www.litcentrum.sk XVIII. ročník, 17. december 2008, č. 26 cena 10 Sk Strana / 0,33 1 Pokojné vianočné sviatky a veľa radosti z pekných knižiek čitateľom i tvorcom kníh praje redakcia. Prvé číslo Knižnej revue v roku 2009 vyjde 7. januára. Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách KNIŽNÁ REVUE Z OBSAHU 03 BENEDIKT XVI.: Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista 04 Katarína KUCBELOVÁ: Malé veľké mesto 05 JÚLIUS: Muži, ženy, deti a pes Konštantín HORECKÝ: Veselé rozprávanie o ceste do Turecka Gustáv MURÍN: Mafia v Bratislave Milan RICHTER: Tajomstvá dokorán Vladimíra KOMOROVSKÁ: Všivavé osudy 08 Stephenie MEYEROVÁ: Nov 09 Rozhovor s fínskou poetkou Johannou VENHO 10 Vydavateľstvo Slovart-Print 12 Rozhovor s poetkou Elenou HIDVÉGHYOVOU-YUNG NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY KNÍHKUPECTVO MODUL ŠTEFÁNIKOVA 26, 902 01 PEZINOK TEL.: 033/6411 243 Slovenské: 1. D. Dán: Knieža smrť Vydavateľstvo Slovart 2. T. Keleová Vasilková: Rozbité šťastie Ikar 3. B. Filan: Bratislavské krutosti Vydavateľstvo Slovart Zahraničné: 1. R. Saviano: Gomora Kalligram 2. M. Connelly: Posledný kojot Vydavateľstvo Slovart 3. H. Laurie: Obchodník so smrťou XYZ KNÍHKUPECTVO BYSTRICKÝ KÁTOVSKÁ 49, 908 51 HOLÍČ TEL.: 034/6683 524 Slovenské: 1. T. Keleová Vasilková: Rozbité šťastie Ikar 2. V. Drahošová A. Jiroušek: Záhorie potulky krajinou 3. H. Jurasovová: Janko Blaho v spomienkach Elán Zahraničné: 1. K. Mossová: Hrobka Ikar 2. J. K. Rowlingová: Rozprávky barda Beedla Ikar 3. M. Palmer: Význačný pacient Aktuell KNÍHKUPECTVO MATICE SLOVENSKEJ DUNAJSKÁ 18, 811 08 BRATISLAVA TEL.: 0907 161682 1. Z. Mintálová: Veľká kniha slovenských Vianoc Vyd. Matice slovenskej 2. A. Mach: Z ďalekých ciest Vyd. Matice slovenskej 3. D. Machala: Slovenská vlastiveda Vyd. Matice slovenskej AOSS OCEŇOVALA V utorok 9. decembra v Pálffyho paláci v Bratislave slávnostne odovzdali Ceny AOSS za rok 2007. Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska získal Viliam Klimáček za román Námestie Kozmonautov s podtitulom Generácia Ю, ktorý bol aj víťazným dielom súťaže Román 2006 (knižne vyšiel v roku 2007). Cenou Obce spisovateľov Slovenska bola za román Na slepačích krídlach odmenená po nemecky píšuca autorka slovenského pôvodu Irena Brežná. Klub nezávislých spisovateľov svoju cenu prisúdil Eve Maliti za súbor jej štyroch divadelných hier, ktorý vyšiel pod jednoduchým názvom Hry. Slovenské centrum PEN klubu svoju cenu udelilo Antonovi Hykischovi za historický román Spomeň si na cára. Dielo Milana Vároša Stratené slovenské poklady 2 získalo Cenu Klubu literatúry faktu. Predsedníctvo Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku udelilo cenu Zoltánovi Némethovi za básnickú zbierku Állati nyelvek, állati versek (Zvieracie jazyky, zvieracie básne) a Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku odmenil výročnou cenou Prokopa Kolisnyka za dielo Tajemnycja rjadna (Tajomstvo plátna). Redakcia Romboidu prisúdila cenu Máriusovi Kopcsayovi. Okrem uvedených cien AOSS každoročne udeľuje ešte jednu prestížnu cenu. Je to Cena P. O. Hviezdoslava určená prekladateľovi slovenskej literatúry do niektorého z cudzích jazykov. Rada AOSS hlasovaním rozhodla, že jej laureátom sa stal prof. Peter Petro z Kanady, ktorý patrí nielen k najaktívnejším, ale aj najuznávanejším slovakistom na západnej pologuli. Do angličtiny preložil a vydal veľa diel slovenských autorov od Janka Jesenského cez Dominika Tatarku až po Michala Hvoreckého. www.litcentrum.sk Takí spisovatelia ako Márius Kopcsay (1968) sa rodia iba v plodných časoch a také romány ako Mystifikátor vychádzajú len vtedy, keď také časy dozrievajú. Čo však mohlo byť plodné medzi koncom 80. rokov velebeného i preklínaného storočia a medzi súčasnosťou, ktorú nikto nevelebí, ani nepreklína, pretože nikto nedovidí na jej dno? A čo tak mohlo dozrieť, keď ešte aj ten pád režimu, o ktorom si každý myslel, že všetko zahmlieva po najkrajnejšiu mieru, ešte väčšmi znejasnil situáciu človeka, ktorá možno ešte naliehavejšie ako voľakedy volá po nových Kafkoch a nových Orwelloch? Napohľad bezstarostná slovenská literárna situácia zrazu ponúka Kopcsaya. Vo virvare všetkých tých experimentalistických, postmodernistických a dekonštruktivistických úletov sa odrazu na scéne jasne črtá autor, ktorého zanovitosť prichodí chvíľami fádna a otrocká, humor insitný a nevýrazný, posolstvo nejasné a skrušujúce, no jeho poviedky, novely a dva romány si aj tak hudú svoje. Kritika i laici ho tolerujú, občas naňho vytiahnu dajaký zeufemizovaný vulgarizmus, ktoré tak rád a s absolútnym sluchom používa, ale v zásade nemajú nič zásadné pre ani proti jeho pradeniu, ani proti tomu, čo napriadol: veď ide len o literatúru. Lenže, zdá sa, že posledný román akosi odmystifikoval práve ono zanovité autorské pradenie a akosi zreliéfnil jeho plodnosť: čas splodil autora a dozrel na jeho román. Ak si dobre spomíname, podobne dozrieval aj čas hore spomenutých koryfejov modernej svetovej literatúry. Pri čítaní Kopcsaya sa vnucujú najmä asociácie na Kafku. Zememerač K. a prokurista Jozef K. sťaby mleli z tej istej podstaty ako Kopcsayovi antihrdinovia: domorodec Kamil Váhal a naturalizujúci sa cudzinec Mehony. Aj ich románové konanie podložené osobnostným nasadením a vrúcnou snahou podobať sa iným akoby sa končilo v takom istom halucinogénnom závoze: z pasce románového bytia niet úniku. Lenže: keby sme tak vedeli aspoň približne odpovedať na otázku, prečo Kopcsay zdvojil svojich K., prečo sú takí rovnako bratskí a prečo by každému z nich rovnako pristalo naplno artikulované meno písané s malým k, hoci každý je v jednej chvíli sledovaný a v inej sledujúci, a obaja sú zároveň nepredstaviteľne osamelí. Je to NAD DOMOV NENÍ Po prečítaní knižky Terézie Kvapilovej Nad Závody není mi ako prvé prišlo na um, že keby všetky mamy svojim deťom takto porozprávali o sebe, starých a prastarých rodičoch, strýkoch a tetách v kontexte doby a regiónu, nemuseli by sme riešiť otázku identity, geografických názvov v učebniciach či pokuty za porušenie jazykového zákona. Bez sentimentu a ružových okuliarov matka na otázky svojich potomkov v kultivovanej slovenčine odpovedá írečitou záhoráčtinou, hoci sa narodila v Amerike, kam kvôli nešťastnej láske odišla jej matka. Láska však bola silnejšia a jej milý sa ju vydal hľadať do Ameriky. Nemal adresu, a predsa ju po troch rokoch vo veľkom svete našiel, aby sa spoločne vrátili do rodnej obce a vychovali tu svoje deti, lebo nad Závody není. Deti pani Kvapilovej sa tiež rozpŕchli, dokonca aj mimo Slovenska, a aj táto knižka vyšla v Slovinsku. Podstatné je, že sa vracajú, vedia kam patria, odkiaľ vyšli. Rozprávanie rodinnej histórie je zároveň históriou obce Závod, Záhoria a vlastne aj Slovenska. Knižka môže pokojne byť doplnkovou učebnicou vlastivedy alebo dejepisu na Záhorí, odlišné sú asi len kroje v jednotlivých obciach. Blížia sa Vianoce, rodiny sa stretávajú za spoločným