KNIŽNÁ REVUE. Verš učí, ako sa robiť lepším, aby pravda, ak je, pekne zaznela, ale ak nie je? Preto sa tak teším, keď slovo z básne nájde priateľa.

Transcript

1 XIX. ročník, 4. február 2009, č. 3 cena Strana 0,35 1,,Pre ľudí môjho uspôsobenia, ktorí pociťujú prirodzenú (a možno aj adekvátnu chválim sa) zodpovednosť jedinca za ľudstvo a snažia sa čosi vykonať (v mojom prípade ide o medzietnickú xenofóbiu či osudy opustených detí), je fajn, že jestvujú v ich okolí aj iní, ktorých postavenie žien irituje natoľko, že zdvihnú (vojnovú) zástavu. Zuzana MOJŽIŠOVá odpovedá na anketu Nemlčať: žena v literatúre na strane 11. Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách KNIŽNÁ REVUE Z OBSAHU 04 C. D. Payne: Nick Twisp 05 Gabriela FUTOVÁ: Dokonalá Klára Jana PRONSKÁ: Bosorkina dcéra Milan RÚFUS: Anjeličku, môj strážničku Ladislav KAČIC: Dejiny hudby III. Barok Július VANOVIČ: Kronika nepriznaného času 08 Ed WRIGHT: Slávni ľaváci v dejinách ľudstva 09 Rozhovor s francúzskym spisovateľom Emmanuelom CARREROM 10 Vydavateľstvo ESA 1 Rozhovor s herečkou a spisovateľkou Milkou ZIMKOVOU NAJPREDáVANEJŠIE KNIHy KNÍHKUPECTVO OĽGA NáMESTIE A. HLINKU 25/30, POVAŽSKá BySTRICA TEL.: 042/ Slovenské: 1. M. Rúfus: Anjeličku, môj strážničku Buvik. T. Keleová Vasilková: Rozbité šťastie Ikar 3. A. Štiavnický: Kliatba Alžbety Báthoryovej Ikar Zahraničné: 1. Potulky prírodou TKK-SK. Domáce zákusky TKK-SK 3. R. Savano: Gomora Kalligram KNIHy MODUL SV. MICHALA 2, LEVICE TEL.: 036/ Slovenské: 1. T. Keleová Vasilková: Rozbité šťastie Ikar. D. Dán: Knieža Smrť Vydavateľstvo Slovart 3. K. Gillerová: Záhada zadnej izby Slovenský spisovateľ Zahraničné: 1. R. Savano: Gomora Kalligram. K. Mossová: Hrobka Ikar 3. S. Meyerová: Nov Tatran Verš učí, ako sa robiť lepším, aby pravda, ak je, pekne zaznela, ale ak nie je? Preto sa tak teším, keď slovo z básne nájde priateľa. ČÍTANIE 2008 Literárne informačné centrum v spolupráci s Kabinetom výskumu kultúry Národného osvetového centra od roku 003 sleduje čitateľské správanie slovenskej populácie. Minulý týždeň na tlačovej konferencii v bratislavskom klube spisovateľov autori publikácie Čítanie 008 Peter Valček a Pavol Rankov prezentovali výsledky výskumu súčasného stavu a úrovne čítania, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1500 respondentov nad 15 rokov. Niekoľkoročné sledovanie ukázalo, že v porovnaní s rokom 004 vlani poklesol počet čitateľov, pre ktorých je čítanie beletrie dennou potrebou o,4 percenta, za rovnaké obdobie však vzrástol počet príležitostných čitateľov beletrie o 5,5 percenta. Alarmujúce je, že kým roku 004 denne čítalo beletriu 8 percent ročných, vlani to bola nula. Táto veková kategória však zaznamenala nárast čítania na internete. Nad týmto číslom by sa mali zamyslieť rodičia, učitelia, ale aj vydavatelia. Treba pripomenúť, že v rokoch vychádzali jednotlivé diely Harryho Pottera a Pána Prsteňov, vlani sa takýto tínedžerský hit neobjavil. Možno ich k čítaniu vráti upírománia odštartovaná knihou a filmom Súmrak. Čitateľské návyky sa utvárajú v detstve a výskum opäť potvrdil, že na ne výrazne vplýva čítanie rozprávok rodičmi v predškolskom veku. Preto treba oceniť také projekty na podporu čítania, ako Čítame s Osmijankom pridaj sa aj ty!, či najnovší Ja a moja rodina, ktorý je založený na prepojení knihy, DVD a online hry. Respondenti odpovedali aj na otázku, kto je ich najobľúbenejší slovenský autor. Roku 00 to bola Hana Zelinová, v tomto výskume je to Táňa Keleová-Vasilková. V rebríčku tvoria až polovicu súčasní autori. Podľa výsledkov výskumu sa však vzťah k slovenskej literatúre a jej čítanie zhoršujú. Za päť rokov pribudlo respondentov, ktorí slovenskú literatúru nečítajú. Ján Buzássy Bystruška Levoča, Modrý Peter Edícia Mušľa KNÍHKUPECTVO LB-STORy MALÝ PRINC HVIEZDOSLAVOVA 41, ZLATE MORAVCE TEL.: 037/ Slovenské: 1. D. Dán: Knieža Smrť Vydavateľstvo Slovart. L. Dobrovoda: Ja, velkáč Ďatel 3. K. Gillerová: Záhada zadnej izby Slovenský spisovateľ Zahraničné: 1. R. Byrneová: Tajomstvo Ikar. M. Connelly: Posledný kojot Vydavateľstvo Slovart 3. S. Meyerová: Nov Tatran NáVRHy NA CENy LF Literárny fond výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru v roku 009 udelí literárne ceny: 1. Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu,. Cenu Imre Madácha za pôvodné dielo v maďarskom jazyku a za preklad zo slovenčiny do maďarčiny, 3. Cenu Ivana Franka za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku a za preklad zo slovenčiny do ukrajinčiny, 4. Cenu Ivana Kraska za slovenský debut (veková hranica do 35 rokov). Ceny a prémie možno udeliť len občanom SR s trvalým pobytom na Slovensku za diela realizované na Slovensku. Návrhy na ocenenie diel, ktoré vyšli roku 008 v prvom vydaní so stručnou charakteristikou, osobnými dátami autora a jeho adresou spolu tromi výtlačkami knihy treba poslať do 15. marca na adresu: Literárny fond Grösslingová Bratislava 1 Viac informácií poskytne PhDr. Anna Bédiová, tel. 0/596359, bediova@litfond.sk, Svieži, milý až detinský titul nás vovádza do básnických textov, ktoré sú však u tohto spisovateľa staršej generácie už od počiatkov jeho tvorby nastavené inak: reflexívne a problémovo. Bystruška však môže evokovať aj bystrosť ducha rýdzosť úsudku, čo zas Ján Buzássy takisto od počiatku využíva ako tvorivú metódu, teda ako textotvorný prístup, spôsob, akým si otvára cestu videnia. A veru je to časom, životom a poéziou ostrieľaný, a ba aj trafený, múdry majster, ktorý prekračuje prah klamov a zdanie vymieňa za trvácejšie záblesky skutočnosti. To všetko robí podľa konverzného kurzu stanoveného vlastnou vzdelanosťou, kultúrnosťou, koncentráciou myšlienok a kontemplatívnym vnímaním, no tiež vo vyváženej miere aj tematicko-situačnou expresívnosťou. Rokmi to pripomína trpezlivú, cizelérsku prácu rezbára bez dláta, v ktorého prítomnosti akosi samé od seba vystúpia z dreva sochy; z beztvarých zhlukov slov, zo slov dnes už chronicky uštvaných k rutinným, agresívnym významom sa zrazu vybuduje básnický tvar, niečo pevné, hmotné a zároveň neuchopiteľne hlboko-vysoké. Taká je báseň Jána Buzássyho s celou svojou normatívnosťou, zodpovednosťou, autenticitou, skúsenosťou a gnómickosťou. Veď znovu zas siahol k svojim osvedčeným dvojiciam štvorverší s bežným rozmiestnením rýmov, ktoré so skromnou hravosťou a jemným objaviteľstvom podčiarkujú ich eufóniu i prednesový charakter. A ako je v jeho autorskej tradícii už zvykom, rad týchto básní zakončil básnickou skladbou vo voľnom verši. Tentoraz až dvomi, obe sú však o bystruške, o dramatickej alegórii nášho sveta s kolážou napätých záberov a lakonických mentálnych výstrižkov, motivicky napojených na protikladné dvojice, ako dievčaženskosť a hmyz, prirodzenosť a konzum, čistota a zvrátenosť, duša a telo, stálosť a pokušenie... Ján Buzássy patrí k nemenným autorským typom, čo nepotrebujú experimentovať a vlastnú umeleckosť odvíjajú od klasických, tradičných ideálov, od hľadania podstatnej zákonitosti, vyváženosti a nevyhnutných hodnôt. Dobro, láska, krása a súlad tu majú cieľovú pozíciu, no nie natoľko vzdialenú, aby ich dosahovanie vzbudzovalo skepsu z nedosiahnuteľnosti, a aby sa ich plnosť sploštila na glazúru obvykle peknučkého básnenia. Dôležité a životaschopné sa javí to, že ich pozícia je prežívaná tu a teraz. Vyplýva z vnútorného presvedčenia, z úprimnej, intelektuálne oduševnenej participácie na bytí a z vecí vo významovom dianí básne často završovanej a či len tak pretkanej prekvapivým deduktívnym úsudkom múdrosťou. Závažnosť výpovede potom nie je mdlá, oproti apriórnosti hotových básnických tém tu máme nadľahčujúcu spontaneitu tematického východiska, postreh alebo detail; a rovnako, oproti uhladenej jazykovej frizúre sa tu vynára esteticky zaujímavá štylistická pestrosť vyplývajúca z kombinácií hovorovosti, hrubosti a poetickosti. V lyrickom subjekte, v plachom vzdelancovi (s. 69), sa stretol starecfilozof s glosátorom, kritikom, ironikom, učiteľom a mravokárcom, samozrejme, aj s básnikom. Nečudo, že vzhľadom na túto sústavu identít čítame breviár subjektívneho poznania písaného zo súvislých a prerušovaných čiar rozhraničujúcich individuálny a spoločenský svet. Napriek komplexnosti si zachováva mysliteľskú čírosť a ľudsky dojemnú emotívnosť rozkolísanú pesimizmom a pátosom. Texty zbierky sú sebareflexiou, odporúčaním, poučením, varovaním, výchovnou lekciou aj aforizmom, podobenstvom alebo poznámkou. Sú predovšetkým básňou, ktorá potvrdzuje samu báseň ako neopakovateľný, svojbytný a ničím nenahraditeľný náročný umelecký útvar. Buzássyho báseň sa preto nedá relativizovať, redukovať, ani nijako inak vyjadriť: svojou endemickosťou navyše upozorňuje aj na všeobecné vnímanie básnenia neprávom zbaveného v súčasnosti akejkoľvek dôležitosti. Báseň prosto nie je alternatíva, raz a navždy by sme si mali zapamätať, že je vo svojich najvernejších realizáciách nevyhnutnosťou. A v Bystruške nachádzame pre tento názor nespočetné dôkazy. Odcitujme si jeden z nich: Verš učí, ako sa robiť lepším, / aby pravda, ak je, pekne zaznela, / ale ak nie je? Preto sa tak teším, / keď slovo z básne nájde priateľa. Radoslav Matejov ISSN , ISSN X

