Katolícke manželské právo

Transcript

1 Ján DUDA Katolícke manželské právo Druhé prepracované vydanie Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku Ružomberok 2007

2 Copyright by the Pedagogical Faculty of Catholic University in Ružomberok 2007 Autor Prof. ThDr. ICLic. PaedDr. Ján DUDA, PhD. Recenzenti ThDr. Alojz Frankovský, PhD. JCDr. Miloš Pekarčík, PhD. Nihil obstat ThDr. Alojz Frankovský, PhD. Imprimatur Prof. ThDr. František Tondra, spišský biskup číslo 55/96 zo dňa Sadzba Mgr. Milan Pudiš Ing. Miloslav Korba Korekcie lat. textov: ThDr. Alojz Frankovský, PhD. Jazyková spolupráca: Mgr. Dagmar Repaská ISBN Edičné stredisko Pedagogickej fakulty, Námestie Andreja Hlinku 56/1, Ružomberok tel./fax ;

3 Obsah Úvodné slovo... 7 PRVÁ TÉMA: DEFINÍCIA, PRÁVNA POVAHA A TYPOLÓGIA MANŽELSTVA... 8 Prvý článok: DEFINÍCIA MANŽELSTVA...8 Terminológia... 8 Etymológia... 8 Reálna definícia... 9 Druhý článok: PRÁVNA POVAHA MANŽELSTVA...12 Zmluvná povaha manželstva Manželstvo ako prirodzená ustanovizeň Manželstvo ako sviatosť Manželská láska Tretí článok: TYPOLÓGIA MANŽELSTVA...21 Matrimonium ratum tantum Matrimonium ratum et consumatum Matrimonium putativum Matrimonium canonicum Civilné manželstvo Matrimonium publicum Matrimonium secretum Matrimonium conscientiae Matrimonium in fieri Matrimonium in facto esse Matrimonium morganaticum Matrimonium praesumptum Matrimonium clandestinum Matrimonium attentatum Matrimonium legitimum Matrimonium validum Matrimonium invalidum Matrimonium illicitum Štvrtý článok DOPĹŇUJÚCE POZNATKY...31 Základné právo človeka na manželstvo Manželstvo požíva výhodu práva Moc cirkvi nad manželstvom DRUHÁ TÉMA: PRÍPRAVA NA MANŽELSTVO Prvý článok: KÁNONY PASTORAČNEJ POVAHY

4 Personálna oblasť pastoračnej prípravy...37 Materiálna oblasť pastoračnej prípravy...38 Druhý článok: KÁNONY JURIDICKEJ POVAHY Predmanželské skúmanie...40 Manželstvá, ktoré podliehajú licencii miestneho ordinára...40 Ohlášky...44 TRETIA TÉMA: MANŽELSKÝ SÚHLAS...46 Prvý článok: DEFINÍCIA MANŽELSKÉHO SÚHLASU Všeobecné poznatky...46 Definícia manželského súhlasu...47 Vyjadrenie manželského súhlasu...48 Spôsob vyjadrenia manželského súhlasu navonok...49 Prezumpcia trvania manželského súhlasu...50 Druhý článok: VADY MANŽELSKÉHO SÚHLASU Všeobecné poznatky...51 ŠTVRTÁ TÉMA: MANŽELSKÉ PREKÁŽKY...74 Prvý článok: MANŽELSKÉ PREKÁŽKY VŠEOBECNE Definícia manželských prekážok...74 Typológia manželských prekážok...76 Subjekt manželských prekážok...78 Dišpenzácia manželských prekážok...79 Druhý článok: MANŽELSKÉ PREKÁŽKY OSOBITNE Manželská prekážka veku...86 Manželská prekážka impotencie...87 Manželská prekážka jestvujúceho platného manželského zväzku...91 Manželská prekážka rozdielneho náboženstva, čiže disparitas cultus...93 Manželská prekážka sviatostnej vysviacky...96 Manželská prekážka sľubu...97 Manželská prekážka únosu...98 Manželská prekážka zločinu...99 Manželská prekážka pokrvenstva Manželská prekážka príbuzenstva, resp. švagrovstva Manželská prekážka verejnej mravopočestnosti Manželská prekážka osvojenia Manželské prekážky v Kódexe kánonov východných Cirkví PIATA TÉMA: KANONICKÁ FORMA Prvý článok: DEFINÍCIA KANONICKEJ FORMY Druhý článok: VÝNIMKY Z KANONICKEJ FORMY

5 Tretí článok: MIMORIADNE KANONICKÉ FORMY Štvrtý článok: ĎALŠIA NORMATÍVA ŠIESTA TÉMA: MIEŠANÉ MANŽELSTVO A ÚČINKY MANŽELSTVA Prvý článok: MIEŠANÉ MANŽELSTVO Definícia miešaného manželstva Ďalšia normatíva Druhý článok: ÚČINKY MANŽELSTVA SIEDMA TÉMA: NÁPRAVA MANŽELSTVA Prvý článok: JEDNODUCHÁ NÁPRAVA Existencia manželskej prekážky Vada manželského súhlasu Kanonická forma Druhý článok: ZÁKLADNÁ NÁPRAVA MANŽELSTVA Definícia základnej nápravy Ďalšia normatíva ÔSMA TÉMA: NA POMOC ŤAŽKÝM A ZLOŽITÝM MANŽELSKÝM PRÍPADOM Prvý článok: PROCES MANŽELSKEJ NULITY Žalobný spis Cirkevný súdny tribunál Kanonické dôvody separácie Procedúra separácie Tretí článok: ROZLÚČENIE MANŽELSKÉHO ZVÄZKU Moc rímskeho veľkňaza Jednotlivé prípady Privilegium paulínum Možnosť vybrať si jednu z viacerých žien Nemožnosť obnoviť spolužitie Iné prípady rozlúčenia manželstva BIBLIOGRAFIA Pramene Literatúra Menný index

6 Venujem mojim milovaným rodičom za ich nie vždy ľahkých, ale určite krásnych a užitočných 60 rokov manželského života. Nech ich Pán Boh odmení a požehná za tento vzácny životný príklad. autor 6

7 Úvodné slovo Od prvého vydania tejto knihy už uplynulo jedenásť rokov (1996). Napriek tomu si táto kniha stále nachádza svojich čitateľov a ukázala sa potreba jej druhého vydania. Ide o vydanie prepracované, ktoré berie do úvahy aj nové poznatky vývoja kánonickej vedy v oblasti kánonického manželského práva. A tak, ako som napísal v úvode prvého vydania v roku 1996, to isté píšem aj teraz, že hoci sa stojaté vody už pohli, domnievam sa, že literatúry z oblasti kanonického práva je v slovenčine stále málo. V minulosti bola práve táto oblasť príliš zanedbaná. Táto kniha je príspevkom v oblasti kanonického manželstva a usiluje sa podať základy pre správne a presné kanonické myslenie v tejto oblasti. Naviac migráciou obyvateľstva a teda aj veriacich sa oblasť manželských vzťahov sa stala komplikovanejšou. Avšak za najväčší problém súčasnej kánonickej vedy v oblasti manželstva považujem skutočnosť, že mnohí siahajú až na samotné základy manželského zväzku, ktorý má svoj prameň v zámere Stvoriteľa a je vpísaný do prirodzenosti človeka. Preto úlohou tejto štúdie je odhaľovať takú tvár manželstva, aká vyplýva nie z názorov ľudí, ale z prirodzenosti človeka, zo zámeru Stvoriteľa. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli pri príprave a vydaní tejto knihy. A venujem ju mojim drahým rodičom, ktorí v januári 2008 si pripomenuli 60 rokov od vzniku svojho manželskom zväzku, v ktorom ich Pán Boha požehnáva doposiaľ. Nech kniha je vyjadrením vďaky Bohu za dar tejto inštitúcie, ako aj vyjadrením vďaky mojim milovaným rodičom. Nech Pán požehná všetkých, ktorí túto knihu budú čítať, aby dokázali rozpoznať, že manželstvo a rodina je nenahraditeľným božím darom. Ďakujem ThDr. Alojzovi Frankovskému, PhD., ako aj JCDr. Milošovi Pekarčíkovi, PhD. za ich láskave odborné nahliadnutie a pripomienky. Autor 7