stolom, všetko sa na chvíľu spomalí a možno je to ten správny čas spýtať sa svojich rodičov a starých rodičov, ako to bolo kedysi. Životné príbehy našich predkov často predčia najneuveriteľnejšiu telenovelu či bláznivú komédiu, neraz sú opradené tajomnosťou, ale sú predovšetkým kľúčom k nášmu domovu. A nad domov,,není. Márius Kopcsay Mystifikátor Bratislava, Kalligram 2008. Ilustrácie Igor Ondruš pre vyšší stupeň cudzoty, ako prežíval Kafka, prezentujúcej sa práve podobnosťou osudov, príbehov, mentálnych predpokladov, jednotvárnou neidentifikovateľnosťou? Alebo: prečo osamelý Kafkov K. postavený proti pomnožnej absurdite vystačil na celý román, kým Kopcsayovi nestačia ani dvaja vydedenci, ktorých navyše ako protibalistický dáždnik zakrýva filozofujúci manipulátor strýko Viktor, pomáhajúci si pri manipulovaní cudzozemskými civilizáciami a opovrhovaním poriadkami nášho sveta? Kafka stvoril pre svojich K. aspoň akéhosi boha absurdity, čím vlastne sňal z nich vinu, hoci horror vacui uňho nie je o nič menší, no Kopcsay potrebuje svojich prikrytých vyobcovancov usvedčiť rovno z prázdnoty, o ktorej Kafkovi hrdinovia nemali ani potuchy. Kopcsay, akokoľvek zmierlivý v jazyku, v letore, v hodnotení životných zlyhaní, potrebuje svojich naprázdno melúcich románových klientov (to už nie sú ani antihrdinovia) dostať na nulový stav sebaprojekcie. Nestačí, aby sa im ako Kafka vysmial, aby ich znevažujúco pokritizoval, aby s nimi zašpásoval o existencii a jej úkladoch, on ich musí previesť celým svetom hypotekárnych úverov, bežných ľudských zrád a zlyhaní, podnikania, reklamy, hypermarketov a spojovacích zázrakov, aby im dokázal, že sú nuly znásobené nulovosťou svojich ideologických dáždnikov či konjunktúrami kýženej farebnosti a krásy. Pokojne môžu hovoriť jeden za druhého, môžu sa nenávidieť, môžu so sebou sympatizovať, pokojne môže byť každý z nich rozprávačom príbehu toho druhého alebo seba samého, alebo kohokoľvek, všetko vedie do toho istého závozu. Kopcsayovo nenápadné a nie príliš zjavné pradenie pravdepodobne nemá iný cieľ ako dostať svojich protagonistov do tohto závozu. A príznačné je, že jedna z jeho úbohých obetí je novinár a druhý by možno bol novinár, keby sa mu podarilo dopracovať sa k formálnym príznakom identity. Podstatné na kopcsayovskom pradení je však toto: Kopcsay zanovitým spochybňovaním existenciálneho chudáka vytvoril sémanticky bohatý mýtus o súčasnosti a jej časopriestorových súvislostiach. A čo iné je úlohou románu ako vytvoriť mýtus, s ktorým sa predsa žije ľahšie ako bez neho? Alexander Halvoník ISSN 1210-1982, ISSN 1336-247X
Strana 2 KNIŽNÁ REVUE číslo 26 ZRKADLÍME Neviem, či sa číta dosť, lebo nikdy sa nečíta dosť. Vždy sa dá čítať viac... Určite je na Slovensku dosť ľudí, ktorí majú záujem o knihy, takže máme pre koho pracovať. Je spoločným cieľom a úlohou ľudí od kníh a koniec koncov aj štátu, aby ľudia čítali čo najviac, hlavne, aby deti čítali, lebo aj výskumy dokazujú, že čítanie pozitívne vplýva na človeka a že deti, ktoré čítajú, majú lepšie výsledky v škole. Vydavateľ Juraj Heger, TV OKO 48/2008 KDE BOLO Pošta v Rajeckej Lesnej krst knihy Danuše DRAGULOVEJ- FAKTOROVEJ Príbehy z poštárskej kapsičky 24. novembra Knižnica J. Fándlyho v Trnave prezentácia knihy Borisa FILANA Bratislavské krutosti 26. novembra Kníhkupectvo Ex Libris na Prepoštskej 4 v Bratislave prezentácia knihy Milana LASICU a Mareka ORMANDÍKA Milanchólia 26. novembra Vila Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici stretnutie so spisovateľom Marekom VADASOM 27. novembra Kafe Scherz v Bratislave prezentácia knihy Zuzany HAASOVEJ Všetkým mojim mužom 1. decembra Knižnica J. Fándlyho v Trnave prezentácia knihy Margaréty PARTELOVEJ Perly v prsteni 3. decembra Palác knihy na Hlavnej 72 v Košiciach slávnostné otvorenie nového kníhkupectva Panta Rhei 4. decembra A4-nultý priestor na Námestí SNP 12 v Bratislave Literárne kino s Agda BAVI PAINOM 4. decembra Štúdio 12 na Jakubovom námestí v Bratislave prezentácia románu Juraja ŠEBESTU Keď sa pes smeje 4. decembra Hlavné námestie v Bratislave prezentácia knihy Bratislava na starých pohľadniciach 9. decembra Malé kongresové centrum VEDY, Štefánikova 3, Bratislava prezentácia publikácií Slavomír ONDREJOVIČ: Jazyk, veda o jazyku, societa a Jazyk a jazykoveda v pohybe 9. decembra Univerzitná knižnica v Bratislave seminár o tvorbe Milana RÚFUSA 10. decembra Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave prezentácia zbierky poviedok Čierni a bieli Ame same Romane džene, My, rómsky národ autora Ladislava ŠMIDÁKA 10. decembra A4-nultý priestor na Námestí SNP 12 v Bratislave scénické čítanie z románu Jany BEŇOVEJ Plán odprevádzania 10. decembra Knižnica pre mládež Košice prezentácia knihy Gabriely FUTOVEJ Dokonalá Klára 12. decembra Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici prezentácia Personálnej bibliografie Zlaty SOLIVAJSOVEJ 16. decembra. Univerzitná knižnica v Bratislave prezentácia knihy Andrej Žarnov (1903 1982) 16. decembra KDE BUDE Knižnica J. Bocatia v Košiciach Literárny štvrtok s Michalom HVORECKÝM 18. decembra o 17.00 Divadlo v Levoči prezentácia knihy Ivana ŠTRPKU Básne 21. decembra o 17.00 Nevyužité myšlienky Aktuálne Na fotografii Petra Procházku najúspešnejší slovenskí autori vydavateľstva Ikar za rok 2008 (zľava): Táňa Keleová-Vasilková, Ján Lacika, Štefan Konkol, Petra Nagyová-Džerengová Ikariáda 2008 Na tradičnom stretnutí vydavateľstva Ikar s autormi a spolupracovníkmi v Casino Cafe Reduta v Bratislave 3. decembra slávnostne odovzdali ocenenia svojim najúspešnejším slovenským autorom Zlaté a Platinové knihy za úspešný predaj a cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo Zlaté pero. Ocenenie Zlatá kniha za predaj vyše 25 000 výtlačkov si prevzali Petra NAGYOVÁ-DŽERENGOVÁ za romány Chcem len tvoje dobro a Nepýtaj sa, kde som a Táňa KELEOVÁ-VASILKOVÁ za román Nataša. Platinovú knihu získava autor za predaj vyše 35 000 exemplárov, prevzala si ju Táňa KELE- OVÁ-VASILKOVÁ za román Dúhový most. Vydavateľstvo Ikar sa rozhodlo udeliť tento rok aj mimoriadnu Zlatú knihu Jánovi LACIKOVI za obrazovú publikáciu 1000 zaujímavostí Slovenska, ktorej predaj za veľmi krátky čas dosiahol vyše 12 tisíc kópií. Produkciu pôvodnej tvorby Ikaru v roku 2008 dovedna štrnásť literárnych diel posudzovali literárni kritici Alexander Halvoník, Jozef Bžoch a Igor Hochel. Porota sa rozhodla udeliť cenu Zlaté pero za rok 2008 Štefanovi KONKOLOVI za román Pohrobok. Zároveň konštatovala, že kniha Kamila PETERAJA s ilustráciami Martina AUGUSTÍNA Toto je moja reč je mimoriadnym edičným a autorským činom s dosahom na celú slovenskú literatúru, pretože v dokonalej knižnej forme prináša ucelený pohľad na jednu z najvýraznejších osobností modernej slovenskej poézie a na jej básnický vývin. Vydavateľstvo Ikar za 18 rokov pôsobenia na knižnom trhu vydalo takmer tri tisícky kníh rozličných žánrov, predalo asi 20 miliónov výtlačkov, čo je v