2 Strana KNIŽNÁ REVUE číslo 3 ZRKADLÍME Vaša Pankovčína si pamätám ako takú sivú eminenciu. Pred vstupom do podkrovia redakcie odhadzoval cigaretu zrejme vždy na poslednú chvíľu. Keď stúpal po schodoch, šiel do práce, vôbec ho nebolo počuť. Iní vedeli dupotať, prejaviť sa až hrôza. On nie. Jeho prítomnosť som zaznamenala len skrz jeho ženu, sediacu za počítačom, ktorá naňho zareagovala. Inak bol ľahko prehliadnuteľný. Nenápadný. Prišiel, ale pritom bol aj niekde inde. Bol ako každý spisovateľ, jednou nohou vo svojom svete, kde sa spriadali nové príbehy magickej reality. Jeho odchod z tohto sveta bol náhly. Mal len tridsať rokov. Stihol však napísať toľko kníh, koľko niektorí nestihnú za celý život Mamut v chladničke, Asi som neprišiel len tak, Marakéš, Tri ženy pod orechom, Polárny motýľ/priestor 3 x 4, Bude to pekný pohreb, K-85. Jela Krajčovičová, SME KDE BOLO Verejná knižnica M. Rešetku v Trenčíne prezentácia monografie Eva Kristínová. Spomienky herečky za účasti autora Jána ČOMAJA aj Evy KRISTÍNOVEJ 15. januára Stylle Caffe v Nitre beseda s Agda Bavi PAINOM 21. januára Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou regionálne kolo súťaže Šaliansky Maťko 22. januára Fotogaléria NOVA v Košiciach prezentácia knihy Zem bez príbehov = Strom bez koreňov autorov Slavomír SZABÓ, Anna DOMANIKOVÁ, Soňa JAKEŠOVÁ a Ľubica ANDRÁSIOVÁ 22. januára Hotel Tatra v Bratislave prezentácia knihy Táne LUCKEJ Alkoholičky 27. januára Slovenské národné múzeum v Bratislave prezentácia knihy Rudolfa SCHUSTERA Farby Islandu 28. januára Verejná knižnica J. Bocatia v Košiciach Literárny štvrtok s Jánom GAVUROM 29. januára Reštaurácia Amadeus v Trebišove prezentácia knihy Poklady slovenského Tokaja autorskej dvojice Magda HABUROVÁ a Tomáš ČIŽMÁRIK 30. januára *Mozartova sieň Rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave prezentácia časopisu Freibord a čítanie rakúskych autorov Elfriede GERSTL, Christine HUBER a Bernard JASCHKE 2. februára KDE BUDE Klub slovenských spisovateľov v Bratislave čítanie Emila HOLEČKA Slnečnice pri západe slnka 17. februára o rokov knižnej kultúry Od 15. do 30. januára sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave konala výstava 3000 rokov knižnej kultúry. Pripravilo ju rakúske vydavateľstvo Akademische Druck und Verlagsanstalt v Grazi a slovenským záujemcom o vzácne tlače umožnilo vidieť knižné exponáty piatich kultúr: európskej, byzantskej, orientálnej, židovskej a stredoamerickej. Vystavené boli také knižné klenoty, ako Papyrus Ani napísaný okolo roku 1300 pred Kristom, Józuov zvitok z 10. storočia, Hainricov sakramentár z 13. storočia, či Kódex Ečmiadzin z konca 10. storočia. Nevyužité myšlienky Kto neočakáva, nebýva sklamaný. Aktuálne Knihu Martiny Solčanskej Počkám tu na teba vyprevadila medzi čitateľov spisovateľka Veronika Šikulová. Na fotografii Petru Procházku zľava: Veronika Šikulová, Martina Solčanská a Valéria Malíková. Tretia kniha Martiny Solčanskej Stále nie je dosť literatúry zo života dnešných tínedžerov, ktorá by hovorila ich jazykom, dotýkala sa ich problémov a dívala sa na svet ich očami, vyhlásila nedávno riaditeľka vydavateľstva Ikar Valéria MALÍKO- VÁ. Zdá sa, že túto medzeru dokážu najlepšie vyplniť autori, ktorí sa ešte veľmi nevzdialili od veku svojich hrdinov. Veď Martina SOLČAN- SKÁ (1981), ktorú ako autorku objavil práve Ikar a svoj debut Aprílové dievča, za ktorý získala predvlani v ankete nášho časopisu ocenenie Debut roka 2007, začala písať vraj ako dvanásťročná, ale dokončila až po dvadsiatke. V nadväzujúcom titule Očistec bláznov síce zašla medzi dospelákov, ale v tretej knihe Počkám tu na teba sa opäť vrátila k tínedžerskej tematike. Jej hrdinky Mirka a Peťa majú štrnásť rokov, sú spolužiačky, susedky v jednom z nitrianskych panelákov, ale aj najlepšie kamarátky, ktoré sa musia vyrovnať s problémami, aké prežíva asi väčšina ich rovesníčok. A nezáleží na tom, či ide o akné, zastaraný mobil alebo prvú lásku. Autorka rodáčka z Hlohovca, si na krst knihy 15. januára do Bratislavy odskočila z Londýna, kam sa pred štyrmi mesiacmi vybrala podučiť v angličtine. Novinárčinu dočasne vymenila za prácu v pizerii a za starostlivosť o deti v role óperky. Za krstnú mamu si vybrala spisovateľku Veroniku ŠIKULOVÚ, ktorá jej venovala zápisník na historky z pobytu vo Veľkej Británii a knihu pokrstila obľúbeným nápojom jej protagonistiek kofolou. Mimochodom, medzi prvými gratulantmi boli i Martinini rodičia, stará mama, skutočná krstná mama a mladší súrodenci Alexandra, ktorá študuje na konzervatóriu a brat Lukáš. Prezentáciu uvádzala Adriana Poláková a hudobným hosťom bola Barbora Šulíková. Anatómia psa alebo Rozštekaný krst Kníh o psoch je u nás neúrekom, ale prvý raz sa vraj na našom trhu objavila pôvodná slovenská publikácia, ktorá sa na najvernejšieho priateľa človeka zahľadela z medicínskeho hľadiska. Z iniciatívy vydavateľstva Ikar ju vytvorili profesor MVDr. Ján Danko, PhD., a MVDr. Slávka Flešárová, PhD., s kolektívom ďalších