8 PRVÁ TÉMA: DEFINÍCIA, PRÁVNA POVAHA A TYPOLÓGIA MANŽELSTVA Tému si rozdelíme na tri články. V prvom článku sa budeme zaoberať definíciou manželstva, v druhom právnou povahou manželstva a v treťom článku typológiou manželstva. Prvý článok: DEFINÍCIA MANŽELSTVA Úlohou definície je poskytnúť základný obraz problematiky, ktorou sa zaoberáme. Terminológia nám poukáže na termíny, ktoré sa v danej oblasti používajú, etymológia objasní ich pôvodný význam a definícia podá reálny obraz. Terminológia Terminológia v moderných jazykoch. Manželstvo po anglicky sa povie marriage, po nemecky Ehe, po španielsky matrimonio, po taliansky matrimonio, po francúzsky mariage, po poľsky malženstvo. Latinská terminológia. Latinčina má viacero termínov na označenie manželstva. Uvedieme si aspoň niektoré: Matrimonium, coniugium, connubium, nuptiae, consortium, communio. 1 Etymológia Na tomto mieste si uvedieme etymologický význam niektorých termínov, ktoré sa používajú na označenie manželstva. Matrimonium. Uvedený termín sa skladá z dvoch slov: mater (=matka) a munia, resp. munus (=úloha, poslanie). Pri aplikácii tohto termínu na zväzok muža a ženy, ktorý v slovenčine označujeme termínom manželstvo, sa podčiarkuje dôležitosť úlohy ženy-matky v tomto zväzku. Myslí sa tu predovšetkym na jej dôležitosť pri narodení a výchove detí. 2 Coniugium. Aj tento termín je zložený: con, resp. cum (=spolu s) a iugo, -áre (=zviazať). Pri aplikácii na manželstvo sa uvedeným termínom podčiarkuje zväzok, ktorý sa vytvoril medzi mužom a ženou. 3 Connubium. Termín je zložený: con, resp. cum (=spolu s) a nubere (=zahaliť, prikryť). Vznikol tak, že za čias Rímskej ríše žena počas manželského obradu mala 1 Cf. I. SIPOS, Enchiridion Iuris Canonici, Pécs 1940, s L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, Roma 1990, s. 9. J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s. 13. Ten posledný z uvedených autorov podáva terminológiu, ktorú používa Gaudium et spes a terminológiu, akú používa CIC Cf. I. SIPOS, Enchiridion..., s Cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s. 9. 8

9 hlavu prikrytú závojom na znak neporušenosti a podriadenosti svojmu manželovi. 4 Keď sa aplikuje tento termín na manželstvo, podčiarkuje sa ním podriadenosť ženy mužovi v manželskom zväzku. Nuptiae. Tento termín má podobný pôvod i význam ako termín connubium. Používa ho napr. Modestinus vo svojej podnes známej definícii manželstva. 5 Consortium. Je to taktiež zložený termín: con, resp. cum (=spolu s) a sors (=osud). Pri aplikácii na manželstvo sa týmto termínom chce podčiarknuť tá skutočnosť, že muž a žena, ktorí vstupujú do manželstva, spájajú svoje osudy. Profesor Castańo dodáva, že tento termín má svoju dlhú juridickú tradíciu a znamená spoluúčasť na tom istom osude, spoluúčasť na tých istých všetkých dobrách, predovšetkým duchovných dobrách, avšak neznamená spoluúčasť na tej istej krvi. 6 Communio. Termín je zložený: com, resp. con (=spolu s) a muníre (=zakladať, upevňovať, stavať) a označuje predovšetkým spoločenstvo postavené na pokrvenstve alebo na akejsi vnútornej väzbe. 7 Pri aplikácii na manželstvo, termín podčiarkuje práve spoločenstvo života muža a ženy. Manželstvo. Zdá sa, že vo svojom pôvodnom zmysle je to slovo zložené: mal (=zmluva, dohoda) a žena, čo znamená žena, vzatá na základe zmluvy. 8 Reálna definícia Najprv si uvedieme klasické definície manželstva, potom definície niektorých autorov a konečne definície manželstva, ktoré prinášajú oba kódexy kanonického práva, čiže CIC-1983 a CCEO. Klasické definície. Za klasické definície manželstva autori považujú dve definície z rímskeho práva. Je to definícia Ulpiana a definícia Modestina. Definícia rímskeho právnika Ulpiana znie nasledovne: Nuptiae autem sive matrimonium est viri et mulieris coniunctio individuam consuetudinem vitae continens. 9 4 Cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s Tamtiež, s. 9. Modestinovu definíciu manželstva si uvedieme neskôr. 6 Cf. J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s. 13. Spoluúčasť na tej istej krvi označuje vzťah pokrvenstva. Čiže ak manželia nemajú spoluúčasť na tej istej krvi, to znamená, že nie sú pokrvnými. 7 Tamtiež, s Cf. A. BRUCKNER, Slownik etymologiczny jezyka polskiego, Warszawa 1974, s Túto definíciu nachádzame u Justiniána - cf. Inst. 1, De patria potestate, I, 9. Ulpianovi ju všeobecne pripisujú mnohí autori - cf. napr. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s. 10, poz. č. 4. Preložiť do slovenčiny uvedenú definíciu je veľmi ťažké bez toho, žeby sa neporušil jej obsah. Jednoducho by sa to dalo preložiť ako zväzok muža a ženy, ktorý neodlučiteľne spája ich životy. Castello podáva fráze individua consuetudo vitae nasledovný komentár: Táto fráza znamená spôsob žiť neodlučiteľne, nerozdeliteľne jak na verejnosti tak v súkromí až po smrť alebo rozvod, ktorý však je vždy chápaný ako istý incident, ktorý nemôže byť chcený v tom momente, kedy manželstvo vzniká - C. CASTELLO, La definizione di matrimonio secondo Modestino, in: Apollinaris 3-4 (1978), s Známy odborník v oblasti manželského kanonického práva z Gregoriány Urbano Navarette (v novembri 2007 vymenovaný Benediktom XVI. za kardinála) k 9