priemere 1 111 111 kníh ročne. Najúspešnejšou domácou autorkou vydavateľstva je Táňa KELEOVÁ VASILKOVÁ s takmer 654 tisícami predaných kníh. -r- Ceny Slovenských pohľadov za rok 2008 Tradične v predvianočnom čase, 16. decembra, v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave odovzdala redakcia Slovenských pohľadov svoje ceny: Cenu Nadácie Matice slovenskej za poéziu udelila Mariánovi GRUPAČO- VI, Cenu Neografie, a. s., za prózu Ladislavovi HRUBÉMU, Cenu Matice slovenskej za literárnu kritiku Vincentovi ŠABÍKOVI, Cenu Matičného fondu za esej a publicistiku Bohušovi BODACZOVI a Cenu Podielového družstva Slovenské investície za preklad Jánovi ŠVANTNEROVI. Zároveň bola odovzdaná aj Vianočná cena Matice slovenskej. Jej laureátmi sa stali: Michal ELIÁŠ a Štefan HAVIAR za Zlatú knihu Matice slovenskej; Natália ROLKOVÁ a Štefan HAVIAR za Národný kalendár Matice slovenskej 2008 (s prihliadnutím aj na posledné ročníky Národného kalendára MS). -r- Vyhlásenie výsledkov súťaže na výtvarno-priestorové riešenie expozície slovenskej ilustračnej tvorby na MKV Bologna 2010 Výberová komisia pre čestné hosťovanie Slovenska na MKV Bologna 2010 v zložení: Ľ. Ďurišinová, MKSR; A. Halvoník, riaditeľ LIC; A.Homoľová, ria diteľka umeleckých zbierok SNG; I. Jančár, riaditeľ Galérie mesta Bratislava; A. Pekárová, námestníčka riaditeľky SCD; P. Tvrdoň, riaditeľ Bibiany; J. Uličiansky, Slovenská sekcia IBBY; M. Vallová, LIC, a K. Weisslechner, rektor VŠVU, vyhodnotila 18. novembra 2008 návrhy výtvarno-priestorového riešenia expozície slovenskej ilustračnej tvorby na MKV Bologna 2010, ktoré prišli do súťaže vypísanej LIC, a vybrala víťazný návrh. Do súťaže sa prihlásilo 5 účastníkov s piatimi súťažnými návrhmi. Po kontrole náležitostí jednotlivých návrhov podľa podmienok účasti vo vypísanej súťaži komisia konštatovala, že všetci účastníci splnili podmienky účasti a budú zaradení do hodnotenia. Členovia výberovej komisie sa oboznámili so všetkými súťažnými návrhmi vrátane vizualizácie na CD a po diskusii sa zhodli v názore, že ani jedno riešenie úplne nezodpovedá kvalitatívnym požiadavkám na expozíciu. Komisiu neuspokojili predovšetkým návrhy loga a názvu expozície. Preto sa rozhodla, že prvú cenu neudelí, rozhodne iba o udelení druhej a tretej ceny. Ceny budú vyplatené do 30 dní od vyhlásenia výsledkov súťaže (písomná informácia účastníkom bude zaslaná do 30 dní od ukončenia práce poroty). Členovia komisie vyhodnotili súťažné návrhy bodovacím systémom. Víťazom sa stal účastník s najvyšším počtom bodov, ďalšie poradie sa stanovilo podľa počtu pridelených bodov. Víťazom súťaže sa stalo Štúdio Choma-Veverka, ktoré pri neudelení prvej ceny získalo druhú cenu a zároveň právo na vypracovanie realizačného scenára expozície na MKV Bologna 2010. Na druhom mieste sa umiestnilo D&D Studio, Jozef Habodász, ktoré pri neudelení prvej ceny získava tretiu cenu súťaže. Anglicko-slovenské vydanie výberu z poézie Milana RÚFUSA Niesť bremeno a spievať predstavili v Jozefínskej knižnici MS v Bratislave 9. decembra. Knihu zostavil a doslov napísal Viliam MARČOK, do angličtiny verše preložil John Minahane. Vydavateľmi tejto reprezentačnej publikácie s ilustráciami Vladimíra Kompánka sú Matica slovenská a Literárne informačné centrum. Viliam Problém nie je všetku múdrosť sveta zhltnúť, ale stráviť. Rúfusova poézia v angličtine Zľavy pre knižnice Vydavateľstvo DAXE poskytuje knižniciam prechodné vianočné zľavy až do 40 % na knihy vydané v rokoch 2006 až 2008, vrátane knižných noviniek. Zľavy platia pri objednávke Dve knihy za cenu jednej Od Mikuláša do Silvestra si môžete objednať všetky knihy vydavateľstva KK Bagala v uvádzacej akcii Dve knihy za cenu jednej za polovicu na nových stránkach www.literarnyklub.sk. Sta čí, ak si zakúpite aspoň 3x Ján Jankovič v hlavnej úlohe V priestoroch Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v Bratislave slávnostne prezentovali (18. novembra) tri diela, na ktorých sa podieľal prekladateľ a literárny vedec Ján JAN- KOVIČ. Toto podujatie sa konalo pri príležitosti jeho 65. narodenín a 40. výročia jeho prvého prekladu knihy z chorvátčiny. Bilingválnu antológiu slovenskej poézie Tatry a Velebit, v ktorej Ján Jankovič v úvodnej štúdii zhodnotil slovensko-chorvátske Uspeli až dvaja Slováci V bratislavskom PKO snežilo Marčok na prezentácii povedal, že výber zostavoval so zreteľom na neslovenského čitateľa a snažil sa Rúfusa predstaviť ako moderného básnika reflektujúceho všetky problémy súčasníka. Prekladateľ John Minahane priznal, že prekladať Milana Rúfusa je pre neho česť a tento projekt pokladá za najnáročnejší zo všetkých, čo doteraz urobil. -bi- do 31. decembra. Viac informácií o knihách je na www.daxe.sk. Podrobnú ponuku a cenník si knižnice môžu vyžiadať vo vydavateľstve. e-mail: daxe@daxe.sk. -r- 2 knihy a získate 50-percentnú zľavu na každú z nich. Ideálny spôsob ako potešiť seba a zároveň druhú knihu darovať blízkemu pod stromček. -r- literárne vzťahy, uviedol do života veľvyslanec Tomislav Car. Ďalšiu Jankovičovu knihu Adaptabilita poé zie hviezdneho obdobia prezentoval Peter Žeňuch, riaditeľ Slavistického ústavu J. Stanislava SAV, a knihu poézie Koča Racina Biele úsvity, ktorú Ján Jankovič preložil s Viliamom Marčokom z macedónčiny, zhodnotil riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV Adam Bžoch. bk Víťazom ceny Bank Austria Literaris 2008 sa stal slovenský autor Agda BAVI PAIN so svojím dielom Koniec sveta (L.C.A. 2006). Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Srđan VALJAREVIĆ zo Srbska s dielom Komo a Palmi RANČEV z Bulharska s dielom Malko kasmet za po-kasno (Trochu šťastia na neskôr). Tento rok sa udeľovala aj mimoriadna cena za poéziu. Získal ju slovenský básnik Rudolf JUROLEK za zbierku Život je možný (Slniečkovo 2006). Bank Austria Literaris, Veľká cena pre literatúru z východnej a juhovýchodnej Európy, vznikla vďaka spolupráci troch rakúskych inštitúcií Bank Austria, Kulturkontakt Austria a Wieser Verlag. Bank Austria udeľuje cenu raz za dva roky, čiže 20. novembra v kine Metro vo Viedni to bolo druhý raz v histórii. Odborná porota vyberala z 800 kníh zo 16 krajín, do finále postúpilo 25 knižných titulov. Slávnostný krst nemeckého prekladu knihy Koniec sveta/am Ende Der Welt, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Wieser Verlag, sa uskutočnil v nedeľu 30. novembra v bratislavskom rockovom klube Randal. Do nemčiny knihu preložil Mirko Kraetsch. r- Priamo na pódiu v spoločenskej sále PKO snežilo, keď debutantka Ada ŽIGOVÁ predstavovala svoju rozprávkovú knižku Snehuliak s ho rúcim srdcom. Okrem hudby, Mikuláša s darčekmi, čerta, Snehulienky a riaditeľky vydavateľstva Ikar Valérie Malíkovej sa na pódiu predstavila aj autorkina dcéra Kristínka, ktorá počula rozprávku o snehuliakovi ako prvá na svete. Jej mama ju vymyslela, aby vtedy maličké dievčatko potešila, keď sa im roztopil snehuliak. Na súťažiach o pekné knižky, ktoré boli tiež súčasťou uvedenia knihy, sa už zúčastniť nedá, ale prečítať si dojímavý príbeh o dobrosrdečnom snehuliakovi si môže každý. V knižke sú aj ďalšie rozprávky zo súčasnosti o prekonávaní strachu z vodníka v studni, správnom vyslovovaní r, ale aj o skladaní písmeniek do slov či farbách ročných období. -bi- Peter Gregor: Idiotár, Pectus 2008