autorov pod názvom Anatómia psa. Atlas s praktickým využitím. Jedinečná publikácia je určená nielen pre odbornú verejnosť, teda špecialistom z veterinárnej sféry, študentom, chovateľom, no aj laikom psíčkarom. Informuje o chorobách, výžive a správaní našich štvornohých miláčikov. Tí, samozrejme, nechýbali ani na slávnostnom uvedení knihy do života v bratislavskom ZOO dome. Napríklad tváre z obrazovky - krstná mama Emma Tekelyová priviedla svojho baseta Adama. Druhá krstná mama Elena Vacvalová pre istotu svoju psiu dámu Emu nepriviedla, ale zato porozprávala historku z jej života o tom, ako sa nevyplatí dávať psom ľudské mená. Cvičiteľ Vladislav Machút predviedol ukážku z výcviku vlčiačky Kely z Moldavskej brány. Kým malá chlpatá Štefi dávala občasným šteknutím najavo, že by akciu rada moderovala spolu so svojou paničkou Jankou Hospodárovou, ostatní psí hostia sa naplno rozbrechali až v okamihu, keď zistili, že knihu krstia granulami od distribútora krmiva pre psov Royal Canin, ktoré by mali asi radšej v svojich bruškách. Neviem si predstaviť, čo sa bude diať o rok, keď sa vraj bude krstiť takáto publikácia o mačkách. Elena Ťapajová Foto Peter Procházka Ošklbané detstvo Prezentácia knihy Ľudmily KE- LEOVEJ Ošklbané detstvo sa uskutočnila na nezvyčajnom mieste. V priestoroch Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici v Bratislave sa zišlo takmer 70 ľudí. Moderátorom podujatia bol Igor André, ktorého doplnil Dado Nagy. Ukážku z knihy čítala autorkina dcéra Táňa Kelová Vasilková. Hudobné vložky manželov Timčákovcov a autorkinej vnučky Táničky prehĺbili duchovný rozmer večera. Literra 2009 Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne vyhlasuje literárnu súťaž pre študentov vysokých škôl a univerzít Slovenskej a Českej republiky v kategórii próza a poézia. V kategórii próza môže súťažiaci poslať maximálne dva texty, každý v štyroch vyhotoveniach, pričom jeden príspevok nesmie presiahnuť 5 normostrán (9000 znakov s medzerami). V kategórii poézia možno zaslať maximálne 5 básnických textov, každý v 4 vyhotoveniach, jednotlivý súťažný text môže mať maximálne 30 veršov. Súťažiť možno v oboch kategóriách. Nepodpísané súťažné príspevky označené heslom s priloženou zalepenou obálkou obsahujúcou údaje o autorovi meno, priezvisko, Sama prezentovaná publikácia je popretkávaná citovou stuhou. Ošklbané detstvo má autobiografický charakter. Spomienky na druhú svetovú vojnu vystriedajú v druhej časti knihy stretnutia autorky s ľuďmi, ktorí okolo seba šíria to, čo je v nás najcennejšie... Kazateľ Daniel Pastirčák na záver večera medziiným povedal:... narodila sa nám kniha. -fk- adresa, dátum a miesto narodenia, potvrdenie o štúdiu na VŠ a ročník štúdia zasielajte na adresu: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně Fakulta multimediálních komunikací paní Hana Rozehnalová LITERRA 2009 Štefánikova 2431, Zlín Uzávierka súťaže je 28. februára. Viac informácií nájdete na Kontakt: zahorcova@centrum.cz, lenkaoralkova1@seznam.cz VERCA.VAGNEROVA@seznam.cz Giganti praveku pre malých čitateľov Pre mladších čitateľov vyšla v preklade Radima Labudu vo Vydavateľstve Slovart v edícii Na vlastné oči knižka Dinosaury. Primerane nižšej vekovej skupine prijímateľov sa tvorcovia sústredili najmä na Vydavateľstvo Ikar pripravilo pre detského čitateľa obsiahlu publikáciu 1000 dinosaurov. Cieľom zostavovateľov bolo zoznámiť čitateľa s problematikou dinosaurov prehľadným a dostatočne obsažným spôsobom. Autori podávajú podrobné informácie o životných podmienkach, vývojových etapách, o triedach a druhoch týchto živočíšnych obrov. Ich cieľom bolo priblížiť čitateľom hypotetický obraz spôsobu ich života. Text sprehľadňujú a dopĺňajú tabuľky sumarizujúce informácie o jednotlivých druhoch a plnofarebné ilustrácie. Súčasťou publikácie je bohatá fotodokumentácia z paleontologických nálezísk. Prínosným doplnkom knihy je slovník najdôležitejších odborných pojmov a prehľad svetových paleontologických múzeí a dinoparkov. obrazovú zložku. Trojrozmerné ilustrácie navodzujú deťom pocit autenticity. Kniha je spracovaná prehľadne. Texty sú premyslene didakticky spracované. V úvodnej časti sa čitateľ dozvedá základné informácie o epoche dinosaurov a o najvýznamnejších druhoch, ktoré reprezentujú jednotlivé etapy mezozoika (druhohôr). Názorné ilustrácie dopĺňajú výklad o ich stavbe tela a spôsobe života. Osobitná kapitola je venovaná paleontologickým objavom. Poslednú časť tvorí prehľad najvýznamnejších mäsožravých a bylinožravých druhov. Obe bohato ilustrované knižky sú vhodným darčekom k narodeninám či meninám, ale napríklad aj po zápise prváčikov do školy. -tv- Pavol,,Hirax Baričák: Kým nás láska nerozdelí: Hľadania, Hladohlas 2008.

