Univerzita Karlova v Praze. Filozofická fakulta. Ústav románskych štúdií/ Italianistika. Bakalárska práca. Eva Grigeľová

Transcript

1 Univerzita Karlova v Praze Filozofická fakulta Ústav románskych štúdií/ Italianistika Bakalárska práca Eva Grigeľová Obraz ženy vo veristických dielach Giovanniho Vergy Women figure in veristic literature of Giovanni Verga Praha 2013 Vedúci práce: Doc. PhDr. Jiří Pelán, Ph.D.

2 Prehlásenie: Prehlasujem, že som túto diplomovou práci vypracovala samostatne a výhradne s použitím citovaných prameňov, literatúry a ďalších odborných zdrojov. V Prahe, dňa 30. júla Eva Grigeľová

3 Kľúčová slová (slovensky): Giovanni Verga, literatúra, verizmus, postava, žena, Mastro don Gesualdo, I Malavoglia, Novelle rusticane, Vita dei campi Kľúčová slová (anglicky): Giovanni Verga, literature, verism, character, women, Mastro don Gesualdo, I Malavoglia, Little novels of Sicily, The life of the fields,

4 Abstrakt (slovensky): Cieľom tejto bakalárskej práce bude rozbor ženských postáv vo veristickej próze Giovanniho Vergu s ohľadom na ich prežívanie a správanie. Budem vyhodnocovať ich konanie a na základe toho ich rozdelím do skupín v závislosti od role akú zastávajú. Okrem toho sa v závere chystám nájsť súvis medzi typológiou ženských postáv a Vergovým Cyklom Porazených. V časti teoretickej si zadefinujeme literárny smer, ktorého predstaviteľom je Giovanni Verga, ďalej jeho život a štyri zásadné veristické diela jeho tvorby. Budem sa opierať o citácie a parafrázy z uvedenej sekundárnej literatúry. V analytickej časti predstavím jednotlivé hrdinky s využitím kľúčových momentov z ich života. Budem však pracovať prevažne samostatne aby som poukázala na čo najväčší osobný prínos s využitím citácií z primárnej literatúry. Svoje tvrdenia budem podkladať hlavne dielom od Susana Amatangelo Figuring Women s podtitulom A Thematic Study of Giovanni Verga s Female Characters, ktorá ma v mojom smerovaní ovplyvnila asi najviac. V závere zhrniem všetky poznatky a ženské predstaviteľky rozdelím do univerzálne použitelných skupín. Abstrakt (anglicky): The aim of this bachelor thesis is to analyze women figures in veristic prose of Giovanni Verga into account of their behavior and their living. I am going to evaluate their actions and based of this I divide them into several groups according to role that they had occupied. Except of this, in the end, I am going to fine some correlation between women s typology and Verga s Cykle of Defeated. In theoretical part we define literary stream whose representative is Giovanni Verga, then his four principal veristic Works. I support my statements in based of quotes and paraphrase of secondary literature. In analytical part I am going to introduce each heroine using key moments of their lives. I am going to work by myself to demostrate the biggest possible personal contribution using quotes of primary literature. I confirm my statements using work of Susan Amatangelo called Figuring Women subtitled A Thematic Study of Giovanni Verga s Female Characters, which has influenced me the most. In conclusion I summarize all the knowledge and I divide female characters in universally applied groups.

5 Obsah I.ÚVOD... 6 II.TEORETICKO- METODOLOGICKÁ ČASŤ VERIZMUS Pôvod Charakteristika Verga a verizmus METODIKA A CIEĽ PRÁCE II.DESKRIPTÍVNA ČASŤ GIOVANNI VERGA STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA AUTOROVÝCH VERISTICKÝCH DIEL Nedda (1874) Vita dei Campi (1880) I Malavoglia (1881) Novelle rusticane (1883) Mastro don Gesualdo ( ) III. ANALYTICKÁ ČASŤ SESTRY MATKY Zlé matky Vzťah matka-syn Vzťah matka-dcéra DCÉRY MANŽELKY IV.ZÁVER V. RESUMÉ VI. SUMMARY VII. RIASSUNTO VII.BIBLIOGRAFIA Primárna: Sekundárna:

6 I.ÚVOD V tejto bakalárskej práci sa budeme venovať obrazu ženských hrdiniek vo veristických dielach autora Giovanniho Vergy s ohľadom na ich psychológiu, správanie a prežívanie. Giovanniho Vergu som si vybrala na základe jeho pestrej palety rôznych ženských charakterových postáv,napriek tomu, že tvoril v období kedy sa ženám veľmi veľký priestor nenechával. Najtradičnejší spoločenský kontext, v ktorom Verga vykresľoval ženský boj, predstavoval často krát problém v interpretácii jeho ženských charakterov. Vittorio Spinazzola v diele Verismo e positivismo, nazýva autorovo myslenie myzogonickým, nakoľko jeho reprezentácie prostredia odmietajú akúkoľvek ženskú excentrickosť. 1 Verga sa nám nebojí predostrieť rozmanitú ponuku charakterov bez snahy o negatívne nahliadanie na ženu ako takú. Nepredstavuje ženu ako nepriateľa spoločnosti, navzdory jej nie vždy kladných vlastnosti, dokáže ju zobrazovať aj pozitívne Nemá strach ju využívať ako jeden z nosných pilierov svojej prozaickej tvorby, čo ešte konkrétnejšie by sme si vedeli ukázať na jeho neveristickej produkcii, ktorej sa venovať však nehodlám. V čase, kedy v Európe silnejú hlasy volajúce po ženskej emancipácii zahajujúc tzv. Ženskú otázku, sa Verga orientuje práve aj na tento typ literárnych postáv, reprezentujúc ich každodenné boje v snahe otvoriť otázku ženskej individuality. Verga si rád vyberá kritické momenty v živote ženy, sledujúc, všetky možné posuny. Očakávania a predstavy vtedajšej patriarchálnej spoločnosti kládli na ženu veľmi vysoké nároky, ktoré často krát potláčali akýkoľvek zárodok možnej individuality. Verga sa snaží práve umožniť tento prienik individualít u svojich hrdiniek, vyberajúc si neobvyklé životné situácie, v ktorých dostanú priestor neobvyklé reakcie zo strany hrdiniek. Máme možnosť sledovať príklady nonkonformného ženského správania, ktoré má zvyčajne fatálne následky. Ako konzekvenciu nám autor sprístupňuje aj pohľady a súdy vtedajšej spoločnosti, ktorá tak ako všemocný osud nezabúda pri vybočení z radov na následky. 1 SPINAZZOLA, Vittorio : Verismo e positivismo, s