www.litcentrum.sk Strana 3 Aktuálne Benedikt XVI.: Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista Trnava, Dobrá kniha 2008. Preklad Stanislav Dzurjanin, Eva Fančovičová, František Sočufka SJ Každý ľudský text, ktorý má nejakú váhu, nesie v sebe viac, než si jeho autor mohol byť bezprostredne vedomý. Hodnota slova, prekračujúceho moment svojho zrodu, je charakteristická pre texty, ktoré doliehajú k nám z dejín náboženskej viery. Konkrétne kresťanstva, čo je okrem iného aj učenie, čiže súbor poznatkov, ktorým sme schopní porozumieť. Aj vďaka tomu je podnes možné objavovať pri opakovanom čítaní posvätných kníh Starého i Nového zákona iné súvislosti, iné odpovede na otázky, ktoré predošlé generácie čitateľov buď nepoložili, alebo na ne nedostali vysvetlenie, aké potrebujeme ako pozorovatelia alebo priami účastníci zmien nášho sveta. Hermeneutika a exegéza posvätných textov, zdá sa, bude aktuálna, kým zostane na svete čo len jeden ich čitateľ. Súčasná hlava katolíckej cirkvi, pápež Benedikt XVI., filozof, biblista, teológ Joseph Ratzinger pokračuje po prevzatí náročného postu v skúmaní a písomnom zaznamenávaní toho, čo precítil, premyslel, prežil, zakúsil, predebatoval, naštudoval Margaret Bateson-Hillová: Sárin príbeh Bratislava, Lúč 2008. Preklad Mária Vadilová Ilustr. Karin Littlewoodová Sárin príbeh z edície Deťom je vianočným príbehom Ježišovho narodenia pre detských čitateľov, ktorý vychádza z Evanjelia podľa Matúša a podľa Lukáša. Text sprevádzajú veľké farebné ilustrácie a sám je neraz ich súčasťou, čím sa zvyšuje názornosť podania a dynamizuje sa postupnosť jednotlivých príhod. Malá Sára, dcéra hostinského, sa prediera rušným Betlehemom s plnými košmi potravín až sa zrazí KNIHA ROKA 2008 Stav k 2. decembru KNIHA ROKA DEBUT ROKA VYDAVATEĽSTVO ROKA a sčasti napísal pred desaťročiami. Po takmer štyristostranovej prvej časti s jednoznačným názvom Ježiš Nazaretský (Dobrá kniha, 2007) dáva rovnaký vydavateľ na trh Ratzingerovu knihu krátkych kristologických úvah s názvom Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista. Vedno so súborom už predtým vydaných Ratzingerových diel Duch liturgie, Z môjho života, Zasiahnutí neviditeľným a Úvod do kresťanstva poskytuje Dobrá kniha slovenskému čitateľovi solídnu informáciu o stave myslenia v teologických kruhoch katolíckej cirkvi. Kým v obsiahlom Ježišovi Nazaretskom pápež svojej čitateľskej obci odkazuje, že táto kniha nie je aktom jeho učiteľského úradu, iba výrazom osobitného hľadania Pánovej tváre a žiada iba o dávku sympatie, bez ktorej niet nijakého porozumenia, kniha úvah o apoštoloch a prvých učeníkoch Ježiša Krista je formou i obsahom typickým prejavom pápežovho učiteľského postu. Ide totiž o sériu katechéz Benedikta XVI., prednášaných na generálnych s oslíkom a spadne. Tak sa vlastne stretáva s Jozefom a Máriou, ktorí tiež prišli do mesta na príkaz cisára Augusta, no nemajú kde prenocovať, a navyše, Máriino dieťa sa hlási na svet. Všetko je plné, v nocľahárni pre nich nebolo miesto (Lk 2, 7), a tak im ostáva len maštaľ Sárinho otca, kde prichádza na svet Ježiš. Nad ich domom zbadá Sára žiarivú striebornú hviezdu, zanedlho prídu pastieri, ktorých posielajú anjeli a povedia, že sa narodil Mesiáš, Kráľ; a vzápätí sa jedinečný a slávnostný charakter udalosti stupňuje príchodom troch záhadných pocestných, učených mužov, tí sa klaňajú a odovzdajú vzácne dary. Sára vo svojom prostredí a so svojím neľahkým osudom polosiroty pôsobí ako autentický detský prvok spoznávania vzdialenej histórie a východiskovej kresťanskej pravdy; dokonca môže Ježiša sama podržať na rukách, no v tej chvíli pocíti čosi zvláštne... Čo sa s ňou stalo v tomto emotívnom rozprávaní a zvlášť v tomto okamihu, to si možno prečítate aj vy, ak pošlete kupón Lúč zo strany 11 do 7. januára. Počet hlasov 1. J. Leikert: Taký bol Ladislav Mňačko Luna 64 2. J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ 63 3. J. Banáš: Zóna nadšenia Kelion 28 4. P. Rankov: Stalo sa prvého septembra Kalligram 27 5. Š. Konkol: Pohrobok Ikar 24 1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ 43 2. O. Kollová: Krok-sun-krok K. K. Bagala 35 3. Š. Debnár: Rozprávky včielky Terky Knižné centrum 21 4. M. Rajec: Po stopách konfliktov Ikar 19 5. D. Ponechalová: Punková princezná Slovenský spisovateľ 17 1. Slovenský spisovateľ 61 2. Ikar 47 3. Vydavateľstvo Slovart 38 4. A. Marenčin Vydavateľstvo PT 27 5. Aspekt 16 audienciách počas jedného roka od marca 2006 do februára 2007. Grécke sloveso katécheó znamená zvučať, nechať znieť v ušiach. Stade Sabina Stadtfeldová: Martin ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2008 1. Na knihu roka navrhujem: 2. Za debut roka navrhujem: 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: Meno a adresa odosielateľa: (autor, názov, vydavateľstvo) (autor, názov, vydavateľstvo) vychádza aj vyučovanie živým hlasom, katechéza. Predmetom pápežovej pravidelnej katechézy, zachytenej v knihe Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista, je Ježišova osoba a jej spásonosné účinkovanie medzi ľuďmi, ako ho podávajú evanjeliá. Nenájdeme v nich nijaký opis Ježišovej osoby, Pán tu pôsobí slovom, pohľadom alebo gestami: láme pred našimi očami chlieb, objíma deti a stoluje s hriešnikmi. Z evanjelií sa dozvieme, akým bol Ježiš ako človek: pravdivý, rýdzi, šíriaci pokoj, nenásilie, dobro, odpustenie. Skláňa sa k bezvýznamným, dôveruje zmyslu života, je nositeľom nádeje v budúcnosť, hlása lásku k Bohu i k ľuďom. Je pripravený znášať utrpenie a podstúpiť smrť pre pravdu, pre svedomie, pre Boha. Miloslava Kodoňová Vydavateľstvo Dobrá kniha venuje v tomto vianočnom čase jednému vyžrebovanému z našich čitateľov titul súčasného pápeža Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista pre intenzívnejšie prežívanie tajomstiev kresťanskej viery. Kupón Dobrá kniha zo strany 11 stačí poslať do Knižnej revue do 7. januára 2009. Bratislava, Lúč 2008. Preklad Magdaléna Richterová Ilustr. Ute Thönissenová V edícii Deťom pripravilo vydavateľstvo Lúč aj príbeh, ktorý predstavuje kľúčové udalosti formovania a prejavov svätosti Martina z Tours. V úvode a v závere ho rámcujú základné biografické a historické fakty, čím sa pre detského čitateľa kompletizuje celkový obraz tohto svätca zo 4. storočia, ktorého sviatok si pripomíname 11. novembra a priamo sa viaže k snežnej pranostike. Sú mu zasvätené tisíce chrámov po celom svete, u nás najbližšie Dóm sv. Martina v Bratislave a katedrála v Spišskej Kapitule. Svätý Martin bol počas svojho života známy mnohými zázrakmi, no takisto súcitom, skutkami nezištnej lásky, pomoci