3 Strana 3 Kniha s podtitulom Príbeh bratislavského ochranárstva vychádza v dobe, ktorú už niekoľko rokov mnohí bádatelia v súvislosti s otázkami životného prostredia označujú za prelomovú. A že sa naozaj niečo deje, si dnes môže bezprostredne všimnúť aj inak všedný občan-nevšímavec pri extrémoch v počasí či v cenách benzínu. A o to tu vlastne ide: nič sa už nedeje tam vonku, globálny svet jednoducho zasahuje každého z nás, so svojimi plusmi aj mínusmi, a ak sa v tomto časovom bode nič ekologicky dôležité a ďalekosiahle nepodnikne, potom nastupuje ľudstvo na nezvratnú cestu s apokalyptickým koncom. Vzťah medzi ekológiou a ekonomikou však krásne ilustrujú nie také dávne rokovania v EÚ, kde sa jednoznačne potvrdilo privilégium ekonomiky, darmo budete namietať s argumentmi o prírode, ale aj o kultúre, morálke či náboženstve, z týchto posledne menovaných sa predsa ešte nikto nenajedol... Globálny svet je začarovaný kruh a vysokoškolský profesor Mikuláš Huba (nar. 1954) priamo i nepriamo ukazuje, že tento svet sa dotýka Bratislavy, aj Kvačianskej doliny, že sa mu nedá vyhnúť, ale dá sa vzdorovať a uskutočniť vlastnú, citlivejšiu verziu vzťahov medzi ľuďmi navzájom a ľuďmi a Zemou. Preto je zrejme prvé slovo z názvu ideál ako nositeľ vnútornej vízie i viery. Keďže ide o spomienkovú knihu, autorove ideály sa konfrontovali so skutočnosťou (ďalšie slovo názvu) druhej polovice 70. rokov a rozprávanie uzatvárajú udalosti okolo novembra 89. Bola to skutočnosť ešte nie globálneho sveta, ale rozdeleného na komunistický a kapitalistický blok. Pre vtedajšie Československo to bolo okrem iného aj obdobie veľkých stavieb socializmu a nebývalej urbanizácie. Nadhodnocovala sa technickopriemyselná a blahobytná budúcnosť na úkor žitej prítomnosti a kontinuálne akceptovanej minulosti. Príroda a prirodzenosť sa stali pre Mikuláša Hubu a ďalších z okruhu jeho priateľov a spolupracovníkov tými vzácnymi až živelne túžobnými alternatívami voči proklamovanému valcu doby. Preto zakladajú v máji 1977 v Mestskej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) Sekciu pre ochranu ľudovej architektúry a počas dovoleniek či víkendov spolu s dobrovoľníkmi rekonštruujú drevenice, mlyny, ale Aktuálne Mikuláš Maňo Huba: Ideál, skutočnosť, mýtus Banská Bystrica, Vydavateľstvo PRO 2008 Alan Weisman: Svet bez nás Bratislava, Ikar Preklad Róbert Hrebíček KNIHA ROKA 2008 Stav k 20. januáru KNIHA ROKA DEBUT ROKA VYDAVATEĽSTVO ROKA Počet hlasov 1. J. Banáš: Zóna nadšenia Kelion J. Leikert: Taký bol Ladislav Mňačko Luna J. Vrabec: Leonarda. Kreslíme a maľujeme Knižné centrum J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ Š. Konkol: Pohrobok Ikar Š. Debnár: Rozprávky včielky Terky Knižné centrum J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ O. Kollová: Krok-sun-krok K. K. Bagala M. Zákopčan: Mesto tieňov (1. diel) Ikar 9 5. M. Rajec: Po stopách konfliktov Ikar Ikar Kelion Slovenský spisovateľ A. Marenčin Vydavateľstvo PT Knižné centrum 45 napríklad aj Kláštor v Marianke. V roku 1980 zas vzniká Základná organizácia SZOPK č. 6, medzi zakladateľov patrí Vlado Bednár, Július Satinský a Tomáš Janovic. Táto dnes už legendárna (tretie slovo názvu je mýtus) organizácia mala oficiálnu existenciu, ale fungovala polooficiálne ako disent, na hranici i za hranicou pravidiel vtedajšieho režimu. Priam kultové sa stalo v októbri 1987 vydanie knižky Bratislava/nahlas (zostavil Ján Budaj), súboru článkov a štúdií s otvorenou analýzou vtedajších problémov Bratislavy. Jej druhé vydanie zhabala ŠtB, no nelegálne kópie sa šírili v desaťtisícoch, a tak sa stali bratislavskí ochranári naozaj pojmom. Neskôr, 17. novembra 1989 a potom, ich aktivity vyústili v organizácii pokojných demonštrácií, politických rokovaní a vyhlásení, ktoré celoplošne ovplyvnili dejiny a spoločnosť. Mikuláš Huba uvádza stovky mien, a ďalšie ochranárske príbehy, jeho spomínanie tvorí individuálny obraz s kolektívnym zvukom, teda predostiera čitateľom tok udalostí videných vlastným vedomím, no včlenených do medziľudského priestoru. Takisto pravdivo bilancuje, niečo Téma globálnej katastrofy patrí k veľmi vďačným, priam šťavnatým výzvam pre dnešných filmárov a tvorcov sci-fi. Scenár býva dynamický s množstvom peripetií a farbistých počítačových efektov človek híka ako somár a verí, že vyvolený akčný hrdina s nejakou tou svojou skupinkou to nakoniec prežije. A on prežije, či je to vírus, ľad, sopka, hurikán, záplava alebo meteorit! Hurá. Toľko k fantáziám, no čo keby sa s touto témou niekto pohral v reálnej perspektíve, zrušil by šance inteligentných hereckých frikulínov a nemilosrdne by začal uvažovať nad našou planétou definitívne bez nás? Americký novinár Alan Weisman to v súbore svojich vynikajúcich dokumentárnych esejí robí: na začiatku rozprávania vyhladí ľudstvo a v celej knihe sa pýta a