7 II.TEORETICKO- METODOLOGICKÁ ČASŤ 1.VERIZMUS 1.1 Pôvod Verizmus sa datuje približne od roku 1872, kedy vznikali kritické a teoretické spisy Lugiho Capuanu a Giovanniho Vergy. 2 Bol hnutím kultúrnym, literárnym, sociálnym a filozofickým, ktorého pôvod je úzko spätý s francúzskym pozitivizmom, ktorého zakladateľom bol Auguste Comte. Pozitivizmus vkladal absolútnu dôveru do vedy a jej experimentálnych metód, čo sa odzrkadlilo aj na vtedajšej realistickej literatúre vznikom špecifického literárneho smeru- naturalizmu. Hlavným predstaviteľom bol Émile Zola. Autor naturalistickej doktríny verí v podriadenosť psychológie fyziológii. Zdôrazňuje najmä vplyv prostredia, okolností a fyziologické podmienky, ktoré determinujú ľudskú bytosť. 3 Naturalizmus definoval Zola pod vplyvom Clauda Bernarda a Hippolyta Taina, v snahe aplikovať na štúdium ľudskej reality metódu experimentálnych vied. Zola sa zaoberá vykresľovaním ľudových vrstiev a spodiny. 4 V svojom diele Experimentálny román (1880) tvrdí, že naturalistický spisovateľ sa stáva taktiež akýmsi experimentátorom, stáva sa rovnocenným vedcom, overujúcim zákony odvodzované z pozorovaní. Základom je hypotéza v podobe príbehu, ktorú pridávaním zápletiek overujeme. Ak dospejeme k nejakému záveru, tak náš experiment môžeme považovať za úspešný. Naturalistické hnutie získalo medzinárodný ohlas vďaka publikácii Les soirées de Médan (1880), ktoré bolo kolektívnym dielom naturalistickej skupiny schádzajúcej sa uňho v dome v Médane. Spisovateľovi je uložené miesto pozorovateľa skutočnosti, s cieľom rozprávať príbeh s emotívnym odstupom, tak, ako vedec opisuje biologické a prírodné fenomény. 5 Vzťahy medzi objektmi mali podobu mechanických procesov, ktoré psychologicky viazali človeka k prírode a histórii. Ako tvrdil H. Taine, tak ako indivíduum v spoločnosti, tak 2 BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, s LAGARDE André, MICHARD Laurent : Francúzska literatúra 19.st.s tam tiež s ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri, s.13 7

8 aj postava v románe, sú výsledkom dynamiky rasy, pôvodu a momentu. Naturalisti mali slabosť pre húfy, intelektuálnu vulgárnosť, svet patológie. Zaujímala ich morálna degradácia a ľudský úpadok. 6 Vznik verizmu bol však už predtým ovplyvnený aj historickými skutočnosťami, ktoré súvisia s vyvrcholením krízy romantizmu v Taliansku. Toto kultúrne hnutie spôsobilo dezilúziu obyčajných ľudí, ktorých sen o jednotnom národe, o spojení Severu a Juhu sa rozpadol. Upadal entuziasticky patriotizmus a otvárali sa skutočné problémy krajiny či už na úrovni ekonomicko-finančnej ale aj byrokraticko-administratívnej. Odhaľovali sa veľké rozdiely medzi jednotlivými talianskými regiónmi. 7 Po dosiahnutí zjednotenia sa Taliansko ocitá pozadu voči ostatným európskym národom, s čím súvisí aj jeho veľký ekonomický, politicky a kultúrny prepad. Rozvoj je koncentrovaný na Severe, čo súvisí aj s migráciou obyvateľstva smerom na sever. Na Severe vyvstáva sociálna otázka, ktorá súvisí s obrovským prílevom nekvalifikovaných pracovníkov a na Juhu južanská otázka, ktorá súvisela s totálnou mizériou a s absenciou prítomnosti Štátu. Vďaka francúzskym lekciám boli talianskí spisovatelia z tých najúbohejších regiónov nútení kompenzovať si svoju vlastnú citlivosť voči dramatickým a neľudským podmienkam vlastnej zeme spôsobom, v ktorom poskytnú svojim čitateľom svedectvo o tom čo sa tam deje. 8 Základ novej veristickej poetiky dáva Luigi Capuana, jeden z jej najvýznamnejších predstaviteľov a jej najväčší literárny teoretik. V recenzii Zolovho Assomoir z roku 1877, obdivuje silu s akou románopisec opísal nízky svet parížskej spoločnosti a smutné divadlo života robotníkov v parížskych predmestiach. Sympatizuje so záujmom o každodennú realitu ľudu a týmto odôvodňuje schopnosť talianských veristov vyhýbať sa imitácii na rozdiel od Francúzov. 9 Un torinese, un milanese, un fiorentino, un napoletano, un palermitano dell alta classe e della borghesia differiva, esteriormente e interiormente, così poco da un parigiono delle stesse classi che coglierne la vera caratteristica presentava una difficoltà insuperabile, almeno a prima vista. Allora, per ripiego, rivolgemmo la nostra attenzione agli strati più bassi 6 ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri, s.14 7 tam tiež,s.13 8 tam tiež s BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, RO- Z, s

9 della società dove il livellamento non è ancora arrivato a rendere sensibili i suoi effetti e vi demmo i romanzo, la novella provinciale... Turíňan, Milánčan, Florenťan, Neapolitán, Palermitán vysokej vrstvy a buržoázie sa odlišuje z vonka aj z vnútra od Parížana rovnakej vrstvy, takže zachytiť ich skutočnú charakteristiku predstavuje na prvý pohľad neprekonateľný problém. Takže, ako riešenie, obrátime našu pozornosť k najnižším vrstvám spoločnosti, kde ešte nedošlo ku zjemneniu účinkov vyrovnania a dávame vám provinčnú novelu, román Charakteristika Aj napriek svojmu obdivu k francúzskej literatúre, talianskí veristi upúšťajú od vedeckých receptov francúzskych majstrov a ich ľudských dokumentov. Ich ústne prejavy sa stanú akousi zjemnenou evokáciou toho provinčného sveta odkiaľ sami pochádzajú. Ich rozprávania sú akýmisi poetickými spomienkami na ich detstvo prežité na vidieku, nostalgicky pretransformované do vzdialených miest. Regionálne rozdiely, ktoré boli kameňom úrazu pri politickej unifikácii reprezentovali a reprezentujú výnimočnú talianské bohatstvo Sicília Vergu, Capuanu, Pirandella. Sardínia Deleddy, Neapol Di Giacoma. 11 Model rozprávania prispôsobený novým alarmujúcim regionálnym skutočnostiam, podmienený politickou situáciou, dostane názov verizmus. Základným princípom je snaha o dosiahnutie objektivity v rozprávaní. Literárna reprodukcia udalostí, ako by sa boli skutočne stali. Základ príbehu však vychádza z konceptu il verosimile 12, na pozadí presne určeného sociálneho kontextu- Juh Talianska. Rozprávačská technika pretvára text do neutrálneho dokumentu, bez hodnotiacich odbočiek autora. Takto vzniká objektívna rekonštrukcia rôznych sociálnych fenoménov. 13 Reprodukcia dosiaľ nepublikovaného spoločenského kontextu nabáda k hľadaniu nového jazyka, nie romantického ani uhladeného, ale viac realistického. Práve Giovanni 10 BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, RO- Z, s RUSSO,Luigi : Giovanni Verga, s z tal. selektívna pravda pojem, ktorým v literatúre označujeme udalosť, ktorá nesie stopy podobnosti so skutočnosťou 13 ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri,s. 15 9