ľuďom v nešťastí a núdzi. Nečudo, že kniha začína rozprávaním o tom, ako sa zľutuje nad uzimeným žobrákom, roztne svoj vojenský plášť a polovicu mu dá. Následne má sen, aby lepšie spoznal Ježiša Krista, odchádza z rímskej légie a stáva sa kňazom, neskôr v roku 371 ho zvolia za biskupa v Tours (dnešné Francúzsko) v knihe sa k tomu viaže milá scéna, keď sa Martin skryje medzi husi, lebo chce byť len jednoduchý mních a nie biskup, no gagot z maštale ho prezradí... Deti si ešte môžu prečítať ďalšie dve príhody, jedna sa odohráva v Paríži a stredobodom je malomocný muž, v druhej sv. Martina zavolá k chromému dievčatku jeho zúfalý otec. Ako to s ním dopadne, sa môžete dozvedieť, ak pošlete kupón Lúč (s. 11) do našej redakcie do 7. januára, lebo aj túto publikáciu vám vydavateľstvo Lúč venuje. (podpis) KNIŽNÁ REVUE Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2008. Uzávierka ankety je 15. marca 2009. BIBLIOGLOSÁR Elizabeth Adler POZVANIE DO PROVENSÁLSKA Bratislava, Remedium 2008 Preklad Anna Pokorná Autorka mnohých bestsellerov zavedie čitateľa do Provensálska, do starého zámku, medzi vinice, levanduľové polia a pod neopakovateľnú azúrovú oblohu. V zámku žije Rafaella Martenová so svojimi tajomstvami, radosťami a smútkom, ktorý ju podnietil, aby pozvala roztrúsených členov rodiny vlastných synov, neter i rodinných priateľov, na návštevu. Dúfa, že sa jej podarí obnoviť rodinné putá. Tento krok však otvoril príkoria či škandály, na ktoré sa snažili všetci zabudnúť. Rafaella poverila priateľa Jaka Bronsona, aby vyhľadal jej synov, ale podarilo sa mu vypátrať len Felixa v Honkongu, ktorý vzápätí nešťastne zahynul, a druhého syna Alaina nenašiel. Objavil však malú Šao Lan, ale nemal istotu, či je dcéra Felixa alebo Alaina. A tak sa na zámku stretli všetci ostatní neter Franny s priateľkou Clare (predtým manželkou milenca Franny), záhadný Jak, Šao Lan i verná priateľka z mladosti Juliette so svojimi psíkmi. Hostí prekvapil Alain, ktorý sa tváril ako dedič a majiteľ celého majetku. Stretnutie nedopadlo dobre a musel zo zámku odísť. Jeho pomsta zasiahla rodinu vtedy, keď to nik nečakal. Súperenie v dynastii Martenovcov sa nakoniec skončilo a rodiace sa priateľské vzťahy sa zavŕšili svadbami. MLÁĎATKÁ MÔJ PRVÝ SLOVNÍČEK ZELENÝ Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008 Malé leporelo predstavuje deťom mláďatá niektorých zvieratiek, ktoré na ilustráciách J. Lockerovej vyzerajú ako v skutočnej prírode. Deti si tu nájdu nielen domáce zvieratká, ale aj obyvateľov prírody. Na podobnom princípe identifikovania obrázkov so slovami je postavená aj celá séria leporel Môj prvý slovníček v zelenom slovníčku okrem zvieratiek nájdu najmladšie deti na rozvíjanie slovnej zásoby aj dvojstrany o predmetoch v domácnosti, ovocí a zelenine a dopravných prostriedkoch. Ján Čápka ČVIRIKANCE Žilina, Artis Ormis 2008 Milým osviežením v knižnej produkcii bývajú knihy, ktoré ilustrujú alebo píšu deti. Takýmto príkladom je aj kniha Jána Čápku z edície JOJO. Ako napovedá názov edície, publikácia je určená začínajúcim čitateľom. Možno práve kresby detí ZUŠ v Trnave ich pri čítaní dobre naladia. Čvirikance sú veršovačky o prírode, o zvieratkách, ale aj o sviatkoch, o zábavných či rozprávkových postavičkách, posluškoch i neposluškoch a vzácnych ľuďoch. Mnohé témy môžu detskí čitatelia poznať z autopsie. Veršíky sa deťom môžu pomerne ľahko čítať, lebo vychádzajú z myslenia, ktoré je im blízke. Sú zväčša skôr zveršovaním nejakého nápadu, malého príbehu, obrázku. -lč- -tv-
Strana 4 KNIŽNÁ REVUE číslo 26 Slovenská literatúra Katarína Kucbelová: Malé veľké mesto Pocta T. S. E. Vyškrtej nebo podškrtej v jakémkoli časopise slova nějaké písničky návodu modlitby proslovu vyhlášky dopisu nebo básně (Jiří Kolář, Návod k upotřebení) XXII. moja pamäť nezachytí nič výhonky brečtanu ostávajú bezmocné betónová stena je imúnna voči organizmu urbánnej rastliny odtiene sivých plôch sú pôsobivé z výšky dvojrozmerné prechody medzi vertikálnym a horizontálnym synapsie preskupované pohyblivým tieňom moja pamäť sa nemá o čo zachytiť možno som zabudla podstatnú informáciu ktorá by odhalila v usporiadaní plôch zámer možno ma informácia čaká za rohom našla by som ju ak by som dokázala vyjsť po klzkej vertikálnej ploche nie je však isté či tam je a ako by som potom zliezla dolu nikdy nie je isté či som úplne ani dnu nie je isté koľko poschodí je podo mnou nepamätám si na ktorom je zaparkované auto výťahy sú plné ľudí ktorí prechádzajú počet poschodí ma prekvapuje niekto mi stúpil na nohu Katarína Kucbelová (1979) sa narodila v Banskej Bystrici, žije v Bratislave. Vyštudovala filmovú dramaturgiu. Vydala zbierky básní Duály (2003) a Šport (2006). Organizuje literárny festival Anasoft litera fest a literárnu cenu Anasoft litera. Vo vydavateľstve Ars poetica jej práve vychádza básnická skladba Malé veľké mesto. nikdy to nie som ja kto stlačí číslo možno to je práve tá chyba takto asi nenarazím na informáciu za rohom ak by tam bola ušliapali by ju šíritelia vyberú kúpia a idú vedia že ich nič nečaká vedia na ktorom parkujú sami nikoho nečakajú nepočujú čo hovoria hromy zvyknutí na suché mestské búrky nerozlišujú medzi exteriérom a interiérom nečakajú ďalší deň vedia že príde a budú môcť vybrať pre seba svojich blízkych vybrať a kúpiť ten správny ďalší a nový deň podľa svojich potrieb a predstáv nemusia hľadať ale vyhýbať sa učiť sa zbavovať sa nachádzať jednoduché tvary a povrchy striedanie sivých plôch POCTA J. K. prepíš v mape mesta v ktorom žiješ názvy ulíc, námestí, ciest nalep nové parky, sady, jazerá presmeruj cesty dokresli sochy, fontány, aleje znovu porozmiestňuj zastávky a stanice zmeň účel verejným priestorom a budovám alebo ich nahraď pôvodnými urob niekoľko kópií rozdaj ich priateľom a stretávajte sa v meste podľa týchto máp Andrej Chudoba Milan Hlôška: Od Tekova vietor veje Bratislava, Vydavateľstvo LÚČ 2008 Zorica Horáková: Šepot uzlov Piešťany, Logos EH 2008 Zvieraš otázku, píše autorka v básni Utajený ateliér a aj z celej tejto poézie vanie nutkavá zvieravosť, ktorá ju jednak ženie do vzťahov (k ľuďom, prírode, umeniu), ale aj od nich odhovára, v každom prípade však otvára dvere jej vnútorného cítenia, ktoré je plné videného (najmä z výtvarného umenia). Horáková to v prvom rade chce pomenovať a istým spôsobom identifikovať, označkovať ako svoj možný priestor, ako svoje možné jestvovanie. Mnohé nevšedné metafory (je istá škoda, že prevládajú genitívne) robia z tejto poézie tajuplné, magické čítanie, v ktorom sa čitateľ cíti, akoby prstom na farebnej mape objavoval nové územia, novým sluchom počúval nové hlasy. Ostnatý drôt rozumu tu chápeme ako náprotivok čistých citov, ale je jasné, že poetka siahla do všetkých oblastí nahromadeného poznania, takže výsledkom nie sú nejaké cituplné zátišia, ale často takmer racionálne položená otázka o zmysle jestvovania, o jeho cieľoch i postupoch. Horáková nie je naivnou autorkou, ktorá