10 Modestinus definuje manželstvo takto: Nuptiae sunt coniunctio maris et feminae et consortium omnis vitae, divini et humani iuris communicatio. 10 K uvedeným dvom definíciam je vhodné poznamenať toto: pre manželstvo je podstatné, že ide o zväzok muža a ženy, čiže je medzi nimi odlišnosť pohlavia. Treba ďalej povedať, že obe definície zdôrazňujú pevnosť zväzku, ktorý medzi mužom a ženou vzniká. A konečne treba zdôrazniť, že výsledkom tohto zväzku je hlboké spojenie dvoch ľudských osudov do jedného životného spoločenstva. Definícia manželstva podľa niektorých autorov. Vyberám definície dvoch autorov. Prvým z nich je František Wernz, jezuita nemeckého pôvodu; prednášal kanonické právo na rímskej Gregoriáne a patril medzi odborníkov v oblasti kanonického práva v období pred CIC-1917; preto v oblasti kánonickej vedy považujú za posledného dekretalistu; jeho dielo prispôsobil Kódexu a opäť vydal španielský jezuita Peter Vidal. Druhým autorom je španiel José Castańo, dominikán, ktorý prednášal kanonické právo na Fakulte kanonického práva Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme a tiež na Fakulte kanonického práva Univerzity sv. Tomáša taktiež v Ríme. 11 Wernz podáva dve definície manželstva. V jednej definuje manželstvo, ktoré chápu ako matrimonium in fieri a v druhej definujú manželstvo ako societas permanens. Prvá definícia: Si matrimonium in fieri spectetur, definiri potest: contractus legitimus et individuus maris atque feminae ad generandam et educandam prolem. Druhá definícia: Coniunctio legitima et individua maris atque feminae ad generandam et educandam prolem, vel brevius: maris et feminae individua societas coniugalis sive maritalis. 12 definícii Ulpiana poznamenáva: V Grazianovom dekréte nachádzame túto definíciu dva razy so zmenou continens na retinens... Z kontextu je jasné, že prvou časťou definície, čiže viri et mulieris coniunctio sa chápe manželstvo in fieri (=úkon uzatvárania manželstva) a druhou časťou definície individuam vitae consuetudinem retinens sa chápe manželstvo in facto esse (=manželstvo ako životný stav) - U. NAVARETTE, Diritto romano e diritto matrimoniale canonico, in: Apollinaris 3-4 (1978), s Prof. Castańo dodáva, že zámena termínu continens za retinens v definíciach, ktoré prinášajú stredoveké dekretália alebo autori (napr. Peter Lombardský) nastalo preto, aby sa zdôraznila pevnosť a stálosť manželského zväzku - cf. J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol., s Aj túto definíciu nachádzame u Justiniána - Digesta, De ritu nuptiarum, XXIII, 2. Uvedená definícia by sa dala preložiť do slovenčiny nasledovne: Manželstvo je zväzok muža a ženy a celoživotné spoločenstvo, spoločenstvo podľa božského a ľudského práva - in: K. REBRO - P. BLAHO, Rímske právo, Bratislava 1991, s Profesor Castano zomrel 2. apríla 2005 v dominikánskom kláštore v Oviede v Španielsku vo veku 78 rokov. V roku 1997 ako 70. ročný opustil Rím a utiahol sa do ticha kláštora tej krajiny, z ktorej vyšiel. Bol to vzácny človek i vzácny kňaz. J. DUDA, Profesor Castano odišiel do Domu Pánovho, in: Tribunál; časopis Cirkevného súdu Spišskej diecézy 1 (2007), s F. X. WERNZ - P. VIDAL, Ius canonicum, vol. V., Romae 1946, s. 21. Prvá definícia po slovensky: Zákonitá a nerozlučiteľná zmluva uzavretá medzi mužom a ženou, zameraná na splodenie a výchovu detí ; druhá definícia: Zákonitý a nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou, 10

11 Taktiež Castańo podáva dve definície manželstva. V jednej definuje manželstvo chápané in fieri a v druhej in facto esse. Manželstvo chápané ako matrimonium in fieri, čiže manželstvo ako moment, v ktorom manželský zväzok vzniká, definuje nasledovne: Matrimoniale foedus quo vir et mulier inter se totius vitae consortium coniugale constituunt. Týmto momentom vzniku manželského zväzku je matrimoniale foedus, čiže manželská zmluva. 13 Manželstvo chápané ako matrimonium in facto esse, čiže ako manželský stav, definuje takto: Consortium coniugale resultans (quod nascitur) ex matrimonio foedere. Týmto manželským stavom je consortium coniugale (spoločný osud manžela a manželky), čiže hlboké a pevné spoločenstvo života, ktorý Luigi Chiappetta komentuje nasledovne: Je isté, že consortium vitae sa nesmie chápať ako synonymum spolubývania alebo spolužitia. Spolužitie (spoločenstvo lôžka, stola a strechy nad hlavou) je integrálnou súčasťou manželstva, ale nie jej podstatným elementom. Zväzok, ktorý vzniká uzavretím manželstva je ešte niečo silnejšie a hlbšie než iba fyzické spolunažívanie: je to zväzok dvoch bytostí, ktoré sú zviazané jedno s druhým v spoločenstve života, aktivít, záujmov, osudu a to nerozlučiteľne. 14 Definícia manželstva podľa kán CIC Kódex z roku 1917 nepodáva definíciu manželstva. Kódex z roku 1983 prináša definíciu manželstva v kán. 1055: Matrimoniale foedus, quo vir et mulier inter se totius vitae consortium constituunt, indole sua naturali ad bonum coniugum atque ad prolis generationem et educationem ordinatum, a Christo Domino ad sacramenti dignitatem inter baptizatos evectus est. Obsah tejto definície si zhrnieme do nasledovných bodov: 1. Je to zmluva medzi mužom a ženou; 2. Je to zmluva, ktorá spôsobuje, že dva ľudské osudy, totiž osud muža a osud ženy, sa spájajú v jeden a ten istý osud na čas celého ich života (consortium totius vitae); 15 zameraný na splodenie a výchovu detí, alebo kratšie: nerozlučiteľné spoločenstvo muža a ženy, spoločenstvo manželské. 13 Cf. J. CASTAŃO, Il sacramento..., s. 32. Profesor Castańo namiesto termínu in fieri používa radšej termín actus quo alebo tiež termín ut fit. Totiž túto terminológiu použil aj sv. Robert Belarmín, od ktorého, ako sa zdá, odvíja sa dištinkcia manželstva na in fieri a in facto esse 14 L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s Zákonodarca nepoužil formuláciu Druhého vatikánskeho koncilu ( intima communitas vitae et amoris coniugalis ), ale uprednostnil starobylú formuláciu consortium totius vitae, ktorej pôvod siaha až do čias rímskeho práva cf. P. MONETA, Il matrimonio, in: Il diritto nel mistero della Chiesa, a cura del Gruppo italiano Docenti di diritto canonico, vol. III., II. edizione, Roma 1992, s

12 3. Toto spoločenstvo muža a ženy, ktoré manželskou zmluvou vzniklo, je prirodzeným spoločenstvom, čiže je postavené na prirodzenosti človeka; 4. Cieľom tohto spoločenstva je dobro manželov, plodenie a výchova detí; 5. Túto manželskú zmluvu medzi pokrstenými Kristus Pán povýšil na sviatosť. Definícia manželstva podľa kán. 776, 1 CCEO. Kódex kánonov východných Cirkví prináša definíciu manželstva v kán. 776, 1: Matrimoniale foedus a Creatore conditum eiusque legibus instructum, quo vir et mulier irrevocabili consensu personali totius vitae consortium inter se constituunt, indole sua naturali ad bonum coniugum ac ad filiorum generationem et educationem ordinatur. Obsah tejto definície si zhrnieme do nasledovných bodov: 1. Je to zmluva medzi mužom a ženou; 2. Boh ju založil a zabezpečil svojimi zákonmi; 3. Touto zmluvou ustanovujú muž a žena medzi sebou consortium totius vitae, čiže spájajú svoje životné osudy na celý život; 4. Momentom, kedy táto zmluva vzniká je neodvolateľný súhlas (muža a ženy); 5. Toto spoločenstvo muža a ženy je prirodzeným spoločenstvom, čiže je postavené na prirodzenosti človeka; 6. Cieľom tohto manželského spoločenstva je dobro manželov a plodenie i výchova detí. Potom v druhom paragrafe kán. 776 sa uvádza, že platné manželstvo medzi pokrstenými je z Kristovho ustanovenia zároveň sviatosťou. Druhý článok: PRÁVNA POVAHA MANŽELSTVA Treba vopred jasne povedať, že manželstvo je, okrem iného, aj právna ustanovizeň, čiže v súčasnosti je nemysliteľné popierať právnu povahu manželstva. Keďže manželstvo má aj svoj právny rozmer, čiže právnu povahu, vyplývajú z toho pre manželov aj isté juridické práva a povinnosti. V nasledujúcich riadkoch sa budeme zaoberať bližšie zmluvnou povahou manželstva, pretože práve zmluvná povaha je výrazom juridicity manželstva. Potom v krátkosti si vysvetlíme aj opačný názor a povieme si niečo o manželstve, chápanom ako prirodzená ustanovizeň. A konečne si vysvetlíme manželstvo ako sviatosť, čiže ako nadprirodzenú realitu. Zmluvná povaha manželstva Historický exkurz Výrazom juridicity manželstva je jeho zmluvná povaha. Avšak bezprostredne pred Druhým vatikánskym koncilom sa začala pretriasať téma zmluvnej povahy manželstva. Tvrdilo sa, že takéto chápanie manželstva je príliš juridické. Do popredia sa začala pretláčať mienka, že manželstvo nemá právnu povahu, ale sa má chápať ako 12