10 Verga bol majstrom tejto techniky nakoľko dokázal byť tak diachrónne aderentný voči syntaktickým štruktúram ale zároveň aj voči ľudovej logike Verga a verizmus Un giorno, non so come, mi capita fra mano una specie di giornale di bordo, un manoscritto discretamente sgrammaticato e asintattico in cui un capitano racontava succintamente di certe peripezie superate dal suo veliero. Da marinaio: senza una frase più del necessario; breve. Mi colpì, lo rilessi: era cio che io cercavo senza rendermene conto distintamente... Jedného dňa, neviem ani ako, sa mi dostane pod ruky niečo ako lodný dennik, rukopis jemne negramatický a asyntaktický, v ktorom kapitán stručne opisuje určité peripetie prekonané svojou plachetnicou. U námorníka: bez jedinej vety viac ako je potrebné; krátky. To ma zasiahlo, opäť si to prečítam: bolo to niečo čo som hľadal bez toho, aby som si to jasne uvedomil To veľmi jasne vystihuje Vergov vzťah k verizmu ako takému. Ako tvrdí Russo, Verga bol veristom bez toho aby o tom vedel. Keď sa s ním oboznámi, neovplyvní ho nijak výrazne. Je to len to, čo nazýva Bendetetto Croce tzv. oslobodzujúcou silou pretože vďaka nej autor získa jasnejšiu znalosť svojich vlastných vlôh. 16 Giovanni Verga tvorí niečo, čo nie je technika ani metóda, nie je literatúra, je to len akýsi záver, svedectvo, plod morálnej krízy autora. 17 Benedetto Croce tvrdí, že Verga produkuje veristické umenie nie aby vzdával hold metódam, ale aby vzdal hold sám sebe a svojej vízii morálky 19.storočia. Verizmus mechanizuje život, Verga tesá ľudí tam, kde iní zhromažďujú ľudské dokumenty. 18 Verga dáva priechod morálnym sentimentom a vášňam, ktoré vtedajší etický konvencionalizmus a cirkev odsudzujú ako hriech. V týchto jednoduchých vrstvách 14 ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri s RUSSO,Luigi : Giovanni Verga, s. 55 ( z ARTUFFO,Riccardo: Con Giovanni Verga) 16 RUSSO, Luigi : Giovanni Verga, s tam tiež s ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri,s

11 obyvateľstva dokáže nájsť hĺbku a zdravosť, ktorá aristokratickej spoločnosti chýba. Je objaviteľom ľudskosti u padlých barbarov a primitívov. V jeho tvorbe cítiť akýsi náboženský pátos romantika, ktorý verí v schopnosti ľudu viac, ako trúfalý nadradený pozitivizmus. A práve vďaka týmto romantickým ilúziám, by sme ho mohli nazvať morálnym autorom. Pozitivizmus videl za ľudským konaním len mechanizmus poháňaný inštinktívnymi a hrubými túžbami a dedičnými chorobami. Na druhej strane, Verga opomína všetky patologické recepty naturalizmu, aby všade mohol vidieť život a jeho plnosť. 19 Spoločne s neosobnosťou štýlu, vidieckosťou jazyka, živosťou hovoreného jazyka a nahosťou slov jedného lodného denníka, negramatického a nesyntaktického, sa rodí revolúcia dobového Talianska. Objavuje sa Taliansko iné ako bolo to Carducciho, dialektálne, plné blata, ktoré dokáže bez použitia veľkého množstva slov dať veciam ich konkrétnosť. Využíva syntax málo vznešenú a málo gramatickú. Ide proti tradícii nazývajúc veci svoji pravými menami, chlieb je chlebom a víno vínom, realizujúc sen romantikov a samotného Manzoniho, a to vytvoriť literatúru pre všetkých METODIKA A CIEĽ PRÁCE V mojej práci sa budeme snažiť získať podrobný prehľad o vývoji Vergových ženských postáv, s ohľadom na ich prežívanie a správaniie, s ohľadom na rôzne spoločenské a kultúrne pozadie. V deskriptívnej časti sa budeme najprv venovať autorovmu životu, ktorý sa stáva dôležitým podkladom pre pochopenie jeho tvorby. Na základe prežitých životných okolností môžeme vysvetliť autorov úzky vzťah k Sicílii, okúzlenie nižšími spoločenskými vrstvami. Stručnou charakteristikou autorových veristických diel sa dostaneme o čosi bližšie k jadru problému. Načrtnutie dejovej línie jednotlivých prác je nevyhnutné pre pochopenie súvislostí v rámci jeho tvorby. Keď sa budeme orientovať konkrétne na súvislosti týkajúce sa jeho ženských postáv, nahliadneme do časti analytickej. Tú rozdelíme do veľkých celkov na základe rôl, ktoré ženské hrdinky predstavujú- dcéry, sestry, matky a manželky. Toto delenie nám umožní prehľadnejšiu charakteristiku jednotlivých literárnych postáv vystupujúcich v dielach 19 RUSSO, Luigi : Giovanni Verga, s tam tiež s

12 Giovanniho Vergy. Interpretujeme jednotlivé kategórie a vzájomne porovnáme jednotlivé predstaviteľky v rámci celku. V závere bude našim cieľom zhrnúť jednotlivé zistenia, nájsť súvis s Vergovým Cyklom Porazených,a dokázať určitý postup, s ohľadom na chronológiu v smere jeho tvorby. Pokúsime sa sformulovať všeobecné definície na základe ktorých budeme vedieť všetky postavy univerzálne zatriediť. Ukazovateľmi sa v tomto prípade stane rodina, ľudská morálka, zmysel pre zodpovednosť a vzťah k majetku. A práve vďaka týmto motívom, môžeme dokázať akých posunov sa mu s ohľadom na rôzne socio-ekonomické pozadie podarilo. 12

13 II.DESKRIPTÍVNA ČASŤ 1.GIOVANNI VERGA Giovanni Verga sa narodil 30. augusta 1840 v Katánii v období, kedy polemiky medzi klasicistami a romantikmi ešte neboli zažehnané. Boje z čias Risorgimenta ponúkali mladým nové spoločenské a občianske poznatky. Prvými Vergovými učiteľmi boli kantor Mario Torrisi a Antonino Abate, liberálny romantický básnik. Práve tieto postavy ovplyvnili najviac jeho prvotnú mládežnícku tvorbu vďaka svojmu živému duchu vyhliadajúc renováciu vtedajšej literatúry. Jeho prvé romány boli napísane vo veku od rokov, v ktorých bolo veľmi cítiť vplyvy vtedajšieho sicílskeho ovzdušia. Z tohto vychádza jeho skoré opovrhnutie šľachtickými vrstvami a prvé romantické záchvevy jeho tvorby. Verga žije plamenným patriotizmom a v srdci sa mu rozpaľuje túžba po slobode oslavujúc revolúciu, v ktorej on sám v roku 1849 bojoval proti bourbonským oddielom, ktoré okupovali Katániu. 21 Jeho prvé diela by sme mohli charakterizovať ako plné naivnej a nezrelej inteligencie. Pravdou je, že v nich už môžeme rozoznať smer, ktorým sa bude jeho tvorba uberať, v zmysle vkladania sa do tradície, ktorá mu ponúkla primárne ťažisko jeho tvorby. 22 V roku 1860 sa zapísal na štúdium práva na univerzite v Katánii. V tomto období výchádzajú jeho nasledovné diela: Láska a vlasť 23, Karbonári z hôr 24 a Na lagúnach 25. Vo všetkých sa psychologický komponent stáva nástrojom pri charakterizovaní postáv, zatiaľ čo spracovanie historickej látky, často krát týkajúca sa života dedinčanov, sa od spontánnej pozornosti presúva k ľudskému trápeniu. Toto sa nám stáva jasnou indíciou netrpezlivosti a úniku autora od starých a zaužívaných vzorov. Tendencia k provinčnému a ľudovému romantizmu sa objavuje už od prvých pokusov. 26 Karbonárska problematika mu bola blízka nakoľko jeho dedo, poslanec za Vizzini v prvom Sicílskom parlamente roku 1812, bol zapálený liberál a karbonár. Jeho otec sa však 21 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, s z tal. originálu Amore e Patria 24 z tal.originálu Carbonari della montagna 25 z tal. originálu Sulle lagune 26 BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, s