by len v istej estetickej forme kládla na papier svoje citové súradnice, ktorá by si vyberala z možností citovej abecedy naopak, sú to čisto a jasne premyslené obrazy jemne dýchajúcej duše, ktoré často hovoria aj za nás. Dužina duše, tak to autorka cíti, z nej čerpá a my ako Autori v tejto čarovnej knižke, ktorá vychádza v druhom rozšírenom a doplnenom vydaní, predstavujú podmanivý kraj tekovskej oblasti a rázovitých čilejkárskych obcí. Toto pôvabné označenie dostali podľa miestneho výrazu čilej namiesto teraz. Básnik a prozaik Andrej Chudoba pochádza síce z Hontu, ale veľmi dobre sa prispôsobil čilejkárskej náture, zvykom a jazyku. O nič menší lyrik a básnik obrazov je pravý čilejkár známy fotograf, vyznávač a ctiteľ krojov a folklóru Milan Hlôška. Jedinečná a takmer i etnograficky dokonalá knižka ma uchvátila slovom i obrazom. O svojom vrúcnom vzťahu k regionálnym a národným tradíciám autori v úvode píšu: Netreba vari zdôrazňovať a vysvetľovať, že ľudové tradície, kroje a folklór sú našou hrdosťou, naším národným bohatstvom, aké nemá hociktorý kraj či národ a ktoré by sme si mali vážiť, udržiavať a uchovávať pre ďalšie pokolenia. V tom je veľkosť národa. Lebo len ten národ je veľký, ktorý má svoju minulosť a je na ňu hrdý. Je to vzácny dar našich predkov a dary si treba vážiť. S úľubou pozerám na portrét tekovskej nevesty a v tú chvíľu mám pocit, že ani kráľovské koruny neboli také vznešené a bohato zdobené ako parta z blingáčov, pokrytá perlami, voskovými kvietkami, striebornými korálkami... Ako dlho sa parta, pruslík, lipitka pripravovali? Pri petrolejovej lampe, sviečke, v tieni oblôčika, v prítmí komory? A koľko a akých myšlienok si ženy i budúce nevesty do svojich párt a spodných i rohatých čepcov pozašívali? V publikácii rovnako zaujme každá zo 123 nádherných dokumentárnych fotografií a z ďalších takmer 100 ilustratívnych zobrazujúcich dedinský život vo všetkých podobách bytia počnúc odevom, architektúrou, robotami, oslavou sviatkov, zvykov a pod. rozčlenených do štyroch ročných období Chudobovými poetickými textami. Publikácia je nielen vďaka bohatej obrazovej časti, ale aj dvojjazyčnému doslovu (v nemčine a angličtine) prístupná aj zahraničným čitateľom. V prílohe nájdu mapku Tekovskej župy, nárečový slovníček a životopis autorov. Pevne verím, že Chudobove slovo a oko Hlôškovho objektívu vydaním publikácie nezhaslo, naopak, že sa otvorilo širokej verejnosti, bude chutiť ako cibera deťom pri varení lekváru (foto č. 53) a že sa dotkne čitateľa krásnom. Paula Sabolová čitatelia máme často pocit, že nám k nohám, podobne ako v jednej jej básni, padá granátové jablko, plné šťavnatých jadierok citlivo vyberaného slova, obrazu, celej básne. Autorka používa pomerne bohatý slovník, ktorý na mnohých miestach prekvapí svojou jedinečnosťou; nezrieka sa ani výrazov z oblasti techniky či matematiky, ktoré jej poéziu značne presvetľujú a sceľujú. Horáková nie je pokojná a vyrovnaná, keď sedí oklamaná // na krídlach // nedeľného ticha (s. 64), vždy však zostáva svoja, sama sebou, takže máme pred sebou ustavične rozmýšľajúcu, podnety prijímajúcu a rozdávajúcu bytosť, v ktorej čosi striehne na pohyb niečoho nového, dobrého, jasného. To čitateľ cíti a čaká spolu s ňou až do poslednej strany, akosi prirodzene stojí na jej strane a na diaľku jej očami dodáva odvahu. Možno to ani nie je potrebné a autorka obstojí pri každej príležitosti, veď ju nad zemou a zároveň aj na nej pevne a isto držia ruky predovšetkým umenia a viery, ktoré sa pretavili do básnických obrazov. Horákovej zbierka obsahuje aj dôsledne poňatý doslov Petra Kuzmu a farebné reprodukcie obrazov Oľgy Johanidesovej, ktoré básne citlivo a jemne dokresľujú a dotvárajú, alebo k nim vytvárajú vhodne zvolený kontrapunkt. Katarína Rosová Robert Hakala: Rekviem za Ježiša K. Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008 Robert Hakala (1958) sa pohybuje v literárnom priestore už dlhšie. Píše poviedky, satirické útvary, no jadrom jeho tvorby je poézia. Knižne doteraz vydal dve básnické zbierky: Mäsožravé mesto (1993) a Deň pre bláznov a panny (1998). Prejavil sa v nich ako autor civilnej lyriky, ako básnik zobrazujúci cez prizmu každodennosti chvenia a poryvy nášho bytia. Nová zbierka básní Rekviem za Ježiša K. má dve časti. V prvej Zlodej pohľadov autor nadväzuje na svoju doterajšiu lyrickú tvorbu. Prelínajú sa v nej úvahy o živote, záznamy nálad, spomienky na detstvo i myšlienky na smrť. Pravda, je tu zreteľný istý posun. Básnik sa ľudsky i autorsky formuje. V porovnaní s predchádzajúcimi zbierkami tu nachádzame viac vážnych tónov, viac spomienkovo a úvahovo ladených veršov. Lyrický subjekt nielen registruje, ale aj hodnotí, pýta sa a hľadá odpovede. Niektoré verše predznamenávajú tematické a ideové zameranie nasledujúcej časti. Druhú časť zbierky tvorí básnický cyklus Rekviem za Ježiša K., v ktorom sa autor nekonvenčne a osobito vyrovnáva s niektorými tradičnými témami. Ide o odvážny a náročný, ale vcelku vydarený pokus spojiť trvalé s dočasným, všeobecné s konkrétnym, všeľudské s osobným. Biblické postavy, udalosti a motívy sa v týchto veršoch stávajú súčasťou života súčasníka, akoby čas nehral úlohu, sú spájané a konfrontované s postojmi lyrického subjektu človeka žijúceho tu a teraz. Mnoho napovedajú už názvy jednotlivých básní, spomeňme niektoré: Adam a Eva, Vianoce 01, Monológ Jána Krstiteľa, Evanjelium podľa Judáša, Precitnutie v očistci. Je prirodzené, že forma i obraznosť básní sú prispôsobené tematike. Voľný verš sa stáva disciplinovanejším, niektoré básne majú epištolárny charakter. Hakalov lyrický subjekt vie byť pokorný i vzdorovitý, jemný i drsný. V básni Chyba v programe čítame: Už ma nič nebaví / Zresetuj ma / kopancom do hlavy (s. 7). Paradoxne, väčšiu poetickú silu a účinnosť majú verše, v ktorých zaznievajú zmierlivejšie tóny, také vzácne a potrebné vo svete plnom hluku a násilia (báseň V pokore, s. 12): Horíš a spaľuješ / moje vnútro. // V tebe sa chvejú / moje verše. // V noci ti búcham / na bránu večnosti... Celá zbierka je napísaná voľným veršom, autor občas použil rým, a to najmä v závere básní na zvýraznenie pointy. Jazyk je súčasný, neprikrášlený, čo prináša: na jednej strane aktualizáciu a oživenie, na druhej strane vzhľadom na tematiku miestami rušivo pôsobiace (slangové) výrazy napríklad z technickej oblasti (laptop, fax, esemeska a pod.). Niekde však takáto lexika vytvára zaujímavý kontrapunkt vo vzťahu k zvolenej téme. Možno tu hovoriť o kontraste nízkeho a vysokého, úbohého a vznešeného, profánneho a sakrálneho. Básnik Robert Hakala sa veľmi neobzerá po módnych vzoroch, píše svojsky, prirodzene. Dokáže plodne zužitkovať aj zdanlivo všednú či nezaujímavú tému, zachytiť nevšednosť každodennosti. Vážne otázky a témy spracováva bez zbytočného sentimentu alebo znesväcovania, pričom využíva jazykové prostriedky dnešnej doby. Rekviem za Ježiša K. je plnokrvnou umeleckou výpoveďou o živote a hľadaní jeho zmyslu. Pokúsil sa v nej tvorivo skĺbiť témy časové a nadčasové. Dal si ťažkú úlohu, ale zrejme s vedomím, že usilovať sa o nemožné je neraz predpokladom dosiahnutia možného v živote i v umení. Ján Maršálek
