehu dňa často dramaticky mení. Veľmi namáhavé a nebezpečné sú strmo uklonené platne na severnom hrebeni, za mokra, alebo námrazy sú smrteľne nebezpečné najmä pri zostupe, odporúčajú sa mačky, alebo nešmyky a istiace lano. Veľké prevýšenie (1900 m). Dostatok vody zo sebou. Výborná kondícia a horolezecké skúsenosti sú výhodou. Ako alternatívne miesto nástupu sa odporúča nocovať na chate Rifugio Galassi (2018 m n.m.) pri výstupe zo SV (vyššie popísanom), alebo na chatách Rifugio Scooter-Palatini (1580 m n.m.) a Rifugio San Marco (1823 m n.m.) pri alternatívnom výstupe zo SZ (viď mapa). Od chaty Rifugio Capanna degli Alpini stojí za to dôjsť západným smerom podľa ukazovateľa k vodopádu Cascata delle Pile-asi 30 minút tam a späť. Obr.1 Antelao (3264 m n.m.) pocukrované snehom

39 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Antelao prevyšuje údolné polohy o vyše 2 kilometre Obr.3 Chata Rifugio Galassi (2018 m n.m.), potenciálne miesto nocľahu

40 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Nekonečné stúpanie po severnom hrebeni po strmo uklonených platniach so žliabkovitými škrapmi, za dažďa, snehu a námrazy je veľmi nebezpečné Obr. 5 Bivacco Piero Cosi (3111 m n.m.) ukrytý pod vrcholom Antelaa

41 DOLOMITY vertical 2014 Obr.6 Na vrchole Antelaa (3264 m n.m.) Obr.7 Vodopád Cascata delle Pile

42 Program zájazdu DOLOMITY vertical 2014 ( ) Vysokohorská turistika (VHT) Pozn.: trasu VHT som sa snažil koncipovať spôsobom, aby sa obe skupiny (ferratisti i VHT turisti) pohybovali v maximálne možnej miere v rovnakých horských skupinách a oblastiach, pokiaľ možno čo najviac spolu. Ľahšie ferraty (obtiažnosť A, A/B, príp. B) sa dajú zvládnuť aj bez istenia, resp. VHT skupina si ich môže vyskúšať aj s výstrojom. Mnoho tých istých vrcholov v Dolomitoch je prístupných okrem ferrát aj klasickým vysokohorským chodníkom, miestami zaisteným ľahšími rebríkmi, resp. lanami (ktoré nevyžadujú špeciálnu výstroj). Každopádne základným predpokladom (podobne ako pri ferratách) je imunita voči závraťam z výšok a primeraná kondícia. Program VHT nerozpisujem podrobne ako pri ferratách, dávam pri VHT odkazy práve na ferratový program, popis túr viac ako textom ilustrujem fotografiami. Ide o túry po výborne značených cestách, bez problémov s orientáciou, s nádhernými scenériami, takže aj VHT skupina nepríde o krásny zážitok z Dolomitov.

43 DOLOMITY vertical 2014 Rozprávková ríša Fanes, tajomné podzemie Lagazuoi a Hexensteinmiesto sabatu čarodejníc Oblasť: Dolomity, horská skupina Fanes a Settsass Najvyšší bod (vrchol) trasy: Lagazuoi Pizo (Piccolo Lagazuoi, Kleiner Lagazuoi)-2778 m n.m. Ďalšie vrcholy na trase: Hexenstein (Sas de Stria) 2477 m n.m. Celkový čas pochodu: 6 hodín Parking (východzí bod): d Ampezzo. sedlo Passo Falzarego (2150 m n.m.), cca 15 km západne od Cortiny Trasa túry: sedlo Passo Falzarego-Kaiserjäger Steig-Lagazuoi Pizo (2778 m n.m.)-chata Rifugio Lagazuoi-štola Galleria Lagazuoi-Passo Falzarego-4 hodiny sedlo Passo di Valparola-Hexenstein a späť-2 hodiny Poznámka: nutná čelovka alebo baterka do štoly Galleria Lagazuoi, vyhĺbenej vojakmi v 1. svetovej vojne, pre pohodlnejších možnosť použiť lanovku na chatu Rifugio Lagazuoi (v takom prípade výstup kratší o 1,5 hodiny). Obr. 1 Lagazuoi s chatou a lanovkou od jazera Lago Limedes

44 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Lanovka na chatu Rifugio Lagazuoi, hore v strede Lagazuoi Pizo (2778 m n.m.) Obr. 3 Chata Rifugio Lagazuoi

45 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Vstup do štoly Galleria Lagazuoi Obr. 5 Sedlo Passo Falzarego z vrcholu Hexenstein

46 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 6 Vrchol Hexenstein (Sas de Stria)-2477 m n.m.