14 neupísal tejto tajnej organizácii hlavne po krušných rokoch roku V roku 1831 sa stal zapáleným patriot aj on a v roku 1840 sa narodil jeho syn Giovanni. 27 S rovnakým zanietením po Garibaldiho Pochode Tisícich, sa odvozdáva žurnalizmu a zakladá v Katánii, spoločne s Nicolom Niceforom, týždenník Roma degli Italiani, kde agitoval pod vlajkou unitarizmu. 28 V roku 1862 ho stretáva prvá životná tragédia- smrť otca. Od tohto momentu musí autor čeliť krutej realite, ktorá rozptýli jeho záujmy voči historickému romantizmu. Takto sa rodí jeho prvé dielo opisujúce drámy každodenného života, nazývajúce sa Hriešnica 29. Hovorí príbeh dvoch mladých ľudí Pietra Brusio a Narcisy Valderi, ktorí boli Vergovi vzdialení príbuzní. Ďalším takýmto dielom bol román Eva, napísaný v roku , ktorý rozpráva o autorovej avantúre s istou francúzskou krajčírkou, ktorá si v Katánii založila obchod s prádlom.v máji v roku 1865 Verga prerušuje svoje štúdium na univerzite a sťahuje sa z Katánie do Florencie, ktorá sa stala novým hlavným mestom Talianska. 30 Tam začína nová éra jeho prozaickej tvorby, kedy vznikajú diela ako Storia di una capinera (napísané v roku 1869 a publikované roku 1871), Eros ( napísané roku 1874 a publikované roku 1875) a dielo Tigre reale (1875). V týchto románoch sa uzatvára historicko-patriotická kapitola jeho katánskej tvorby. Psychologická introspekcia jeho diel je stále zmyselnejšia a citlivejšia. Fakty stále viac zodpovedajú realite postáv. V týchto <<florentských>> dielach je vidieť autorovu tendenciu doviesť a odkazovať každé rozprávanie smerom k jeho rodnej zemi. Kritika časom stále viac približuje túto Vergovu tvorbu ku hnutiu Scapigliatura, aj keď vieme, že do svojho pobytu v Miláne mal autor o tejto skupine veľmi povrchnú znalosť. 31 Florencia bola mestom, kde prvýkrát zažíva vlastnú popularitu. Stretáva sa tam so svojími ďalšími sicílskymi súčasníkmi, ako je Luigi Capuana, ktorý je v tom čase len divadelným kritikom denníka La Nazione a Marianom Saluzzom, ktorý je garibaldínsky lekár. Predstavený florentskému novelistovi Francescovi Dall Ongaro, vstupuje do kruhu 27 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s tamtiež, s.9 29 z tal.originálu Una peccatrice 30 tamtiež, s BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, s

15 privilegovaných básnikov, umelcov, politikov a žurnalistov, ktorý sa stretával na ulici Borgio dei Greci. 32 V roku 1872 odchádza prvýkrát do Milána. V tomto období vzniká jeho dielo Primavera e altri racconti (1872), ktoré by sme mohli súhrnne označiť ako stále konkrétnejšie pátranie po nových formách, pre objekty stále menej svetské. Tam navštevuje literárne kruhy, v ktorých sa snaží zachovať si melancholický a dôverný odstup, ktorý mu ostane vtisnutý po celý zvyšok života. Spoznáva Farinu, Tarchettiho, Sacchettiho, Barbieru, Martiniho, De Marchiho, stretáva Giacosu a Carducciho, ktorý naňho prehnane žiarlil. V tejto fáze Verga vytvára Ciclo dei vinti 33 Ho nella mente un lavoro che mi sembra bello e grande, una specie di fantasmagoria della lotta per la vita, che si estende dal cenciauolo al ministro, all artista, e assume tutte le forme, dall ambizione all avidità del guadagno, e si presta a mille rappresentazioni del gran grottesco umano... Nosím v mysli dielo, ktoré sa mi zdá krásne a veľké, istý druh šialeného boja o život, ktorý sa rozpína od handrár až k ministrovi, umelcovi a obsahuje všetky formy, od ambície až po chamtivosť zo zárobku, a prepožičiava sa tisícom reprezentácii veľkej ľudskej grotesky Cyklus mal pozostávať z piatich diel, I Malavoglia 35, Mastro don Gesualdo 36, Duchessa di Leyra 37, L onorevole Scipioni 38 a L uomo di lusso 39. Posledné tri neboli nikdy napísané. Tu vďaka Salvatoremu Farina a Tullovi Massarani navštevuje vyznamné milánske salóny ako napríklad ten grófky Maffei, Vittorie Cima alebo Teresi Mannati-Vigoni. Stretáva postavy ako Arigo Boito,Emilio Praga, Luigi Gualdo, z ktorých sa rodí úzky a prínosný vzťah medi ním a tématikou hnutia Scapigliatura. Okrem iného sa mu naskytne príležitosť navštevovať 32 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s z tal. originálu Il ciclo dei Vinti 34 Listy Salvatoremu Paola, 21. apríla, 1878 ; z BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto 394 s. 35 z tal. originálu Malavogliovci 36 z tal. originálu Majster don Gesualdo 37 z tal. originálu Vojvodkyňa z Leyri 38 z tal. originálu Poslanec Scipioni 39 z tal. originálu Muž prepychu 15

16 nakladateľské rodiny ako je Treves a Cameroni. V roku 1874 prekonáva krízu po tom, čo mu nakladateľstvo Treves odmietlo vydať dielo La Tigra reale, kedy bol rozhodnutý pre definitívny návrat na Sicíliu. Prekonáva ju napíšuc, za tri dni, sicílsku črtu s názvom Nedda, ktorá otvára veľkú kapitolu vergovskej naratívy. 40 Týmto dielom sa autor definitívne oslobodzuje od romantickej subjektivity svojej mladíckej tvorby aby sa mohol naplno ponoriť do primodiálnych vášní svojho kraja. 41 Bohužiaľ, 5. decembra toho istého roka mu umiera matka, na ktorú bol veľmi silno naviazaný a upadá opäť do veľmi hlbokej krízy. V rokoch sa spoločnosť na popud talianskeho Parlamentu začína zaujímať o situáciu na Sicílii. Vysiela mladých a nezávislých výskumníkov, ktorí zo Sicílie posielali dosť znepokojivé správy. Verejnosť sa dozvedá viac o mafii, o ťažkých životných podmienkach jej obyvateľov, o neľudských podmienkach v sírnych doloch. Informácia, ktorá však pobúrila najviac pochádzala z výskumu z Franchetti-Sonnino, týkajúca sa práce detí v sírnych doloch. Prvýkrát sa zdvíha vlna všeobecného pobúrenia voči realite, ktorá zvyšku Talianska ostávala tak dlho skrytá. Možno však práve aj tieto udalosti podnietili u Vergu potrebu návratu na Sicíliu. V súvislosti s návratom k jeho rodnej zemi, nemôžeme na Severe opomenúť ani industriálny rozmach, ku ktorému dochádza od roku 1872 a kulminuje v roku 1881, ktorý bezpochyby tak isto vyvolal v autorovi túžbu po návrate ku koreňom v snahe resuscitovať nevinné spomienky svojho detstva. 42 V roku 1880 sa Verga nachádza na ceste do Florencie, kde má milenecký vzťah s Giselou Foianesi, ktorá bola dlhých desať rokov vydatá za Vergovho bývaleho priateľa, básnika Rapisardiho, ktorý ho svojho času predstavil u Francesca dell Ongara. Dva roky trvalo, kým aféra uzrela svetlo sveta. na základe čoho, ju Rapisardi vyhodil z domu a Gisela získala slobodu. Práve v tomto búrlivom období sa Verga oddáva písaniu svojich najväčších veristických próz: Vita dei Campi (1880), I Malavoglia (1881) a Novelle rusticane (1883). Okrem iného, v týchto rokoch produkuje aj neveristickú prózu, ako napríklad Il marito di Elena (1882), zbierku noviel Per le vie (1882) februára 1884, v divadle Carignano v Turíne, vychádza jeho divadelný debut s názvom Cavalleria rusticana. Schválený Eugeniom Torelli-Viollierim (zakladateľ denníku 40 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s BRANCA, Vittore : Dizionario critico della letteratura italiana, Volume quarto, s VERGA,Giovanni: Novelle / Giovanni Verga ; cura di Francesco Spera; introduzione di Vincenzo Consolo ; s.8 43 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s