zároveň domýšľa, aké by to malo následky. Jednoduchý, mrazivý predpoklad sa v jeho podaní transformuje do pestro interdisciplinárneho, podnetného a strhujúceho textu, pri ktorom človek nehíka síce ako somár, ale ako somár sa môže cítiť, keď si na základe prečítaného postupne uvedomuje, čo vlastne spôsobila, spôsobuje a môže spôsobiť neustála konfrontácia civilizácie a prírody alebo povedané ostrejšie: nenažranosti a harmónie. Predstavme si vyľudnené mestá, opustené rafinérie, atómové elektrárne bez riadenia i atómové zbrane, megastavby, ako metro, mosty alebo priehrady či prieplavy, a nekonečné tony odpadkov pod morom a na súši... Všetko to akosi existuje aj po nás, Weisman nám pomocou analýz a konkrétnych príkladov z celého sveta umožní exkurziu do tohto zásvetia. Nevyžíva sa v morbidite, hoci by k tomu téma ľahko zvádzala, skôr racionálne ukáže, kde majú budovy slabiny a odkiaľ začnú chátrať, odkiaľ začne zo zásobníkov vytekať ich chemický obsah, ako náhodný blesk podpáli mesto, ako sa môže príroda zbaviť plastov a koľko eónov to môže trvať, ako budú vyzerať farmy a polia a ako sa postupne budú čistiť moria a ako zvieratá a rastlinstvo expandujú po planéte. Nezabudne ani na domácich zvieracích maznáčikov, žiaľ, budú to prvé a ľahké obete vzmáhajúcej sa dravej fauny, prípadne zahynú, lebo neznesú prirodzené podmienky. Podobne vymiznú potkany, tak silno naviazané na človeka, zato sa všeobecne príroda bude snažiť zrovnovážniť svoj stav; pre Európu v našich zemepisných šírkach to bude znamenať premenu na pôvodné lesy, aké dnes nájdeme v Bialovežskom pralese v Poľsku. Autor berie do úvahy aj iné scenáre, či už sú to futurológovia alebo vizionári, každopádne je presvedčený o sebazáchovnej sile života na Zemi s nami alebo bez nás. Presne vie aj to, čo určite po nás zostane: napríklad bronzové i medené výtvory, no bez pochýb zostanú do nekonečna sa šíriace rádiové vlny nášho vysielania... Táto kniha z vydavateľstva Ikar nemá u nás obdobu; ide o vedeckú dokumentaristiku, ktorá sa číta ako zbierka strhujúcich poviedok so zlým začiatkom a možno dobrým koncom. Previazanie faktov so zážitkovosťou, presnosti výkladu so štylistickou nenútenosťou robia z nej presvedčivý hlas v dobe, o ktorej už aj optimisti občas utrúsia, že to nie je sranda. Radoslav Matejov ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA Na knihu roka navrhujem: 2. Za debut roka navrhujem: 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: Meno a adresa odosielateľa: (autor, názov, vydavateľstvo) (autor, názov, vydavateľstvo) však necháva sugestívne doznievať. Text sprevádzajú fotografie a perokresby profesorky Janky Krivošovej, osobitú autenticitu majú prílohy, jednou z perličiek je zaiste list Gorbačovovi... Kniha má, vďaka vydavateľstvu, svojskú architektúru textu a obrazu, spomienok a súčasnosti, autor v nej s vynikajúcim zmyslom pre tému odkryl ďalšiu vrstvu našej pamäti s primeranou dávkou nostalgie i hrdosti, no zároveň s istou dávkou apelatívnosti aj pre dnešný kontext. Na sebe a blízkej generácii ukázal putovanie od ideálu cez skutočnosť až k mýtu. A voči ďalšiemu mýtu, mýtu zlatých 60., zas dokázal postaviť fakty a zážitky, ktoré svedčia o tom, že každá doba má svoju vzácnosť, len ju treba hľadať v iných zdrojoch: v 60. rokoch to bolo umenie, v ďalších desaťročiach v tomto prípade zas ochranárstvo ekologicko-občiansky aktivizmus. Mikuláš Huba je v súčasnosti predsedom Spoločnosti pre trvalo udržateľný život, integruje v sebe hlbokú i povrchnú ekológiu, čo je dnes veľmi vzácne a dôležité, a aj príkladné pre tých, ktorí sa nezmieria s floskulou začarovaného kruhu... Radoslav Matejov Inšpirácie k vlastným úvahám o ľudstve, civilizácii, prírode a budúcnosti určite nájde jeden z našich čitateľov v knihe filozofujúcich esejí Paľa Malohradňanského Človek a jeho zánik z Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, ak k nám do redakcie pošle kupón VSSS zo strany 11 do 18. februára. (podpis) KNIŽNÁ REVUE Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku Uzávierka ankety je 15. marca BIBLIOGLOSÁR Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor Hrady a zámky Bratislava, Dajama 2008 Autori sa v ďalšej publikácii z edície Kultúrne krásy Slovenska zamerali na zrekonštruované hrady a zámky, v ktorých sídlia múzeá, takže ich návšteva má okrem čisto turistickej aj kultúrnopoznávaciu hodnotu. Aj z takto koncipovaného záberu bolo treba urobiť výber. Záverečným kritériom sa stalo slovko najkrajšie. Okrem tradičnej mapy Slovenska so všetkými opisovanými lokalitami a množstva fotografií tu nájdeme aj plániky jednotlivých stavieb a poučný slovník. Netreba preto hľadať v slovníku cudzích slov, čo znamená arkáda, arkier, atika, bán, barbakán... Pochopiteľne, o každej z týchto unikátnych stavieb a o múzeách v nich jestvujú aj podrobnejšie knihy a