13 prirodzená ustanovizeň (institutum naturae). Z toho dôvodu v koncilových dokumentoch nikde nenájdeme juridický termín contractus (=zmluva, obchod) 16 aplikovaný na manželstvo, avšak Gaudium et spes trikrát aplikuje na manželstvo biblický termín foedus (=zmluva, spojenecký zväzok). 17 V Kódexe z roku 1983 sa však termín contractus opäť dvakrát objavuje (kán. 1055, 2; kán. 1097, 2). V definícii manželstva v kán. 1055, 1 sa použil termín foedus. Z toho vyplýva, že zmluvná povaha manželstva sa nemá chápať ako prekonaná. Prvý, kto použil termín contractus na manželstvo, bol podľa niektorých autorov pápež Mikuláš I., podľa iných to bol Hilkmár z Reimsu. 18 Obaja žili v 9. storočí. Zdá sa, že odvtedy autori prijímali pokojne náuku o zmluvnej povahe manželstva a neboli v tejto problematike vážnejšie kontroverzie. 19 Zmluvná povaha manželstva Zmluvnú povahu manželstva vyjadruje predovšetkým termín contractus. Právna veda definuje zmluvu ako duorum pluriumve in idem placitum consensus. 20 Uvedenú definíciu, pre ľahšie pochopenie, si povieme v bodoch: 1. Je to súhlas, vyjadrený navonok; 2. Tento súhlas dávajú dve alebo viaceré zmluvné stránky, čiže nie iba jedna stránka; 3. Predmetom súhlasu zmluvných stránok je tá istá vec, čiže jeden a ten istý obchod. Táto definícia je aplikovateľná aj na manželstvo: zmluvnými stránkami sú muž a žena; predmetom zmluvy je tá istá vec, čiže manželstvo; manželstvo vzniká prejavením súhlasu. Niektorí právnici však vyčítajú zmluvnej povahe manželstva nasledovné: 1. že zmluva vo svojom pôvodnom význame patrí do majetkovej sféry, čiže do sféry obchodu, a teda, že je nedôstojné prenášať termíny zo sféry kupčenia do sféry životného vzťahu medzi mužom a ženou; 2. že v zmluve si zmluvné stránky môžu stanoviť podmienky, čo nie je mysliteľné v prípade manželstva; 3. že zmluvné stránky môžu zmluvu zrušiť, čo opäť nie je mysliteľné v prípade manželstva. 21 Isteže uvedené námietky majú svoje opodstatnenie, avšak na druhej strane zmluvná povaha manželstva má aj svoje výhody v tom, že vnáša do manželsko-právnej problematiky jasnosť a presnosť. Aplikáciu termínu contractus na manželstvo netreba chápať ako slepé prenášanie termínov z jednej oblasti života do druhej. Preto Funczik definuje zmluvu medzi manželmi termínom celkom zvláštna (zmluva), 16 Latinsko-český slovník, s Tamtiež, s Hilkmár ( ) bol arcibiskupom v Reimse - cf. J. GAUDEMET, Il matrimonio in occidente, Torino 1989, s. 82. Pápež Mikuláš I. bol pápežom v rokoch K téme historický exkursus pozri L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s. 12. J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s Cf. Tamtiež, s

14 pretože stránky síce môžu slobodne uzavrieť manželskú zmluvu, avšak nemôžu stanovovať obsah tejto zmluvy, ani nemôžu od tejto zmluvy odstúpiť, čiže ju zrušiť, ak ju raz platne uzavreli. 22 Je manželstvo reálna alebo konsenzuálna zmluva? To je problém, ktorý bol dôvodom sporu, resp. súperenia v stredoveku medzi právnickou bolonskou školou a teologickou parížskou školou. Obe školy mali slávnych predstaviteľov. Podľa bolonskej právnickej školy manželstvo je reálnou zmluvou, čiže manželstvo vzniká až vtedy, keď dôjde k reálnemu nadobudnutiu, resp. užitiu predmetu zmluvy. V manželstve je to manželský pohlavný styk. Manželský súhlas považuje iba za podmienku sine qua non k vzniku manželstva. Inými slovami: manželstvo síce začína vznikať manželským súhlasom, avšak plne uzavreté, čiže dokonalé, je až manželským pohlavným stykom. Názor bolonskej školy by sa dal vyjadriť týmto výrokom: non consensus, sed concubitus facit matrimonium. Parížska teologická škola zastávala opačný názor: momentom vzniku manželstva je manželský súhlas. Manželský pohlavný styk patrí síce k manželstvu, ale nechápu ho ako niečo podstatné pre uzavretie manželstva. Názor parížskej školy by sa dal vyjadriť výrokom: non concubitus, sed consensus facit matrimonium. Spor vyriešil pápež Alexander III. ( ), ktorý pred nástupom na pápežský stolec patril k predstaviteľom bolonskej školy. Avšak po nástupe do úradu Petrovho nástupcu spor vyriešil v prospech parížskej teologickej školy. Odvtedy sa všeobecne prijíma v zákonodarstve Cirkvi náuka, podľa ktorej manželstvo má povahu súhlasnej zmluvy. 23 Manželstvo ako prirodzená ustanovizeň Nikto nemôže popierať, že manželstvo je predovšetkým prirodzená realita, čiže realita, ktorá je postavená na prirodzenej štruktúre človeka. Preto autori hovoria, že manželstvo je prirodzená ustanovizeň. 24 Toto je zároveň v súlade s náukou Cirkvi. Jasne to deklaruje napr. Charta práv rodiny, ktorú zostavila a publikovala Apoštolská stolica , kde sa hneď v úvode píše, že manželstvo je prirodzenou ustanovizňou. 25 My kresťania však vieme, že auctor naturae je Boh. Aj Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et spes 48 učí, že manželstvo ustanovil 22 Tamtiež, s. 35. Uvedený autor tam uvádza aj námietky teológov proti zmluvnej povahe manželstva. 23 Zmluva je jednoduchá vtedy, keď zmluvné stránky slobodne si určia predmet, obsah, podmienky a následky svojej zmluvy... Zvláštna zmluva je vtedy, keď zmluvné stránky nemôžu si samy slobodne určovať predmet, obsah, podmienky a následky svojej zmluvy... Manželská zmluva je celkom zvláštna preto, lebo pri jej uzavieraní muž a žena len o tom môžu slobodne rozhodovať, či chcú medzi sebou manželstvo uzavrieť; o predmete, obsahu, podmien-kach a následkoch, ale nič nemôžu určovať, lebo to už sám Stvoriteľ svojím božím prirodzeným právom pri založení manželstva ustanovil. - E. FUNCZIK, Katolícke manželské právo, Trnava 1944, s. 9. Porov. aj iné výklady manželskej zmluvy, napr. M. NEMEC, Základy kánonického práva, Bratislava 2001, s Výklad o právnej povahe manželstva som čerpal z J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s ; J. SERRANO RUIZ, L ispirazione conciliare nie principi generali del matrimonio canonico, in: Il codice del Vaticano II: matrimonio canonico, a cura di A. Longhitano, Bologna 1985, s JÁN PAVOL II., Encyklika Familiaris concortio. Dodatok: Charta práv rodiny, Trnava 1993, s. 171, bod C. 14