17 Corriere dela Sera), preformovaný skupinou Cesareho Rossi s Eleonorou Duse v roli Santuzzi. Toto obdobie končí publikovaním prvého návrhu diel Vagabondaggio a Mondo piccino a prvej časti románu Mastro don Gesualdo, pre ktoré už bola nachystaná zmluva s vydavateľstvom Casanova. 16. mája 1885 dráma In portinera divadelná adaptácia hry Il canarino, jedna z noviel zbierky Per le vie, bola prijatá milánskym publikom v divadle Manzoni veľmi chladne. V tomto období nasleduje autorova kríza v súvislosti s neschopnosťou dokončiť cyklus Porazených v spojených s ekonomickými ťažkosťami. V 1887 mu vychádza novela Vagabondaggio a francúzsky preklad diela I Malavoglia. Oboje ostane bez úspechu. V tomto období odchádza na Sicíliu kde ostáva až do roku 1890, kde píše druhý zo svojich najúspešnejších románov Majster don Gesualdo. Román vychádza na pokračovanie od 1. júla do 15. decembra. Po zvyšok svojho sicílskeho pobytu sa venuje revízii tohto románu, ktorý zakrátko vychádza od nakladateľstva Treves (1888). Ďalej vydáva novely v rôznych sicílskych časopisoch, z ktorých neskôr vznikne zbierka s názvom Ricordi del capitano d Arce. 44 Ohúrený úspechom, ktorý dosiahol jeho Majster Don Gesualdo, sa rozhodol dokončiť svoj Cyklus Porazených 45, dielami Vojvodkyňa z Leyru a Poslanec Scipioni. V tomto období začína viesť spor s Pietrom Mascagnim a vydavateľom Sonzognom o práve na lyrickú verziu diela Cavalleria rusticana. V roku 1893 sa tento spor uzatvára Vergovým víťazstvom, kedy zinkasuje približne lír a konečne sa zbavuje ekonomických problémov. Pokračuje v jednaniach s Puccinim na lyrickej podobe novely Lupa a librete od De Robertiho. Usadzuje sa definitívne v Katánii až do svojej smrti. V roku od publikuje poslednú zbierku noviel s názvom Don Candeloro e C., ktorá obsahuje rôzne poviedky publikované v rôznych časopisoch od roku Od roku 1903 sú mu zverení synovia brata Pietra, ktorý umiera v tom istom roku. Verga stále viac spomaľuje svoju literárnu tvorbu, venujúc sa čoraz viac svojim pozemkom na Sicílii. Pokračuje v písaní Vojvodkyne z Leyri, z ktorej bude v roku 1922 po jeho smrti publikovaná De Robertom, iba jedna kapitola. Od roku 1912 do roku 1914 zveruje De Robertovi divadelný scenár k niektorým zo svojich diel, medzi nimi Cavalleria rusticana, La 44 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s z tal.originálu Il ciclo dei Vinti 46 tamtiež s

18 Lupa, zatiaľ čo on sám rozširuje redukciu diela Storia di una capinera, mysliac aj na jej pretvorenie v divadelnú hru. 47 V roku 1919 píše svoju poslednú novelu s názvom Una capanna e il tuo cuore, ktorá vychádza po autorovej smrti 12.februára V roku 1920 publikuje dokonca až v Ríme skrz časopis La Voce, reevidovanú verziu diela Novelle rusticane. 24. januára 1922 je postihnutý mozgovou mŕtvicou a následne tri dni na to umiera. Medzi dielami ktoré vyšli posmrtne, nachádzame komédiu Rose caduche (1928), Le Maschere (1928), Il Mistero (1940) a Scenario (1940) STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA AUTOROVÝCH VERISTICKÝCH DIEL 2.1. Nedda (1874) Novela bola publikovaná 15. júna 1874 v rámci Rivista Italiana a v rovnakom roku v nakladateľstve Brignola v Miláne. Neddu by sme mohli považovať za medzistupeň autorovej tvorby, ktorý oddeľuje jeho pôvodnú romantickú introspektívnu literatúru a prichádzajúce obdobie verizmu. Tu autor mení svoju víziu života, mení obsah nového umenia. Nastáva koniec duelom, rafinovaným emóciám umelcov, svetu balerín a aristokracie. Toto všetko vymieňa za jednoduché vášne jednoduchých ľudí a ich tiché a skromné tragédie. Volí svet chudobných roľníkov a ich primitívnych krvavých vojen, ktoré sa sústreďujú v hrudiach hrdých, plných barbarského násilia a vášní. Autor je od detstva konfrontovaný s provinčnou realitou, kde sa odohrávajú tieto mĺkve drámy chudoby, hladu, žiarlivosti a lásky. Všetko sa však zdá pokryté opantaním vyššími kruhmi miest, ktoré dokonale prekryli jeho spomienky na Sicíliu. A práve tie v ňom pravdepodobne vybudili túžbu po návrate k rodnému kraju. Príbeh sa sústreďuje na hlavnú hrdinku Neddu, chudobnú, čistú až priam naivnú zberačku olív z Viagrande. Poviedka opisuje neľahký život dedinského dievčaťa, ktoré bojuje s nepriazňou osudu, ktorú ako keby priťahovala jej pasivita a bezbrannosť. Putuje od služby do služby, len aby zarobila na lieky pre chorú matku. Matka následne umiera a Nedda stráca jedinú osobu, ktorej na nej záležalo. Zlomená smútkom nachádza pomoc u rodinného 47 FILIPPONE, Vincenzo: Giovanni Verga, s tamtiež 52 18