www.litcentrum.sk Strana 5 Literatúra podpísaná životom Július: Muži, ženy, deti a pes, Bratislava, Proti prúdu 2008 Július je meno bez priezviska. Nevyzerá to síce z hľadiska bibliografického záznamu slušivo, no možno zas aj nezámerne to poukazuje na fakt, že tohto človeka sa dotkla vážna strata, že chýbanie, to bez, ovplyvnilo jeho identitu. Július, čulý sedemdesiatnik, sa na nás usmieva zo strany 94, kde zhrnul aj svoje osudové chvíle, z ktorých jedna bola v dobrom i v zlom kľúčová pre vznik aj jeho druhej knihy. Bolo to vtedy, keď sa stal bezdomovcom. Občianske združenie Proti prúdu sa aktivizuje v práci s bezdomovcami, nuž a patrí sem aj predávanie časopisu Nota bene. Július ho tiež predával, zažíval rôznych kupujúcich a pestrých spolupútnikov. Všetci tvoria námet početných krátkych príbehov so základom v autentickom zážitku. Ide o sociálne ladené, často dokumentárne prózy či len fabuly, o črty, úvahy a fejtóny s morálnym i apelatívnym vyznením. V jednoduchom rozprávaní sa štýlovo zdôrazňuje emotívnosť a kompozične kontrast. Realita sa skloňuje v každom motíve, prináša atmosféru spoločenskej lakonickosti, nevšímavosti až krutosti, rovnako tak súdržnosti, súcitu a ľudskosti, ale aj niečo medzi tým, atmosféru nezáväznosti, slobody a humoru. Júliusovým príbehom neraz pridá sviežeho ducha a dokonca čaro pôvabu na pozadí drsných rozbehaných bratislavských ulíc práve humor, a aj ten absurdný a čierny! Spomeňme nemeckého turistu, ktorý sa v našom hlavnom meste orientuje podľa bedekra Prahy, Doru, ktorá ukradne kvety v jednom kostole a nosí ich do druhého, ženu, čo si od Júliusa vypýtala po šiestich rokoch jej milodar späť alebo dovolenku strávenú v Pi-če-pi-či... Rovnako môžeme vymenovať príbehy dojemné, sentimentálne a tragické je ich dosť, aby sme si uvedomili, že kniha Muži, ženy, deti a pes predstavuje literárnu reality šou. V problematike sociálnych väzieb pôsobí daný žáner adekvátne a účinne. Ako oko alebo kamera funguje pre nás rozprávač Július. Na malom textovom priestore, ktorý má, ako sme spomenuli, reálne východiská, sa koncentrujú silné nálady a vážne názory, riešia sa zlomové životné situácie, navyše na konci knihy defilujú, ako bonusy a záverečné titulky, fotografie bezdomovcov a predtým medailóny ľudí zainteresovaných na tomto knižnom projekte... A dozvieme sa, že táto šou má aj šťastný koniec: bezdomovstvo je už len Júliusovou minulosťou a aj vďaka tomu, že začal písať. No kto by nefandil takejto literatúre? Kniha stojí 120 Sk / 4 euro a polovica zostáva predajcom a tá polovica nie je polovičatá, pre niekoho môže znamenať všetko. Radoslav Matejov Dobrodružstvá na insitnú nôtu CITUJEME... Antropocentrizmus pomáha teda ľuďom využívať prírodu pre svoje ciele, podávajúc informácie o (druhu) použiteľnosti alebo nepoužiteľnosti živočíchov, vecí okolo človeka a likvidujúc alebo utlmujúc zábrany, ktoré by mohli ľudí zdržiavať pri ich využívaní prírody. Veľkolepé na jazyku (language) je však to, že si svoj antropocentrizmus vie nielen sám v metaforickom zmysle uvedomiť, ale ho príp. aj prekonať. Veď Recenzie Konštantín Horecký: Veselé rozprávanie o ceste do Turecka, Žilina, Artis Omnis 2008 Dvaja kamaráti, Lojzo a Stano, sa rozhodnú vydať do sveta. Ich cieľom je Turecko. Autor aktualizoval námet tureckých nájazdov. Svoje historky štylizuje do typu veselých pikareskných próz, mimochodom, v období tureckých nájazdov v Európe veľmi obľúbených. Iniciačnou príhodou, paródiou novodobého tureckého nájazdu, si autor vytvoril základ pre jednoduchý sujet. V princípe opakuje jednotne stavaný model hrdinských scén s neporaziteľnými slovenskými supermanmi. Podivuhodný nájazd Lojzo so Stanom zažijú počas základnej vojenskej služby. Začnú kopať tajný tunel, ktorý im má poslúžiť na výlety z kasární. Nekopú ho však sami. Z druhej strany sa do kasární prekopávajú tureckí špióni. Naši hrdinovia ich hravo zajmú. Získajú pritom učebnicu turečtiny, veštbu a dostanú chuť vydať sa v ústrety dobrodružstvám v lákavej tureckej krajine. Príhody, ktoré nasledujú po úvodnom incidente s Turkami, sú takmer alchymickým pokusom o zmiešanie najnepravdepodobnejších elementov. Autor vyberá prísady z rôznych historických období, vytvára exotické spojenia kultúr, ich mytológií, symbolov. Rozprávanie tak pôsobí nesúrodo. Chýba integračný princíp, ktorý by dával vývoju deja zmysluplný základ. Žáner pikareskných historiek Čas rýchleho účtovania síce umožňuje využívať nepravdepodobnosť, autorovi sa však nepodarilo využiť ju celkom funkčne. Kamaráti sa vedno motajú po celom svete. Autor si zvolil osvedčený model slovenských ľudových hrdinov. Pripomínajú kombináciu jánošíkovcov a Geľa Sebechlebského. Postavy konajú viac-menej spontánne. Činy dopredu nepremýšľajú, len sa snažia vyťažiť zo situácie maximum. Tento spôsob odráža aj princíp autorovho budovania príbehu. Jemná irónia, s ktorou predkladá čitateľom naslovovzaté Slováčiská, je pozitívnou stránkou rozprávania. Stano a Lojzo sa statočne vrhajú do každej šlamastiky, aby iným národom priniesli vykúpenie a slobodu. Z rekvizitára jánošíkovských povestí autor Stanovi vybral zázračnú sekerku. Morálne uvedomelý Lojzo má zasa zázračný jazyk. Škoda, že kvôli presýtenosti rekvizitami a vnútorne nemotivovanými činmi, postavy v príbehu nedokážu slobodne dýchať. Ani len svoj cieľ Turecko z nevysvetliteľných dôvodov nedosiahnu. Čitateľovi možno bude chýbať priliehavý kontext, ktorý by náležite podporil peknú hlavnú myšlienku: že náš pôvodný zámer môže byť niekedy len stimulom k nezamýšľaným, no pritom oveľa cennejším skúsenostiam, alebo aj to, že v živote sa nám nie všetko musí podariť. Timotea Vráblová Gustáv Murín: Mafia v Bratislave (1989 1999 Dekáda zločinu a trestu), Bratislava, Marenčin PT 2008 Na stránkach tlače, v rozhlase, televízii, ba i na internete sa slovenský čitateľ dlhé roky dozvedal o gangsterských prestrelkách, výbuchoch bômb pod zaparkovanými autami... Ísť večer do baru predstavovalo vážne nebezpečenstvo. Po gangoch mladistvých nastúpili po nežnej revolúcii drsní mafiáni. Práve o nich rozpráva vo svojej knihe známy autor Gustáv Murín. Zhŕňa to, čo laikom na trestnú činnosť v záplave informácií uniklo alebo napráva na riadnu mieru to, čo sa v pavlačovej šepkande prekrútilo. O naozaj rýchlom vydaní svedčia aj do knihy zahrnuté informácie zo septembra tohto roka. Prínosné je, že Murín zobrazil bratislavskú mafiu aj s jej prepojeniami na legálnu podnikateľskú sféru a že vo všeobecných kapitolách uvádza zvyklosti nielen mafie hlavného mesta Slovenskej republiky, ale celej krajiny, ba aj zahraničné. Neobchádza pri tom ani úspechy a neúspechy polície, zmarené vyšetrovania, prepojenia na politiku a šport a prístupne objasnil aj korene a pokusy o občiansky odpor. Tým