15 Stvoriteľ a vystrojil ho vlastnými zákonmi. Teda Boh ustanovil manželstvo vtedy, keď stvoril človeka ako muža a ženu. Božie zákony, týkajúce sa manželstva, sú vpísané do prirodzenosti človeka. Treba konečne dodať, že manželstvo ako institutum naturae neodporuje juridickému chápaniu manželstva, ktoré chápe manželstvo ako contractus. Podstatné vlastnosti manželstva K prirodzenej štruktúre manželstva patria aj podstatné vlastnosti manželstva. Abate píše, že Stvoriteľ vystrojil manželstvo vlastnými zákonmi (GS 48). Tieto zákony sú v prospech manželstva a prináležia k prirodzenej povahe manželstva. Medzi ne patrí zákon jednoty a zákon nerozlučiteľnosti, ktoré z Božieho ustanovenia poukazujú na to, ako má vyzerať konkrétna tvár manželského života a manželskej lásky. 26 Kódex kanonického práva z roku 1983 v kán ich kvalifikuje ako podstatné vlastnosti manželstva. 27 Aj tento názov Abate vysvetľuje. Hovorí, že jednota a nerozlučiteľnosť patria k podstate (=sú podstatné), avšak netvoria konštitučný prvok podstaty manželstva, ale formu existencie manželstva (=sú vlastnosťami). Inými slovami by sme to mohli povedať takto: sú to vlastnosti, ktoré vyplývajú z podstaty manželstva, čiže manželstvo zo svojej podstaty musí jestvovať tak, ako ho determinujú podstatné vlastnosti a nie inak. Jednota a nerozlučiteľnosť sú teda vonkajšou tvárou manželstva, a teda kto by túto tvár pozitívnym úkonom odmietol, odmietol by samotné manželstvo. 28 Obsah podstatných vlastností. Jednota manželstva spočíva v tom, že sa jedná o zväzok jedného muža s jednou ženou, čiže ide o monogamické manželstvo. Opakom monogamie je polygamia (jeden muž má viacero žien) a polyandria (jedna žena má viacerých mužov). Nerozlučiteľnosť manželstva spočíva v tom, že platný manželský zväzok nemožno rozlúčiť ani zvonka ani zvnútra, čiže nemôže platne uzavreté manželstvo rozlúčiť autorita verejnej moci (=nerozlučiteľnosť zvonka), ale ani samotní manželia (=nerozlučiteľnosť zvnútra). Opakom nerozlučiteľnosti manželstva je rozvod. Historický exkurz. Monogamické manželstvo bolo v platnosti v rímskom práve i v germánskom práve. Avšak je známe, že v krajinách, ktoré sú inšpirované koránom a v ďalších ázijských a afrických krajinách sa monogamia nezachováva, ba dokonca sa nezachovávala ani v starozákonnom Izraeli. 29 Čo sa týka nerozlučiteľnosti manželstva, existuje tu jeden 26 A. ABATE, Il matrimonio nella nuova legislazione canonica, s Táto terminológia je prevzatá zo scholastickej filozófie - cf. J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s A. ABATE, Il matrimonio..., s Táto skutočnosť robí niektorým autorom ťažkosti zaradiť jednotu ako podstatnú vlastnosť manželstva k požiadavkám prirodzeného práva; nerobí však žiadny problém zaradiť vlastnosť 15

16 problém na základe Písma svätého (Mt 19, 3-9), ktorý si priblížime nižšie. Na základe uvedenej pasáže Písma svätého východné Cirkvi zavádzajú od počiatku prax rozvodu z dôvodu cudzoložstva, ktorá sa od IV. storočia stáva bežnou. Po Justiniánovej legislácii z roku 542 prijímajú aj iné dôvody na rozvod. Po veľkej schizme v roku 1054 pravoslávne Cirkvi pokračujú v tejto praxi, kým katolícke východné Cirkvi začínajú nasledovať prax západnej Cirkvi. V západnej Cirkvi, hoci v prevažnej miere sa rozvod nepraktizoval, predsa však sa stali aj také prípady, v ktorých došlo k rozlúčeniu manželského zväzku. Počnúc XII. storočím, osobitne pápežom Inocentom III., sa začína dôsledné dodržiavanie princípu nerozlučiteľnosti. 30 Avšak jestvujú prípady, kedy pápež zasiahne svojou mocou ako Kristov vikár a rozlúči manželstvo v prospech viery. 31 Ľudská prirodzenosť a podstatné vlastnosti manželstva. Otázka: sú podstatné vlastnosti manželstva postulátom prirodzeného práva, čiže vyplývajú z prirodzenosti človeka? Na jednom mieste Castańo hovorí, že ťažko možno považovať monogamiu za postulát prirodzeného práva, avšak na inom mieste vo svojej knihe uvádza, že podstatné vlastnosti manželstva sú prirodzeného práva, ktoré však bližšie upresňuje ako sekundárne prirodzené právo. 32 Druhý vatikánsky koncil sa vyhýba terminológii prirodzené právo pri aplikácii na manželstvo a uprednostňuje termín hodnosť (dignitas) (GS 47). Napriek všetkým námietkam voči jednote a nerozlučiteľnosti treba jednoznačne povedať toto: ak uznávame, že manželstvo ako spoločenstvo muža a ženy je postavené na prirodzenej štruktúre ich osôb, musí sa uznať aj to, že jednota a nerozlučiteľnosť, ako podstatné vlastnosti manželstva, patria tiež do rámca prirodzeného práva. Ťažkosť textu Mt 19, 3-9. Spomínaný Matúšov text Písma hovorí o tom, že farizeji položili Ježišovi otázku, či smie muž vystaviť priepustný list a prepustiť svoju manželku a zobrať si inú. Takáto prax bola vtedy bežná na základe ustanovenia Mojžišovho zákona. Ježiš ako odpoveď stanovuje princíp, podľa ktorého čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje a dodáva, že ak by muž prepustil svoju ženu, okrem prípadu smilstva (gr. me epi porneia, lat. nisi ob fornificationem ), a zobral si inú, cudzoložil by. Práve táto výnimka sa stala predmetom kontraverzie a polemiky i v Cirkvi nielen mimo nej. Autori interpretujú jednoty k požiadavkám pozitívneho božieho práva, tvrdí to prof. CASTAŃO, Il sacramento... vol. I., s Cf. Tamtiež, s K téme pápežskej moci kvalifikovanej ako potestas vicaria pozri J. DUDA, Boží ľud, s CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s Primárne prirodzené právo chápe ako striktne prirodzené s nasledovnými známkami: 1. platí semper, ubique et apud omnes, 2. numquam deficit, 3. dispensari nequit, 4. funguje inštinktívne. Sekundárne prirodzené právo chápe ako voľnejšie prirodzené s nasledovnými známkami: 1. platí približne semper, ubique, et apud omnes, 2. quandoque deficit, 3. dispensari potest, 4. funguje cez rozum. Z dôvodu tejto poslednej známky sa sekundárne prirodzené právo považuje za ľudské právo. 16