brožúry, toto dielo však poskytuje príjemný prehľad a pred návštevou týchto komplexov i poznatky o prístupových cestách alebo aj o zaujímavostiach. Ťap, ťap, ťapušky Bratislava, SPN Mladé letá 2008 Ilustrácie Alena Wagnerová Darmo budeme tým malým energickým tvorom, ktoré nazývame deti, čosi dohovárať alebo nebodaj racionálne vysvetľovať, stačí však grimasa, gesto, popevok a situácia sa ihneď zmení. To je reč ako stvorená na to, ak niekto chce deti upokojiť či rozveseliť alebo získať len tak alebo aj pre nejakú cielenú zábavu či poučenie. Nuž a na to od nejakého dávna slúžia ľudové riekanky typické hravými témami vo výraznom a zapamätateľnom rytme. Leporelo z vydavateľstva SPN Mladé letá obsahuje niekoľko slovenských riekaniek s veselými farebnými ilustráciami a začína sa azda najznámejšou o mačkách na hruškách a končí tou o osievaní múčky. Tove Jansson Neskoro v novembri Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Zuzana Drábeková Hemul, Filifionka, osamelý homko, Mimla, storočný Sváčko a Snusmumrik sa náhodou ocitnú spolu v dome Muminovcov. Všetci túžia po teple domova, ktoré vždy napĺňalo domček Muminovskej rodiny. Ten je však momentálne prázdny všetci Muminovci bez rozlúčky niekam odišli. Noví nájomníci sú rôznorodá spoločnosť, krátke jesenné dni utekajú jeden za druhým, niekedy oživené rozhovormi alebo hlasnejšími hádkami, inak ale v celkom pokojnom ovzduší. Postupne sa každý snaží aspoň trošku prispôsobiť ostatným, pomáhajú si pri zútulnení bývania, upratujú, varia, dokonca si usporiadali večierok, kde každý z nich predviedol svoj vlastný program. Rôznorodými aktivitami si skracujú čakanie, no časom ich to začne nudiť a postupne sa rozchádzajú. Niekto predsa len verne čaká na svoju Muminovskú mamičku a otecka a verí, že sa čoskoro vrátia späť. -msch- -rm- -mgb-

4 Strana 4 KNIŽNÁ REVUE číslo 3 Streda 19. júla Volám sa Nick. Keď sa raz stanem gangstrom, možno budem známy ako Fas Nicholas. Fotrovci sa asi budú za mňa hanbiť, no keď vám bos pridelí mafiánsku prezývku, veľmi s ním nediskutujete. Mám štrnásť rokov (skoro) a bývam v Oaklande, veľkom apatickom meste kúsok od San Francisca, na opačnej strane zálivu. Toto píšem v sparťanskom súkromí svojej izby na otravne zastaranom kompe. Kamoš Ľavák mi venoval pirátsku kópiu WordPerfectu, a tak teraz trénujem písanie a pokúšam sa zvládnuť klávesové skratky. Mojím cieľom je vedieť raz na jeden povel premiestňovať celé odseky. Moje priezvisko, ktoré z duše nenávidím, je Twisp. Ešte aj John Wayne na koni by pri vyslovení toho mena vyzeral zoženštene. Len čo budem mať dvadsaťjeden, zbavím sa ho a vymením za niečo mužnejšie. Momentálne sa prikláňam k menu Dillinger. Nick Dillinger myslím, že pod tým si každý predstaví vlasatého, zarasteného mača. Som jedináčik, ak nerátam veľkú sestru Joanie, ktorá vyletela z rodného hniezda a odsťahovala sa do Los Angeles; živí sa tým, že vo výške desaťtisíc metrov servíruje fašírky. Ďalšia vec, ktorú by ste mali o mne vedieť, je to, že som posadnutý sexom. Keď zatvorím oči, začnú sa pomaly otvárať zástupy smotanových stehien ako vystrihnutých z nejakého mládeži neprístupného kabaretu. V poslednom čase sa priam morbídne zaujímam o svoj penis. Táto predtým periférna časť môjho tela, ku ktorej som mal vlažný vzťah a bral som ju iba ako prostriedok na močenie, sa z ničoho nič prakticky z večera do rána zmenila na krikľavé, bláznivé Las Vegas, kompletne aj s blikajúcimi neónovými reklamami, nablýskanými varietnými megašou s hviezdnym obsadením, vystúpeniami exotických zvierat a hordami napitých účastníkov predvolebných mítingov, neúnavne sa pachtiacich za lascívnou zábavou. Chodím po svete v stave vybičovaného očakávania, sústavne si uvedomujem dobiedzavé volanie svojich zdurených slabín. Stačí im hocijaký impulz rytmické klokotanie v radiátore, slovo prstenec v novinovom článku, dokonca i pach starej koženky v toyote pána Fergusona. Aj keď na sex stále myslím, len s obrovskými ťažkosťami si dokážem sám seba predstaviť v akcii. A ešte niečo mi nejde do hlavy: Môže sa človek pozrieť do očí dievčaťu po tom, ako si omočil brko v jej kalamári? Chcem povedať, je po tom všetkom ešte možná normálna spoločenská konverzácia? Zdá sa, že je. Štvrtok 20. júla C. D. Payne: Nick Twisp sa búri Svetoznámy kultový príbeh Nicka Twispa, nadpriemerne inteligentného štrnásťročného chlapca, ťažko skúšaného pubertou. Hoci je priam posadnutý dievčatami, zatiaľ v láske nemá nijaké skúsenosti. Až stretnutie so Sheeni Saundersovou v kempingovom tábore mu obráti život naruby. Matka práve odišla do roboty. Na dopravnom inšpektoráte dáva testy ľuďom, čo požiadali o vodičský. Ako správne tušíte, má v malíčku všetky záhadné pravidlá cestnej premávky (akože kto má cúvnuť, keď sa na úzkej horskej ceste stretnú dve autá a tak). Keď nás tatko niekam viezol, v jednom kuse ho