47 DOLOMITY vertical 2014 Velikáni Tofany - výstup na Tofanu di Dentro po ľahšej ferrate Formenton Oblasť: Dolomity, horská skupina Tofana Najvyšší bod (vrchol) trasy: Tofana di Dentro 3238 m n.m., alternatívne Tofana di Mezzo m n.m.-pri použití lanovky Freccia nel Cielo (Strela do neba) na vrchol Celkový čas pochodu: 7-8 hodín Parking (východzí bod): Ristorante Pietofana (1676 m n.m.) nad Cortinou d Ampezzo Trasa túry: Ristorante Pietofana-Chata Rifugio Col Drusie (1779 m n.m.)-lanovka na chatu Rifugio Ra Vales (2470 m n.m)-po ceste č. 407 do sedla Forcella Formenton-bivacco Baracca degli Alpini-ferrata Formenton-vrchol Tofana di Dentro (3238 m n.m.)-ferrata Formenton-bivacco Baracca degli Alpinisedlo Forcella Formenton- cesta č.407-sedlo Forcella de Ra Vales (2300 m n.m.)- Ristorante Pietofana 7-8 hodín Poznámka: existuje viacero alternatív tejto trasy, pre pohodlnejších je možnosť absolvovať výstup priamo z Cortiny d Ampezzo trojdielnou lanovkou Freccia nel Cielo až tesne pod Tofanu di Mezzo cez medzistanice Col Drusie a Ra Vales. Z vrcholu Tofany di Mezzo možnosť prechodu na Tofanu di Dentro po ferrate Lamon a zostup ferratou Formenton na Ra Vales a do Cortiny. Nevyhnutnosťou je pevný krok, absencia závrate, výhodou sú istiace pomôcky, po trase možné snehové polia a zľadovatelé úseky. Obr. 1 Zľava: Tofana di Dentro (3238 m n.m.), Tofana di Mezzo (3244 m n.m.) a Tofana di Rozes (3224 m n.m.) pri pohľade z Lagazuoi

48 DOLOMITY vertical 2014 Obr.2 Lanovka Strela do Neba (Freccia nel Cielo) na Tofanu di Mezzo (3244 m n.m.) Obr.3 Pohľad na Cortinu d Ampezzo z Tofany di Mezzo (3244 m n.m.)

49 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Tofana di Dentro (3238 m n.m.) Obr. 5 Na ferrate Formenton

50 DOLOMITY vertical 2014 Skupina Averau-Nuvolau, skromné vrcholy s nádhernými výhľadmi Oblasť: Dolomity, horská skupina Averau-Nuvolau Najvyšší bod (vrchol) trasy: Nuvolau 2575 m n.m. Ďalšie vrcholy na trase: alternatívne Ra Gusela 2595 m n.m., príp. Averau m n.m. Celkový čas pochodu: 6 hodín Parking (východzí bod): sedlo Passo Giau (2236 m n.m.), cca 16 km JZ od Cortiny d Ampezzo. Trasa túry: Passo Giau-cesta č. 443-chata Rifugio Cinque Torri-chata Rifugio Scoiatolli-cesta č chata Rifugio Averau-výstup na Nuvolau (2575 m n.m.)-chata Rifugio Averau-cesta č. 464 a 452-Passo Giau- 6 hodín Poznámka: Trasa totožná z ferratovou skupinou, pozri program ferrát Nenáročný okruh, vhodný pre začiatočníkov, pre VHT možnosť vyskúšať ľahké ferraty Ra Gusela-Nuvolau a Averau, týmto úsekom sa dá vyhnúť. Možnosť rozšírenia trasy ku chate Rifugio Scoiattolli do okolia Cinque Torri (Päť veží)-2361 m n.m., kde sa nachádzajú zrekonštruované zákopy, chodby a bunkre z 1. sv. vojny. Po návrate na sedlo Passo Giau možný nenáročný VHT výstup na Monte Cernera (2664 m n.m.), nedávno vyznačkovaný výborný výhľadový bod-cca 3,5 hodiny tam a späť. Obr. 1 Trasa v horskej skupine Averau-Nuvolau

51 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Zľava: Ra Gusela (2595 m n.m.), Nuvolau (2575 m n.m.) a Averau (2649 m n.m.), v popredí v strede Cinque Torri (2361 m n.m.) Obr. 3 Monte Cernera (2664 m n.m)-alternatívny VHT výstup

52 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 VHT v okolí Cinque Torri Obr. 5 Chata Rifugio Nuvolau na vrchole Monte Nuvolau