19 priateľa, strýka Giovanniho, ktorý ju odporučí za prácou do vedľajšej dediny. Nedda je však vnímaná negatívn,e nakoľko hneď na druhý deň po smrti matky, miesto aby si uctila jej pamiatku, odchádza pracovať.tam natrafí na mládenca menom Janu. Ten jej začne nadbiehať a tu môžeme, v jemných náznakoch, pozorovať ešte značnú príslušnosť autora k svojej pôvodnej romantickej tvorbe. Nedda, potešená náhlym prejavom náklonnosti s ním odchádza za prácou s vidinou spoločnej budúcnosti. Jedného dňa sa však Janu slabý a vysilený horúčkami, odchádza za prácou a viac sa už nevráti. Dievčina ostáva úplne sama, v druhom stave a s hanbou, neschopná pracovať tak ako predtým. Zatvorená v rodnom dome porodila dievčatko avšak nemajúc peniaze a čo do úst, dievčatko jej jednej zimnej noci umiera priamo v náručí. Poviedka končí zvolaním: Oh! benedetta voi, Vergine Santa! che mi avete tolto la mia creatura per non farla soffrire come me! 49 Oh! Pochválená buď Svätá Panna, že si mi odobrala túto bytosť, aby netrpela tak ako ja! 2.2. Vita dei Campi (1880) Zbierka s názvom Vita dei Campi vychádza prvýkrát ucelene roku Obsahuje osem poviedok: Cavalleria rusticana,la lupa,fantasticheria,jeli il pastore,rosso Malpelo,L'amante di Gramigna,Guerra di santi a Pentolaccia. S príchodom tejto zbierky poviedok môžeme skonštatovať, že Verga definitívne konvertoval na to, čo dnes nazývame verismom. Samozrejme, Nedda zahajuje toto obdobie veľkej veristickej tvorby, avšak stále v nej jemne rezonujú pateticko-sentimentálne nálady, naproti čomu Vita dei Campi má už jasne zadefinované, akým smerom sa mieni uberať, čo autor dokonale vyjadruje v predslove k jeho poviedke L amante di Gramigna, ktorá žačína otvoreným listom priateľovi Salvatoremu Farina: Caro Farina, eccoti non un racconto ma l abbozzo di un racconto. Esso almeno avrà il merito di esser brevissimo, e di esser storico- documento umano, dicono oggi...io te lo 49 VERGA, Giovanni : Novelle / Giovanni Verga ; cura di Francesco Spera ; introduzione di Vincenzo Consolo, s

20 ripeterò così come l ho raccolto pei viottoli dei campi, press a poco colle medesime parole semplici e pittoresche della narrazione popolare, e tu veramente preferirai di trovarti faccia a faccia col fatto nudo e schietto,senza stare a cercarlo fra le linee del libro, attraverso la lente dello scrittore.il semplice fatto umano farè pensare sempre: avrà sempre efficacia dell essere stato,delle lagrime vere,delle febbri e delle sensazioni che sono passate per la carne Drahý Farina, tu máš nie rozprávanie ale náčrt rozprávania. Zaslúži si byť aspoň krátke, historické ľudský dokument, ako sa hovorí dnes... Zopakujem ti ho tak, ako som ho zozbieral na poľných cestičkách, viac menej rovnakými jednoduchými a pitoresknými slovami ľudového rozprávania, a ty naozaj dáš prednosť ocitnutiu sa tvárou v tvár holému a úprimnému faktu, bez toho aby si stál a hľadal medzi riadkami knihy objektívom autora. Jednoduchý ľudský fakt bude vždy nabádať k mysleniu: bude mať vždy účinok bytia zo skutočných sĺz, horúčiek a senzácii, ktoré si prešli telom... Toto môžeme považovať za autorský manifest zo strany Giovanniho Vergu. Dokonale sa v ňom prezentujú všetky ciele, ktoré v svojej tvorbe naplnil. Hrdo sa prehlasuje za ľudský dokument, s odkazom na Zolu, v túžbe vykresliť ľudské bytosti v ich primordiálnej podstate. Spraviť literárne dielo skutočným skrz úprimnú reprodukciu faktov a ľudového jazyka. Ako tvrdí Carmelo Aliberti, veristický román je literárnym dokumentom roľníckej ľudskosti, zachycujúci v prirodzenom existencionálnom kontexte každodenné prirodzené utrpenie, v jeho prirodzenej syntakticko-lexikálnej štruktúre a zároveň obsahuje spontánne vykvitnutie expresívneho žargónu. 51 Ďalším špecifikom autorovej veristickej tvorby je využívanie impersonálneho kánonu. Doteraz Vergov rozprávač vystupoval ako vševedúci a od tohto momentu sa presúva kdesi do úzadia, zasahujúc len vo chvíľach objektívneho komentovania situácie. Vďaka tomu sa zdá, že dielo vzišlo z akejsi spontánnej autogenézy. Jazykom si autor dopomáha pri komplexnom dotvorení obrazu vtedajšej sicílskej spoločnosti, nakoľko často krát z neho nevyníma ani dialektizmy. 50 VERGA, Giovanni : Novelle / Giovanni Verga ; cura di Francesco Spera ; introduzione di Vincenzo Consolo, s. 51 ALIBERTI,Carmelo; Letteratura siciliana contemporanea, s.33 20

21 Nás však v tomto prípade budú zaujímať iba tie poviedky, ktoré sú z pohľadu našej práce neopomenuteľné pri zmapovaní charakterových rysov Vergových ženských hrdiniek, a teda: La Lupa, Jeli il Pastore, L amante di Gramigna a Pentolaccia. 2.3 I Malavoglia (1881) Tento kompletný manifest veristickej literatúry vychádza prvýkrát v roku Plne zameraný na socio-ekonomickú realitu v po zjednotenom Taliansku. Verga sa venoval Sicílii, Corrado Alvaro oblasti Kalábrie, Matilde Serao Neapolu a Grazia Deledda Sardínii. 52 Aktivuje vášne hlavných hrdinov, ktoré sa v nízkych vrstvách manifestujú v tých najjednoduchších formách. Vo vrstvách vyšších, buržoáznych, sa prejavujú vo forme chamtivosti a bohatstva (Mastro Don Gesualdo), vo forme márnivosti (nerealizovaná Duchessa di Leyra), vo forme obsesívnej politickej ambície (L onorevole Scipioni) a vo forme pominuteľnej umeleckej slávy (L uomo di lusso). 53 Román I Malavoglia hovorí príbeh rodiny pozostávajúcej zo starého deda padróna Ntoniho, syna Bastianazza a jeho ženou Longou a jeho päť detí : Ntoni, Luca, Mena, Alessi a Lia. Príbeh sa začína v momente kedy mladý Ntoni, najstarší syn, je povolaný do Neapola a rodina zostane bez dôležitej pracovnej výpomoci. Rybárska kríza spôsobí, že sa Malavoglovci musia zmeniť z rybárov na obchodníkov, a teda hľadať nové cesty príjmov. Šťastena im však nebola naklonená a pri prevoze bôbov na ktoré si požičali od úžerníckeho notára strýka Crocifissa, umiera otec rodiny Bastianazzo. Krátko na to počas brannej povinnosti aj syn Luca. Rodina platí krutú dať za vybočenie z rádu, ktorý im bol už vopred daný. Prichádzajú o svoju loď Providenza, ktorá predstavuje spôsob obživy, peniaze v podobe bôbov a hlavu rodiny. Tu vidíme ďalší výrazný motív v tvorbe Giovanniho Vergy, a to peniaze. Zlá ekonomická situácia spôsobuje katastrofu, ktorá sa tiahne osou celého románu. Kniha je výpočtom sérií nešťastí, ktoré od tohto momentu rodinu postihnú. Od neuskutočnenej svadby najstaršej dcéry, druhého stroskotania Providenzy, ktoré ich donúti predať dom, smrť matky Longy, zatknutia syna Ntoniho, odchodu Lie až po smrť padróna Ntoniho. 52 ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri, s tamtiež, s.37 21