17 uvedený text rôzne. 33 Zdá sa, že najpravdepodobnejšia a pre katolíkov najprijateľnejšia sa ukazuje tá interpretácia, podľa ktorej termín porneia treba chápať nie ako cudzoložstvo, ale ako konkubinát, čo kniha Levitikus (Lv 18) označuje termínom zanuth. Potom by Ježišov výrok znel takto: Kto prepustí svoju ženu, okrem prípadu zanuth Avšak nech sú uvedené interpretácie akékoľvek, treba jasne povedať, že Ježiš stanovil princíp: Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Výnimka ostáva len výnimkou. Katolícka Cirkev zastáva smer dôrazného zachovávania Ježišom ohláseného princípu. Ciele manželstva Abate píše, že Boh obdaril ustanovizeň manželstva vlastnými dobrami a vlastnými cieľmi, pritom sa odvoláva na učenie Druhého vatikánskeho koncilu (GS 48). Potom vysvetľuje, že dobrá to sú tie hodnoty, ktoré robia manželstvo hodným toho, aby si ho človek zvolil a ciele, to sú úlohy, ku ktorým je manželstvo nasmerované zo svojho ustanovenia ako institutum naturae. Tých dobier a cieľov manželstva je viac, avšak dajú sa zhrnúť do dvoch: dobro manželov a plodenie a výchova detí. 35 Historický exkurz. Bolo už povedané, že ciele manželstva stanovil Boh vtedy, keď ustanovil manželstvo ako auctor naturae. Systematicky ich spracovali cirkevní otcovia, osobitne sv. Augustín, ktorý rozlišoval tri dobrá: bonum prolis (=plodenie a výchova detí), bonum fidei (=manželská vernosť, ktorá vyplýva zo známky jednoty manželstva) a bonum sacramenti (=nerozlučiteľnosť manželského zväzku, ktorá v sile sviatosti v prípade manželstva pokrstených získa osobitnú stabilitu). Uvedené tri dobrá kanonistická a teologická tradícia nazýva bona matrimonii. Prvým autorom, ktorý začal rozlišovať ciele manželstva na primárne a sekundárne, zdá sa, že bol dominikán Domingo de Soto ( ) a prvým oficiálnym dokumentom Cirkvi, kde sa hovorí o primárnom a sekundárnom cieli manželstva, je Kódex kanonického práva z roku 1917 (kán. 1013, 1). Za primárny cieľ sa považuje plodenie a výchova detí (procreatio et educatio prolis) a za sekundárny cieľ vzájomná pomoc a hasenie žiadostivosti (mutuum adiutorium et remedium concupiscentiae). Takto sa sformoval smer, ktorý sa nazýva finalistickým smerom, a ktorý zdôrazňuje, že primárnym cieľom manželstva sú deti. Avšak v roku 1935 Hans Doms profesor teológie vo Wroclawi v Sliezsku začal hlásať, že primárnym cieľom manželstva nie sú deti, ale láska a vzájomné dopĺňanie sa manželov jak fyzicky ako aj psychicky; inými slovami začal hlásať smer, ktorý sa nazýva personalistickým smerom, ktorý zdôrazňuje, že 33 Castańo uvádza 6 rôznych interpretácii od rôznych autorov - Tamtiež, s Touto témou sa osobitne zaoberá vo svojej doktorandskej práci Jozef Šimurdiak, ktorá bola publikovaná pod názvom Kto prepustí svoju manželku a vezme si inú.... Jozef Šimurdiak obhájil svoju doktorandskú prácu na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku v roku A. ABATE, Il matrimonio nella nuova legislazione canonica, s

18 hlavným cieľom manželstva je dobro manželov. 36 V Kódexe kanonického práva z roku 1983 sa hierarchia finality manželstva nenachádza. Castańo to chápe tak, že netreba hovoriť o dvoch cieľoch manželstva, ale o jednom cieli, pretože v jednom a tom istom manželskom úkone je obsiahnuté jak bonum prolis, ako aj bonum 37 coniugum. Finalita manželstva podľa CIC Kódex kanonického práva z roku 1983 v kán. 1055, 1 hovorí, že cieľom manželstva je dobro manželov a plodenie a výchova detí. Zároveň sa tam uvádza, že táto finalita priamo vyplýva z manželstva ako prirodzenej ustanovizne. Kto by teda pri uzatváraní manželstva pozitívnym úkonom vôle vylúčil túto finalitu, (čiže dobro detí alebo dobro manželov ), uzatváral by manželstvo neplatne. Manželstvo ako sviatosť Manželstvo nám náuka Cirkvi prezentuje tiež ako sviatosť. V kán. 1055, 1 CIC 1983 čítame, že manželskú zmluvu medzi pokrstenými (foedus matrimoniale inter baptizatos) Kristus Pán povýšil na sviatosť. A paragraf druhý spomínaného kán stanovuje neoddeliteľnosť zmluvy od sviatosti v prípade manželstva medzi pokrstenými. Sviatostnosť manželstva Je to dogma florentského koncilu (r. 1439) a tridentského koncilu (1563). 38 Zároveň treba dodať nasledovné skutočnosti: a) iba manželstvo medzi pokrstenými je sviatosťou, čiže nie je sviatosťou manželstvo medzi nepokrstenými alebo manželstvo medzi pokrstenou a nepokrstenou stránkou; 39 b) sviatostnosť manželstva je viazaná na krst, čiže nie iba na krst 36 Hans Doms napísal knihu Vom Sinn und Zweck der Ehe Breslau cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s. 63. Tento autor naviac veľmi pekne vykresľuje cieľ manželstva podľa scholastickej filozofie. Rozoznáva objektívny cieľ a subjektívny cieľ manželstva. Ten prvý je postulátom samotnej prirodzenej povahy manželstva, a teda nezávisí od ľudskej vôle, ten druhý závisí od vôle snúbencov, a preto sa nazýva aj motívom manželstva (napr. krása dievčiny). Avšak je samozrejmé, že predmetom cirkevného práva je objektívny cieľ manželstva, čiže dobro manželstva a plodenie a výchova detí. 38 Si quis dixerit, matrimonium non esse vere et proprie unum ex septem Legis evangelicae sacramentis, a Christo Domino institutum, sed ab hominibus in Ecclesia inventum, neque gratiam conferre: anathema sit - Concilium tridentinum, ses. XXIV. (11. nov. 1563) Canones de sacramento matrimonii, in: Concilium oecumenicorum decreta, s Osobitne sa treba zastaviť pri manželstve medzi stránkou pokrstenou a nepokrstenou v tom zmysle, či je alebo nie je takéto manželstvo sviatosťou aspoň pre pokrstenú stránku. Súčasná teologická a kanonická náuka zastáva tvrdenie, že takéto manželstvo nie je sviatosťou ani pre pokrstenú stránku. Ako dôvody pre podopretie tohto tvrdenia sa uvádzajú: 1. sviatosť manželstva je jeden a ten istý nerozdeliteľný úkon, čiže buď je sviatosťou pre obe stránky alebo pre obe sviatosťou nie je; 2. od pontifikátu Pia XI. jestvuje v Cirkvi prax, že takéto manželstvo pápež môže rozlúčiť i v tom prípade, že manželstvo už bolo consumatum - cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s