53 DOLOMITY vertical 2014 Medvedí hrad Conturines a Lavarela - poctivo odmakané trojtisícovky mesačnou krasovou krajinou Oblasť: Dolomity, horská skupina Fanes Najvyšší bod (vrchol) trasy: Piz dles Conturines 3064 m n.m. Ďalšie vrcholy na trase: Piz de Lavarela 3055 m n.m. Celkový čas pochodu: 9,5 hodiny Parking (východzí bod): chata Capanna Alpina (1726 m n.m.) Trasa túry: chata Capanna Alpina (1726 m n.m.)-cesta č. 11-sedlo Ju da l Ega-cesta Tru Dolomieu bez čísla-bezmenné sedlo 2888 m n.m., cesta č. 12b-vrchol Piz dles Conturines (3064 m n.m.)-späť do sedla-piz de Lavarela (3055 m n.m.)-späť do sedla-po tej istej trase späť-10 hodín Poznámka: Conturines a Lavarela, dvaja skalnatí obri vo vyprahnutej mesačnej krajine, plnej jaskýň, kde sa našlo veľa pozostatkov jaskynných medveďov-odtiaľ názov Medvedí hrad. Ťažšie úseky výstupu sú zaistené prevažne drevenými rebríkmi-nutná opatrnosť kvôli spráchnivetým priečkam. Jazero Le de Conturines počas horúceho leta prevažne vyschnuté. Vrcholová časť-obrovské suťové kužele, z oboch vrcholov krásny panoramatický výhľad. Možnosť vystúpiť iba na jeden z týchto vrcholov (odporúčam Lavarela), ktorý je menej náročný a umožňuje vyhnúť sa návratu po tej istej ceste. V takom prípade trasa kratšia asi o 1-1,5 hodiny. Obr. 1 Masív Conturines zo sedla Valparola

54 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Pyramída vrchu Piz Taibun (2928 m n.m.) z cesty Tru Dolomieu Obr. 3 Vrchol Piz de Lavarela (3055 m n.m.)

55 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Nivačná depresia pod vrcholom Conturines Obr. 5 Drevené rebríky pre otrlých na vrchol Conturines

56 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 6 Vrchol Piz dles Conturines (3064 m n.m.)

57 DOLOMITY vertical 2014 Priamo do srdca Sorapissu-tyrkysové oko Lago del Sorapiss Oblasť: Dolomity, horská skupina Sorapiss Najvyšší bod (vrchol) trasy: chata Rifugio Vandelli (1926 m n.m.) Celkový čas pochodu: 5 hodín Parking (východzí bod): sedlo Passo Tre Croci (1805 m n.m.), cca 8 km východne od Cortiny d Ampezzo. Trasa túry: sedlo Passo Tre Croci-cesta č. 215 okolo východnej steny Cima di Malquoira-chata Rifugio Vandelli-jazero Lago del Sorapiss (1923 m n.m.)-po tej istej trase späť hodín Poznámka: Nenáročná prechádzka do ľadovcového kotla Sorapissu, trasa z časti totožná s ferratovou skupinou, pozri ferratový program Od jazera viacero alternatív návratu (okruhová trasa), resp. možnosť výstupov k ľadovcu (predĺženie trasy). Obr. 1 Masív Sorapissu od jazera Misurina

58 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Jazero Lago del Sorapiss, nad ním vrch Dito di Dio (Boží prst)

59 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 3 Časť kotla Sorapissu Obr. 4 Na túre v masíve, v pozadí najvyšší bod Punta Sorapiss (3205 m n.m.)

60 DOLOMITY vertical 2014 Masív Croda da Lago-klasika medzi túrami v dolomitickej idyle Oblasť: Dolomity, horská skupina Croda da Lago Najvyšší bod (vrchol) trasy: Forcella de Formin (2462 m n.m.), príp. Monte Formin (2657 m n.m.) v prípade výstupu naň Celkový čas pochodu: 5 hodín Parking (východzí bod): Ponte di Rucurto (1708 m n.m.), cca 10 km JZ od Cortiny d Ampezzo Trasa túry: Ponte di Rucurto-cesta č. 437 na rázcestie-odtiaľ po č. 434 k jazeru Lago Federa a chate Rifugio Croda da Lago-po ceste 434 na sedlo Forcella d Ambrizzola (2277 m n.m.)-po ceste 435 do sedla Forcella de Formin (2462 m n.m.)-po ceste 437 na Ponte di Rucurto -5 hodín Poznámka: Nenáročná prechádzka čarovnou krajinou k jednému z najkrajších jazier Dolomitov. Okruh okolo masívu, po dobre značených cestách bez istených úsekov. Zo sedla Forcella di Formin možnosť výstupu cez náhornú plošinu Karen, po neznačkovanom chodníku bez problémov s orientáciou na Monte Formin (2657 m n.m.)-cca 1,5 hodiny naviac. Obr. 1 Masív Croda da Lago nad jazerom Lago Federa

61 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 2 Masív Croda da Lago-vľavo najvyšší bod Cima d Ambrizzola (2715 m n.m.), vpredu výrazne naklonená náhorná plošina Karen, vpravo najvyšší bod plošiny Monte Formin (2657 m n.m.) Obr. 3 Jazero Lago Federa, vpravo Beco de Mezodi (2603 m n.m.)

62 DOLOMITY vertical 2014 Obr. 4 Jazero Lago Federa

63 O deň, ktorý prežiješ na horách-nezostarneš

64 Horolezectvo je to, keď ste na konci radi, že už to máte za sebou Lezenie po zaistených cestách (via ferratách) je to, keď na konci ľutujete, že už to máte za sebou Prípadné otázky adresujte na uvedený nižšie