22 Dielo je založené na kulte rodiny a na ideáli jej súdržnosti, čo znamená, že za chybu jedného platí celá rodina. Rodina sa stáva svätým chrámom so svojimi morálnymi zákonmi a primitívnym uctievaním cti a lásky. Hlavnými predstaviteľmi sú dedo padrón Ntoni, predstavujúci starú patriarchálnu spoločnosť a zároveň je symbolom tzv. ustrice a teda prísneho primknutia k vlastnému útesu. Druhý dôležitý predstaviteľ je vnuk Ntoni, ktorý predstavujúci úplné popretie všetkých dedových hodnôt. Zobrazujúci rezignáciu a fatalizmus a túžbu po odpútaní sa od útesu. Táto túžba sa ukazuje ako bláznovstvo, ktoré pohltí každého, kto mu podľahne. My sa však budeme sústreďovať špeciálne na ženské hrdinky tohto románu a to hlavne na matku Longu a jej dcéry Menu a Liu prípadne iné vedľajšie ženské hrdinky ako napríklad Zuppida, Barbara,Santuzza,Grazia. 2.4 Novelle rusticane (1883) Zbierka vychádza v roku 1883 spoločne so zbierkou neveristického charakteru s názvom Per le vie. Tak ako zbierka Novelle rusticane bola považovaná kritikou za akýsi uvodník ku románu I Malavoglia, tak aj táto zbierka je považovaná za predohru k románu Mastro don Gesualdo. Noviel je celkovo 11, v ktorých na rozdiel od predošlej zbierky stále viac eskalujúci motív peňazí a honby za majetkom. Toto narúša emócie a stáva sa jediným náboženstvom v očiach jednoduchých ľudí. Novely sú realistickejšie a oveľa menej symbolické v porovnaní s predošlými. Už sa nehovorí viac o tých najnižších vrstvách ako napríklad rybári, pastieri, robotníci, ale prechádza ku roľníkom a malým vlastníkom. Autor prechádza od pátosu a násilného podliehania emócií, až k bolestnému humorizmu a pasivite, ktorá pripomína trpký smiech človeka, ktorý vie, že nemá cenu už plakať. Tento aspekt veľmi pripomína charakter Pirandellovho humorizmu, ktorý v svojom precítení kontrastného sentimentu v nás spôsobuje na konci ľútosť. Osud je vždy silnejší ako človek a tu vidíme ako keby autor rezignoval na prehnané vášne, patriarchálnosť a večné uctievanie hodnoty rodinného krbu. V tomto prípade miznú predošlí hrdinovia, aby ustúpili silným titanským postavám ako napríklad Vlčica (z tal. originálu La Lupa), hlavný hrdina poviedky Malária (z tal.originálu Malaria), Osirelí (z tal. originálu Gli orfani) alebo Mazzarò z poviedky Majetok (z tal.originálu 22

23 La roba). Postavy už viac nie sú hrdinami, sú to úbohé stvorenia bojujúce s každodenným neľútostným osudom, aby dosiahli lepšieho. Upadá ich vernosť v hodnoty, ktoré spoločnosť presadzuje už od antiky, skláňajú sa pred potrebou chleba. Chlieb už nestačí aby naplnil potreby ľudí a tento cynizmus je emblematickým zhrnutím toho, na čo sa nám Verga snaží touto zbierkou poukázať. Pre našu analýzu však budú dôležité len poviedky so silnými ženskými osobnosťami a teda, Čierny chlieb (z tal.originálu Il pane nero) a vedľajšími postavami ako napríklad Venera z poviedky Tajomstvo (z tal.originálu Il mistero) alebo dcéra ujca Mena z poviedky Siroti (z tal.originálu Gli orfani) 2.5 Mastro don Gesualdo ( ) Prvá edícia románu je publikovaná na pokračovanie v časopise La Nuova Antologia v roku 1888, potom rok na to, je vychádza súborne v nakladateľstve Treves rozdelené do štyroch častí, ktoré dokopy obsahujú 21 kapitol. Príbeh sa odohráva chronologicky od roku kedy Taliansko zažíva obdobie neúspešných revolúcii a opätovnej reštaurácie Bourbonovcov na Sicíliu, až do ďalej neúspešnej revolúcie vo februári roku Hlavným hrdinom je don Gesualdo, ktorý celý život zasvätí získavaniu majetku. Svojou obratnosťou a šikovnosťou sa z neho stáva stále bohatší muž, čo neostane ukryté hlavne v očiach upadajúcej šľachty, ktorá sa skôr ako majetkom, môže pýšiť už len svojim pôvodom a výchovou. Na to aby si medzi nimi však zaistil miesto, je prehovorený k zväzku so upadajúcou šľachtičnou Biancou z rodu Trao. Týmito zákernými intrigami sa však len snažia zakryť jej druhý stav, ktorý vznikol z pomeru medzi ňou a jej bratrancom Ninim Rubierom, ktorého matka odmieta priženiť syna do rodiny úbožiačky bez vena a hanby. Gesualdo sa o tom však nikdy nedozvie a tak vďaka tomuto zväzku si umožní prienik do tých najvyšších kruhov a stáva sa ešte bohatším a vplyvnejším. Po narodení dcéry Isabelly sa jeho život len ďalej komplikuje, nakoľko bude nútený ju celý čas chrániť pred mladíckymi nerozvážnosťami, čo vyvrcholí dohovoreným sobášom s vojvodom z Palerma, ktorý ekonomicky zničený, sa nevie dočkať, kedy sa ujme manželkinho vena a svokrovho majetku. Po smrti manželky 54 ALIBERTI, Carmelo : Letteratura siciliana contemporanea, Da Capuana, a Verga,a Pirandello,a Quasimodo, a Camilleri, s.37 23

24 ostáva Gesualdo sám, nakoniec podvedený a závidený všetkými umiera, opustený v dome svojho švagra na rakovinu. Kľúčovým v tomto celom románe ostáva majetok. Majetok predstavuje základný konflikt všetkých postáv. Majetkom je hrdosť a dôstojnosť rodu Trao, majetok je dôvod, kvôli ktorému barónka Rubiera odmieta oženiť syna z lásky a z povinnosť k dieťaťu, honba za majetkom je viera, v ktorej vychovával svoje deti Maurizio Motta, otec Gesualda. Bianca chráni Isabellu ako svoj jediný majetok vo vzťahu k Gesualdovi a Gesualdo ich považuje za majetok obidve. Práve Bianca sa stáva jeho záhubou, vďaka ktorej si spôsobil všetky svoje trápenia, nepriateľstvá a samotu len vo viere zlepšiť svoje postavenie. Majetok sa stáva jeho záhubou, tak ako sledujeme jeho vzostup po spoločenskom rebríčku zároveň vidíme aj úpadok jednej ľudskej duše, ako sa parvenu (zbohatlík) mení v aristokrata. Gesualdo sa stáva príkladom porušenia stanoveného svetského poriadku, ktorý nedovoľuje však takúto zmenu. Hrdina sa stáva odsúdeným fatalizmom a predurčený k neúspechu. Tak ako Malavogliovci boli potrestaný za snahu zlepšiť a zmeniť svoj osud, ostáva aj Gesualdo potrestaný za to, že sa snažil byť a žiť ako tí, ktorým v žilách koluje modrá krv. V tomto románe už autor skoro úplne upúšťa od obrazov z ľudu a venuje sa skoro výsostne vyšším vrstvám obyvateľstva, čím si vlastne dláždi cestu k románu Vojvodkyňa z Leyri, kde rustikálny svet opúšťa už definitívne. Zároveň aj jeho jazyk nadobúda charakter odpovedajúci sociálnemu zloženiu spoločnosti. Charakterovosť postáv v tomto románe je oveľa komplexnejší ako v jeho doterajšej tvorbe, čo nám zároveň umožní spracovať oveľa precíznejšie problematiku ženských postáv Vergovej tvorby. Medzi výrazné a zaujímavé považujeme postavu Biachi Trao ale aj vernej Gesualdovej milenky Diodaty, jeho dcéru Isabellu ale aj jeho sestru Speranzu a barónku Rubieru. 24