19 v katolíckej Cirkvi. Preto aj mimo katolíckej Cirkvi môže jestvovať sviatosť manželstva v prípade, ak sú stránky pokrstené; c) aby sa platne uzavreté manželstvo nepokrstených alebo manželstvo medzi nepokrstenou a pokrstenou stránkou stalo sviatosťou, je potrebný iba krst. Čiže platné manželstvo sa stane sviatosťou v tom momente, kedy obe manželské stránky budú pokrstené; nie je potrebná k tomu nijaká iná formalita; 40 d) na otázku: je sviatosťou manželstvo in fieri alebo manželstvo in facto esse alebo obidvoje, niektorí autori odpovedajú, že sviatosťou je manželstvo in fieri. 41 Vzťah medzi zmluvou a sviatosťou v prípade manželstva medzi pokrstenými Status quaestionis. Manželstvo pokrstených Kristus povýšil na sviatosť (kán. 1055, 1), a preto medzi pokrstenými nemôže existovať platná manželská zmluva, ktorá by zároveň nebola aj sviatosťou (kán. 1055, 2), čiže v prípade manželstva pokrstených je ich manželská zmluva neodlučiteľne spätá so sviatostnosťou. Jadro problému je v tom, že v súčasnosti existuje mnoho ľudí, ktorí sú pokrstení, avšak neboli vo viere vychovávaní a sú vlastne neveriacimi alebo inovercami. Môže sa povedať, že ich manželská zmluva je aj sviatosťou, ak oni sami vo sviatostnosť ich manželstva neveria? Historický exkurz. Zdá sa, že prvým autorom, ktorý použil formulu o neoddeliteľnosti zmluvy a sviatostnosti v prípade manželstva pokrstených, bol Sanchés v časoch tridentského koncilu. V pápežských dokumentoch ju nachá-dzame až v roku 1852 v liste Pia IX. kráľovi Sardínie a potom v encyklike Leva XIII. Arcanum divinae sapientiae v roku Objavuje sa aj v kán. 1012, 2 Kódexu kanonického práva z roku 1917 a nechýba ani v Kódexe kanonického práva z roku 1983 (kán. 1055, 2), ani v Kódexe kánonov východných Cirkví z roku 1990 (kán. 776, 2). Po tridentskom koncile sa táto formula všeobecne v Cirkvi prijíma. Mienky súčasných autorov sa rozchádzajú, čiže jedni zastávajú neodlučiteľnosť sviatostnosti od zmluvy v prípade manželstva pokrstených, druhí hlásajú opačnú mienku, teda odlučiteľnosť sviatostnosti od zmluvy v prípade manželstva pokrstených. 43 Dôvody, ktoré majú tí druhí, sú jednak teologické 40 Chiappetta hovorí, že v tomto zmysle odpovedá na nastolený problém Kongregácia posvätného ofícia z a z cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s Napr. J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s Formulácia Leva XIII. je nasledovná: in matrimonio christiano contractum a sacramento non esse dissociabilem; atque ideo non posse contractum verum et legitimum consistere, quin sit eo ipso sacramentum - in: H. DENZINGER, Enchiridion symbolorum, a cura di P. Hümermann, s (č. 3145). 43 Faltin podáva akýsi zoznam autorov, ktorí stoja na jednej i druhej strane - D. FALTIN, L esclusione della sacramentalitá del matrimonio, in: La simulazione del consenso matrimoniale canonico (Studi giuridici XXII), s Predstavuje tam aj názor kardinála Tomku, ktorý je zaradený do 19

20 a jednak pastoračné. Ako teologický dôvod sa uvádza, že kde chýba viera, môže chýbať taký úmysel, ktorý by bol dostatočným na vysluhovanie sviatosti, pretože manželstvo si vysluhujú snúbenci sami. Je tu teda nebezpečenstvo neplatnosti manželstva, hoci sa vysluhuje v kostole. Ako pastoračný dôvod sa uvádza, že niektorí pokrstení neveriaci sa sobášia iba civilným spôsobom, čiže ich manželstvo je neplatné, pretože zmluva a sviatosť sú neodlučiteľné v prípade manželstva pokrstených a toto chápu ako porušenie práva na manželstvo, ktoré vlastní každý človek. 44 Tí, čo zastávajú jednotu a neodlučiteľnosť medzi zmluvou a sviatostnosťou, argumentujú, že tento názor je náukou, ktorá je kvalifikovaná ako katolícka a hlása ju magistérium Cirkvi, hoci nebola vyhlásená za dogmu. Totiž manželskú zmluvu Kristus povýšil na sviatosť, čiže tá istá zmluva sa medzi pokrstenými stane sviatosťou, čiže v tomto prípade i zmluva i sviatosť tvoria jedinú a od seba neoddeliteľnú realitu. 45 Riešenie problému. Treba povedať jasne, že v súčasnom zákonodarstve Cirkvi platí, že sviatostnosť a manželská zmluva v prípade manželstva pokrstených sú neoddeliteľné, čiže kto by vylúčil pozitívnym úkonom vôle sviatostnosť manželstva, vylúčil by aj samé manželstvo. Na druhej strane, čiže po stránke náukovej, autori uznávajú, že manželstvá pokrstených neveriacich alebo nepraktizujúcich spôsobujú Cirkvi isté ťažkosti práve v tejto oblasti a niektorí dokonca konštatujú, že spomínaná náuka o neoddeliteľnosti manželskej zmluvy od sviatostnosti u pokrstených nie je dogmou. 46 Akési riešenie ponúka Medzinárodná teologická komisia, keď vyzýva duchovných pastierov, aby oživovali vieru tých snúbencov, ktorých pripravujú na prijatie sviatosti manželstva. 47 Podstatné vlastnosti a sviatosť manželstva V kresťanskom manželstve, čiže v manželstve medzi pokrstenými stránkami, podstatné vlastnosti manželstva získavajú, z dôvodu sviatostnosti tohto manželstva, osobitnú stabilitu, pevnosť (kán. 1056). Teda sviatostnosťou získava jednota a nerozlučiteľnosť manželstva nový titul záväzku ale i väzby, pretože k požiadavkám prirodzeného práva sa pridáva aj požiadavka evanjelia. 48 skupiny autorov, ktorá je za neoddeliteľnosť sakramentality od zmluvy v prípade manželstva pokrstených. 44 Cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s Cf. A. ABATE, Il matrimonio nella nuova legislazione canonica, Roma 1985, s Cf. L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s. 39; J. CASTAŃO, Il sacramento del matrimonio, vol. I., s Cf. napr. MEDZINÁRODNÁ TEOLOGICKÁ KOMISIA, Foedus matrimoniale, in: Enchiridion Vaticanum 6, s. 383, č Cf. A. ABATE, Il matrimonio nella nuova legislazione canonica, s

21 Manželská láska Je potrebné povedať niekoľko slov aj o manželskej láske. Je isté, že láska je neodmysliteľným prvkom manželského spolužitia. 49 Avšak do popredia sa dostáva otázka, akú juridickú hodnotu treba priznať práve manželskej láske. Zdá sa, že po Druhom vatikánskom koncile sa dajú rozlíšiť smery: prvý smer považuje lásku pre manželstvo za podstatný prvok a stotožňuje ho s manželským súhlasom, čo má svoje juridické konzekvencie pre platnosť, resp. neplatnosť manželstva; druhý smer, hoci považuje lásku za dôležitý prvok, nepripisuje mu juridickú hodnotu a vyhlasuje, že láska je metajuridickým prvkom, čiže prvkom, ktorý je juridický neobsiahnuteľný. 50 V súčasnom zákonodarstve Cirkvi platí druhý z uvedených smerov. Známy odborník kanonickej manželskej problematiky U. Navarette vysvetľuje, že láska je psychologickým fenoménom, ktorý nepodlieha direktívam vôle. Z toho dôvodu láska nemôže byť predmetom zmluvy a nemôže zohrávať v oblasti práva rozhodujúcu úlohu. 51 Avšak uvedenú skutočnosť netreba chápať tak, že sa podceňuje význam lásky v manželskom živote, naopak, manželská láska je neodmysliteľným prvkom šťastného manželstva. Manželstvá, to však nie sú iba tie šťastné. A nemožno povedať, že menej šťastné manželstvo, manželstvom nie je. Tretí článok: TYPOLÓGIA MANŽELSTVA Typológia nám poskytne jasnú orientáciu v cirkevnoprávnej manželskej terminológii. V kanonistickej tradícii sa v tejto matérii zaužívali isté presné termíny, ktoré je nevyhnutné poznať. Konkrétny typ nám jasne ukáže, v akej polohe sa konkrétne manželstvo nachádza. Matrimonium ratum tantum Termín ratum je odvodený od lat. ratificare (=robiť platným, potvrdzovať). 52 Preto Bersini píše, že manželstvo ratum - je to manželstvo, ktoré je ratifikované, schválené, potvrdené Cirkvou, čiže je to manželstvo uzavreté pred tvárou Cirkvi. 53 Avšak, ak chceme presne povedať, čo manželstvo ratum tantum je, musíme siahnuť po kánone 1061, 1. Podľa tohto kánona, manželstvo ratum tantum je také manželstvo, ktoré: 1. bolo platne uzavreté, 2. uzavreli ho pokrstené stránky, 3. nebolo ešte užívané, čiže ešte nedošlo k riadnemu manželskému sexuálnemu styku. K prvému bodu stačí dodať, že aby bolo manželstvo platne uzavreté, musí mať nasledovné prvky: bol daný riadny manželský súhlas; uzavretiu manželstva 49 Napr. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio 19, nazval manželstvo zmluvou manželskej lásky - JÁN PAVOL II., Exhortácia Familiaris consortio, Trnava 1993, s L. CHIAPPETTA, Il matrimonio, s Tamtiež, s Česko-latinský slovník, s Termín tantum znamená iba toľko - tamtiež, s F. BERSINI, Il nuovo diritto canonico matrimoniale, s