poskytol čitateľovi vhodný kód na dešifrovanie celého podhubia mafie, i na jej karcinogénne bujnejúci organizmus. Ak Gustáv Murín niekoľkokrát konštatuje, že éra tvrdých pištoľníkov mafie sa už skončila, môžeme mu to uveriť, lepšie sa nám bude dýchať. Len kto napíše (a postihne) doslova vymáhateľov miliónových úplatkov pri bastardení našich miest a obcí, voči ktorým boli aj bývalí mafiáni s tvrdými praktikami len slabými amatérmi? Rozhodne každý, koho postavy a činy bratislavskej a sčasti aj ostatnej slovenskej mafie zaujímajú, by mal za Murínovým sumárom siahnuť. Autor zobrazuje nielen panoptikum kriminality, ale aj celého desaťročného obdobia stabilizácie nového rozkývaného spoločenského systému. Jeho podstatnou črtou bola neschopnosť zvládnuť situáciu právnymi prostriedkami, prvopočiatoční mafiáni skončili neprirodzenou smrťou v rámci rýchleho vzájomného účtovania. Murín nám dáva tento krvavý účet k nahliadnutiu. Ľuboš Svetoň napokon nebolo by celkom nemožné, aj keď značne neobvyklé, keby sa namiesto rezňa hovorilo o kúsku zvieracieho svalu alebo dokonca, keby sa skvelý výraz trofeje nahradil výrazom časti zvieracích mŕtvol či výrazy výrub stromov a odlesňovanie nahradili výrazom vraždenie stromov. Slavomír Ondrejovič: Jazyk, veda o jazyku, societa, Veda 2008 Odkrývanie záhad vlastnej tvorby Milan Richter: Tajomstvá dokorán, Dunajská Lužná, MilaniuM 2008 Milan Richter, básnik, prekladateľ, vydavateľský a časopisecký redaktor, má v kontexte súčasnej slovenskej literatúry viditeľné miesto pohybuje sa v nej už bezmála 40 rokov a prezentoval sa najmä ako prekladateľ a básnik. Profesionálna špecializácia nordistu, anglistu a germanistu výrazne ovplyvňovala jeho pôvodnú tvorbu. Richter je autorom ôsmich básnických zbierok a kniha Tajomstvá dokorán predstavuje prvý ucelenejší výber z nich. Zahŕňa zopár básní z rokov 1970 1990, ktoré neboli knižne uverejnené, ako aj cyklus básní Poďte, vyrážame (2000 2008). Názov Tajomstvá dokorán predstavuje zaujímavú metaforu, ktorá poukazuje na Richterove básne, tentoraz komplexnejšie sprístupňované čitateľom a roztvárané aj poznámkami autora, pokúšajúcimi sa vysvetliť pozadie ich vzniku a dorozprávať ich príbehy. Richterove básnické tajomstvá odkrýva i životopisne ladená stať O autorovi a doslov Jany Štroblovej. Výber je chronologicky členený na sedem oddielov: básne nasledujú plynulo za sebou, čiže nie sú vyčleňované samostatne do strán, čím sa, mimo ekonomickej motivácie takejto kompozície, vytvára dojem ustavičného nadväzovania na inšpiráciu básnickej mladosti, ako aj vedomie kontinuity. Básnik už od svojich juvenílií citlivo reaguje na Drsne pekné My dvaja sme spolu skončili..., hovorí jej do telefónu. Ona položila telefón, a ani sa neunúvala, aby mu odpovedala. Ibaže odpoveď predsa len dáva svojej láske cez čitateľa. Hoci si aktérka v závere poviedky Adieu hrdinsky montuje krídla úľavy zo vzťahu, nazdá vam sa, že si bude ešte dlho vytierať slané očné kútiky. Prekladateľka Vladimíra Komorovská, ktorá má na konte vyše 500 populárno-náučných textov, reportáží a štyridsať knižných prekladov najmä z francúzskej literatúry, nám vo svojom (vraj) debute, hoci dá rozum, že debutovala výpomocou nejednému prekladanému autorovi, no ale dobre: v debute nám predstavuje 12 poviedok, napísaných v osobe ich, teda ja, akoby brala všetky hriechy sveta na seba, a až v deviatich začína slovom Som, čo sa nedá považovať za manieriz mus, ale štartovaciu dráhu. Hneď po výstrele Som postaví čitateľa (mňa) do pozoru a čitateľ ochotne v tejto pozícii vydrží, kým nepre číta všetky riadky, všetky slová vrátane epilógu Petra Gregora ak sa niekto opýta, za koho Komorovská kope dvanástku, Gregor pohotovo odpovedá: za životy napospol nenaplnené, narušené, ba priam vyšinuté. V poviedke Hnida (márne by sme to slovo hľadali v pravidlách pra vopisu) všetci vieme, že ide o parazita, rovnako ako aktérka hnide sa všetko, čím ubližovala, bumerangom vracia. Tretia poviedka je o Darebákovi. Bol by to celkom fajn chlap, keby si tak strašne neoplechoval hrubosťami citlivé vnútro. Hoteliérku traumatizujú hostia. Za každým mileneckým párom (starý s mladou, akože ináč, vonkajšie podnety, pokúša sa objektivizovať vnútorné pocity a posúvať ich do širších kultúrnych a spoločenských súvislostí: Stále to isté: kráľovič dánsky / trnúci vzdorne nad otázkou: / Do konca dohrať túto tragédiu / alebo ako žilu preťať si ju/ a vykrvácať nezmierlivou láskou?. Richterova poézia je plná literárnych výpožičiek a citácií, lebo okrem osobných zážitkov a postrehov spracováva aj zážitky z čítania a rozvíja myšlienky nadobudnuté prekladaním. Viacero básní uvádza motto z diel svetových a domácich autorov, alebo je im priamo venovaných. Adresnosť básní podčiarkuje ich nezriedka časové a miestne zakotvenie, básne taktiež implikujú zjavné alebo aj skryté narážky na konkrétne udalosti. Richter všetky podnety vníma citlivo, do hĺbky až k podstate. Pozorné preciťovanie vonkajších a vnútorných skutočností sa realizuje v básňach, ktoré majú osobný alebo intímny charakter, aj v textoch o univerzálnych ľudských hodnotách. Tematický rozptyl poézie Milana Richtera je veľmi široký, jeho básnická výpoveď má mnoho vrstiev a má prekvapujúci potenciál rôznorodých zážitkov a zistení. Ponuka básnických záhad sa však ani do budúcna nevyčerpáva ich otváraním, teda publikovaním knižného výberu Tajomstvá dokorán. Jaroslav Vlnka Vladimíra Komorovská: Všivavé osudy Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008 veď starú má aj doma) si predstavuje svojho záletného manžela. Pri čítaní Dídžeja čitateľa premkne zlé tušenie a akosi podvedome, akoby sa našiel priamo v reále, hľadá východiská. Niet na svete väčšej tragédie, ako keď matka príde o die ťa, o to je strata trýznivejšia, keď sa tak stane vlastným zavinením, ako Chudinke. Aj v Pijanke čitateľa stretne takmer ten istý scenár, a aj tvrdým povahám rozslzí oko vnútorný plač matky, i preto, že kvôli slopanici dieťaťu ani raz neupiekla buchty. Pri Skrachovancovi, 60-ročnom docentovi, sa čitateľ dostáva do akej si zlomyseľnej polohy: Tak mu treba, keď prevetrával študentky, aj od pása dolu! Je až neuveriteľné, čo všetko Vladimíra Komorovská vie o medicíne, duševnom zdraví, drogách, potratoch, anatómii, alkoholikoch, ale vie cez ústa muža svojej aktérke Závisláčke jemnôstkami vyznať obdiv i lásku. Horšie je to s koncami, keď láska odchádza. Ozaj speje svet k zániku? Nabáda poviedka Žobrák o rodinnom vzťahu a popretí vlastnej krvi medzi dcérou a otcom. Autorka výber aktérov nerobila v štvrtej cenovej, ale zväčša na akademickej pôde a napriek tomu rozprávajú rečou ulice, bohatým slangom, expresívne, aj argotizmami a vulgarizmami. Komorovskej drsne pekná knižka je práve v ponuke a dúfam, že som o jej obsahu nepovedala priveľa. Učarovala mi obálka nijaké hýrivé jedovaté anilínky v tieni zelene decentne stojí autorka v dôvernom stretnutí s kamennými stvoreniami z vodnej ríše. Paula Sabolová