25 III. ANALYTICKÁ ČASŤ 1.SESTRY Medzi najvýraznejšie sesterské postavy v tvorbe Giovanniho Vergu patria jednoznačne Mena a Lia Malavogliove, Bianca Trao a Speranza sestra dona Gesualda. Sestra býva často krát chápaná ako rozšírená verzia matky a zároveň jej prípadná zástupkyňa, ako tomu bude u Malavogliovcou. Vzťah medzi sestrou a bratou býva často poznačený úlohou vychovávateľky a zároveň je zdrojom morálnej a umeleckej inšpirácie. Sám Verga má dve sestry, pričom s mladšou z nich, Rosou, mal veľmi blízky vzťah. Sestry boli nútené odoprieť si vlastné blaho a pohodlie na úkor svojich bratov, budúcich hláv rodiny a mnoho krát boli ich vlastné vzťahy nimi, ako ochrancami, ovplyvňované. A práve tieto vzťahy si v tejto podkapitole bližšie priblížime. Okrem dominantnej úlohy bratov, si však ukážeme aj príklad dominantnej úlohy sestry- Speranzy. U Malavogliovcou je samotná rodina veľmi dôležitou socio-ekonomickou jednotkou, ktorá zabezpečuje kontinuitu a v záujme vyznávania rovnakých hodnôt núti jej členov pracovať spoločne. Aj napriek tomu, že Ntoni svojimi výstrelkami znížil šance oboch dievčat na poriadny vydaj, neprechovávajú k nemu odpor. Každá z nich zaujíma voči bratovi rozdielne stanovisko. Mena, submisívna a starostlivá, zastupuje po smrti matky Longy jej miesto. Mena sa obetuje pre rodinu a odopiera si možné pokušenia a rozptýlenia života, ktorý by jej veku prináležal. Po smrti matky sa Ntoni rozhodne opustiť rodnú Aci-Trezzu a vydať sa do mesta. Tu ho Mena prosí, ako matka prosí svoje dieťa, ale on je neúprosný. Pripravuje mu veci a plače, ako keby ho už nemala nikdy viac vidieť. La Mena, poiché 'Ntoni voleva andarsene a ogni costo, gli metteva in ordine tutta la roba, come avrebbe fatto la mamma.. Protože Ntoni chtěl odejít stůj co stůj, dala mu Mena věci do pořádku, jako by to byla udělala maminka VERGA, Giovanni. Dům u mišpule., s

26 Po jeho návrate domov sa Mena nesmelo vypytuje na jeho priateľov a čo všetko tam vlastne robil, ako matka. Čakala ho počas jeho nočných záletov na priečelí domu a dokonca ho chodila hľadať po vsi. Mena era ridotta ad andare a cercare il fratello sulla sciara anche lei, e verso il Rotolo, o sulla porta dell'osteria; e piangeva e singhiozzava, tirandolo per la manica della camicia.! Mena, chudák, začala nakonec shánět bratra v houštinách a na cestě k Rotolu a s pláčem a vzlykáním ho odváděla domů, táhnouc ho za rukáv košile 56 Menin vzťah k Ntonimu by sme mohli charakterizovať jedným slovom ako materinský. Snaží sa v ňom prebúdzať zmysel pre rodinu.v opätovnej snahe mu dohovoriť chce, aby si uvedomil to, aký je pre nich dôležitý a nerobil hlúposti. Neustále starosti o chod domácnosti a večné súženia Mene pridávajú stále viac trápenia a robia ju staršou. Ani po odvedení Ntoniho do väzenia ho však nezavrhla a pri odvode do mesta mu potajomky priniesla uzlík s prádlom. Mena ostáva verná rodine ako celku celý svoj život, rovnako, ako ich dedo. Ako sestra sa nikdy neotáča Ntonimu chrbtom a trpezlivo znáša všetku hanbu a príkoria, ktoré im spôsobuje. Uvedomuje si jedinú silu, ktorá im ešte ostáva a tou je rodina. Lia, najmladšia z Malavogliových, zakladá svoj vzťah na menej praktickej úrovni ako Mena. Jej vzťah k bratovi je čisto emočný. Lia sa v bratovi vidí, pretože charakterovo sú si veľmi podobní. Lia zosobňuje rovnaké negatívne vlastnosti, ktoré sú predzvesťou záhuby ich oboch. Márnivosť, túžba po lepšom živote a vzostupe na spoločenskom rebríčku. Napriek približne 13 ročnému vekovému rozdielu, dochádza k veľmi malej vzájomnej interakcii. Ntoni je pre Liu figúra, idol, jej obľúbený brat. Bohužiaľ, jeho správanie má na Liin život veľmi neblahé následky a ona prichádza o možnosť sa raz niekedy vydať. Aj napriek tomu sa jej city voči bratovi nezmenia a správa o jeho uväznení ju zasiahne. Strápená pocitom viny voči bratovi a dedovi uteká z domu a už ju viac nik nevidí. 56 VERGA, Giovanni. Dům u mišpule, s

27 Životy oboch sestier sú do veľkej miery ovplyvnené konaním ich brata avšak spoločná ostáva ich láska k nemu, rozdeľuje ich len spôsob, ktorým naňho reagujú. Mena, trpezlivá a obetavá. Lia, vnímavá a dramatická. Ďalším príkladom vzťahu sestra-brat je Bianka Trao z románu Mastro don Gesualdo. Až do svojho sobáša, žije Bianka s dvoma bratmi o generáciu staršími ako je ona sama. Hlboké puto ju však viaže k mladšiemu z bratov donovi Diegovi. Veľký vekový rozdiel Bianku predurčuje skôr k role dcéry, ako sestry. Kým žijú pod jednou strechou, don Diego chráni Bianku a ona sa o neho opiera ako o otca. Necháva ho zasahovať do svojho života ako robia dcéry svojim otcom. Zlomový moment v ich vzťahu prichádza, keď sa Bianka rozhodne aj napriek ich nevôli, vziať si dona Gesualda, ktorý nie je ich pôvodu hodný. Jej vzťah k bratom sa síce nemení, avšak z ich strany je cítiť hlboké sklamanie a smútok. Hanbíš sa zostať s nami po nešťastí, čo ťa stihlo!... A nepretržite prikyvoval hlavou, so strašným zármutkom v tvári, a horké slzy mu tiekli po lícach. 57 Ti vergogni a stare con noi, dopo la disgrazia che t'è capitata!... Continuava ad accennare del capo, con uno struggimento immenso nell'accento e nel viso, colle lagrime amare che gli scendevano fra i peli ispidi e grigi della barba. Bianka smeruje v ústrety novému životu, čo úplne vytesní ich vzájomný kontakt. Najlepšie to dokladuje scéna, v ktorej sa Bianka dozvedá, že don Diego sa ocitá na smrteľnej posteli. Nič, nič ste mi nepovedali! Už vám nie som ničím... cudzinka! Nemáte ma v dome, ani v srdci, nikde! 58 Nulla!... nulla m'avete fatto sapere!... Non son più nulla... un'estranea! Fuori, dalla casa e dal cuore!... fuori!... da per tutto! 57 VERGA,Giovanni : Majster Don Gesualdo, s VERGA,Giovanni : Majster Don Gesualdo, s