22 neprekážala žiadna manželská prekážka; bola dodržaná kanonická forma. K dru-hému bodu uvádzam, že ide o manželstvo medzi pokrstenými stránkami, čiže iba manželstvo medzi pokrstenými je ratum. Manželstvo medzi nepokrstenými a manželstvo medzi stránkou pokrstenou a nepokrstenou, nie je ratum, avšak stane sa takým vtedy, ak nepokrstená stránka, resp. stránky príjmu krst. K tretiemu bodu chcem poznamenať, že sa jedna o manželstvo, ktoré nebolo po uzavretí manželstva zavŕšené manželským sexuálnym úkonom; čiže pre definíciu manželstva ratum tantum nie je podstatné to, či snúbenci žili alebo nežili sexuálnym životom pred uzavretím manželstva, podstatné je to, že nežili sexuálnym životom po uzavretí manželstva. Matrimonium ratum et consumatum Predmetom pozornosti sa tu stáva jednak matrimonium ratum a potom matrimonium consumatum. Matrimonium ratum Matrimonium ratum znamená to isté, čo sviatosť manželstva. Podľa kán. 1061, 1, je to manželstvo platne uzavreté medzi pokrstenými stránkami. Od tohto typu manželstva nám treba odlišovať ešte matrimonium ratum tantum, o ktorom som hovoril vyššie a podčiarkuje to, že manželstvo ešte nebolo završené manželským sexuálnym úkonom. 54 Matrimonium consumatum Jednoducho povedané, consumatio je vlastne odborným termínom na označenie manželského sexuálneho úkonu. Treba však povedať, že nie každý sexuálny úkon medzi manželmi považuje kanonické právo za manželský sexuálny úkon, čiže nie každým, resp. hocijakým sexuálnym úkonom medzi manželmi sa platne uzavreté manželstvo stáva consumatum. Aby manželstvo bolo consumatum : 1. sexuálny úkon medzi manželmi sa musí uskutočniť po uzavretí platného manželstva, čiže po platnom obrade uzavretia manželstva; 2. sexuálny úkon medzi manželmi musí byť manželským úkonom ; 3. sexuálny úkon medzi manželmi musí byť prevedený ľudským spôsobom. Vera copula. Na tomto mieste si chceme dať odpoveď na otázku: kedy je sexuálny úkon medzi manželom a manželkou manželským úkonom (=vera copula)? Kánon 1061, 1 nepoužíva termín vera copula, ale hovorí o takom úkone medzi manželmi, ktorý je vhodný na splodenie dieťaťa, a ktorým sa manželia stávajú jedným telom. Na vyjadrenie tejto reality existuje v kánonickom práve tradičná schéma, ktorá je však menej jemná v porovnaní s formuláciou spomínaného kánona Manželstvo sa nesmie zamieňať za vzťah. To znamená, že muž a žena môzu mať dokonca aj dieťa, ktoré splodili pred uzavretím manželstvo, ale ak po akte uzavretia manželstva už nežili manželským sexuálnym úkonom, ide o matrimonium non consumatum. 55 J. CASTAŃO, Il sacramento..., vol. I., s

23 Podľa tejto schémy, zo strany muža sa vyžaduje: 1. erectio, 2. penetratio activa in vaginam, 3. eiaculatio seminis in vagina ; zo strany ženy sa vyžaduje: 1. penetratio passiva, 2. receptio seminis in vagina. V tejto oblasti vystúpili do popredia dva problémy. Je to jednak problém antikoncepcie a potom problém umelého oplodnenia. Totiž vznikla otázka, či po užití antikoncepcie alebo umelého oplodnenia sa stáva alebo nestáva manželstvo consumatum. Čo sa týka antikoncepcie, záleží od toho, aká sa užíva. Manželstvo sa nestáva consumatum v prípade použitia kondómu (chýba penetratio ako aj eiaculatio in vagina ) ani v prípade prerušenia pohlavného styku, ktorý spočíva v tom, že keď má prísť k orgazmu, manžel sa od manželky odtiahne a ejakulácia nastane extra vagina. V ostatných prípadoch manželstvo sa stáva consumatum. Čo sa týka umelého oplodnenia, manželstvo sa nestáva consumatum v prípade priameho umelého oplodnenia. 56 V ostatných prípadoch sa pohlavný styk medzi manželmi považuje za vera copula, čiže manželstvo sa považuje za consumatum. O ďalšom probléme, ktorým je verum semen, sa bude hovoriť pri manželskej prekážke impotencie. Humano modo. Aby sa manželstvo stalo consumatum, musí sa manželský sexuálny úkon uskutočniť ľudským spôsobom (humano modo) (cf. kán. 1061, 1). Je to vlastne formulácia, ktorú použil Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et spes Jej obsahom je to, že manželský sexuálny úkon má byť chcený, resp. slobodný a vedomý. 58 Totiž v minulosti, čiže pred Druhým vatikánskym koncilom, v jurisprudencii i v kanonickej náuke prevládalo presvedčenie, že manželstvo sa stáva consumatum aj vtedy, keď manželský sexuálny úkon bol vykonaný: 1. násilím, čiže proti vôli jednej manželskej stránky, 2. pod vplyvom omamných látok, 3. v stave opilosti Za priame umelé oplodnenie sa považujú nasledovné prípady: 1. Pred orgazmom sa manžel odtiahne a ejakulácia nastane extra vagina a potom lekári nástrojmi dopravia semeno in vaginam ; 2. Pohlavný styk sa uskutoční cez kondóm, kde sa semeno zachytí a potom lekári nástrojmi dopravia semeno in vagina ; 3. Lekári získajú semeno punkciou, čiže bez pohlavného styku, a potom ho nástrojmi dopravia in vagina - J. CASTAŃO, Il sacramento..., vol. I., s Actus proinde, quibus coniuges intime et caste inter se uniuntur, honesti ac digni sunt et, modo vere humano exerciti, donationem mutuam significant et fovent, qua sese invicem gratoque animo locumpletant - GS Cf. F. BERSINI, Il nuovo diritto canonico matrimoniale, s Uvedený postoj predkoncilovej kanonistickej náuky a jurisprudencie nech čitateľa neudivuje, pretože platil názor, že manželská stránka získava manželstvom ius in corpus druhej manželskej stránky, čiže ak pristupuje k manželskému úkonu, nerobí nič iné, iba berie to, čo mu aj tak patrí. V súčasnosti tento názor je doplnený personalistickým chápaním manželstva a tiež 23