informovala o všetkých dopravných priestupkoch, ktoré práve spáchal. To bol jeden z dôvodov, prečo sa rozviedli. Práve teraz sa s ňou nerozprávam. Keď som sa minulý pondelok vrátil z dvoch otrasných dní v tatkovej opatere, zistil som, že mi vymaľovala izbu na otrasnú bledoružovú. Vraj kdesi čítala, že túto farbu používajú v nemocniciach na upokojenie duševne chorých. Povedal som jej, že nie som duševne chorý, iba v puberte. Teraz aby som sa hanbil pozvať kamošov. Keď ste šťúply, nešportový pubertiak, ktorý veľa číta a rád počúva Franka Sinatru, potom rozhodne nestojíte o to, aby sa rozchýrilo, že si honíte vtáka v izbe, čo vyzerá ako budoár Dolly Partonovej. Piatok 21. júla Z čítania ma rozbolela hlava, tak som si povedal, že budem trochu klepať. Ešte vždy často používam kláves F3 (help). Večná škoda, že život nemá nejaký podobný kláves. Stlačil by som ho a požiadal, aby mi sem poslali dve brutálne nadržané šestnástky. Toto leto čítam Charlesa Dickensa. Už som prelúskal Davida Kopuláka, Veľké náboje, Malú Dvojritku, a práve hltám Príbeh dvoch mís. Ten Sidney Carton je fakt borec. Keby žil dnes, stavím sa, že by na zadných obálkach časopisov robil reklamu fajnovej whisky. Mám Karčiho veľmi rád, ale povedzme si to na rovinu môžete ho čítať celé veky a na žiadnu sviňačinu nenatrafíte. Dickensa tlačím do palice (prepáčte za výraz) v nádeji, že sa na budúci rok dostanem na anglickú literatúru k slečne Satronovej. To už budem v deviatom ročníku Akadémie svätého Víta. Rodičom tvrdia, že je to elitná, najprísnejšia súkromná stredná škola v celom okrese. Každý rok prijmú iba štyridsať vedychtivých kockáčov z doslova desiatok uchádzačov. Očarujúca slečna Satronová má perfektnú kostru a nosí priliehavé svetríky. Údajne je mimoriadne sčítaná. Nemusím vám ani hovoriť, že v mojich masturbačných fantáziách figuruje v nadživotnej veľkosti. S matkou sa už zasa rozprávam (blížia sa moje narodeniny). Vraví, že mi zacvaká za novú farbu do izby, ale že vymaľovať si musím sám. (Osobne by som si najradšej dekoroval steny vkusnými plagátmi z Hustlera.) Tentoraz mi navrhuje sivobielu, no ja trvám na mužnej kaki. Nedeľa 23. júla Tatko ma mal vyzdvihnúť o desiatej a vziať niekam na výlet v rámci utužovania otcovskosynovských vzťahov. O štvrť na dvanásť mu mama zavolala do jeho mládeneckého pelechu, prenajatého prízemného domčeka, a vymákla ho ešte v posteli. (Nepochybne aj s jeho najnovšou ženskou.) Mama naňho spustila jednu zo svojich typických tirád trhajúcich uši. O dvanásť desať so škrípaním bŕzd vpálil na príjazdovú cestu a zúrivo zatrúbil. Cesta do Marina prebiehala presne tak, ako som očakával. Po prvé, mali by ste vedieť, že tatko jazdí na BMW 318i (to je ten najlacnejší model), ktorý si vzal na lízing. Strašne rád by prešiel na niečo prestížnejšie, ale ako mi často pripomína nedá mu dýchať likvidačné výživné. Na dvadsaťšesťkilometrovej trase osemdesiatdvakrát prešiel z jedného pruhu do druhého, sedemkrát trúbil a štyrom šoférom ukázal fakera (väčšinou zmäteným starým dámam). Na mužov si už tatko dáva bacha, odkedy ho na nimitzskej diaľnici celých dvadsaťštyri kilometrov prenasledovalo auto plné Iráncov, mávajúcich z okien olovenými rúrami. Medzi týmito desivými momentmi som sa pokúšal nadpriasť rozhovor s Lacey, tatkovým najnovším objavom. Má devätnásť, je čerstvá absolventka Stanfortského (píše sa to s t ) kozmetologického inštitútu a brutálne sexi. Keďže pri babách nie som schopný zo seba nič vypotiť, nútim sa trénovať s tatkovými frajerkami. Ibaže Lacey moje pokusy o duchaplnú konverzáciu nezaujímali, celý čas sa iba rehlila ako strelená a huckala môjho otca: Dupni na to, zlatko! Poriadne tú káru prežeň! Keď sme dorazili do Kentfieldu, vysvitlo, že tatko nielenže nenaplánoval nijaký program, ale dokonca odo mňa chcel, aby som mu pokosil ten jeho debilný trávnik. A k tomu zadarmo! Že prečo? rozohnil sa tatko. No preto, kamarát, že za svojich päťstoosemdesiattri dolárov, čo ti mesačne posielam ako výživné, chcem aj niečo dostať. A čo tak láskyplný vzťah k svojmu jedinému synovi, ty pako! Nakoniec som súhlasil, že to urobím za päť dolárov, ale poukázal som na to, že záhradník by si zapýtal najmenej päťdesiat. No hej, povedal tatko, ibaže ty nie si Japonec. Kým som nalieval benzín do kosačky, vyšla na dvor Lacey v miniatúrnych bikinkách, aby nachytala trochu prírodného bronzu. Človek nemusí byť práve geológ, aby si všimol, že jej telo má viac dramatických vyvýšenín než pobrežie Albánska. Neskôr sa ukázal aj tatko a zavolal Lacey dnu, vraj či si nechce trochu zdriemnuť. Ako všetky ostatné tatkove ženské ani ju nebolo treba prehovárať. Keď odchádzali zavesení do seba, cítil som, že tatko si ma premeriava arogantným pohľadom. Ten súťaživý parchant! Možno preto mi je rivalita úplne cudzia. Na jeho ustavičné surové ataky reagujem potláčaním vlastnej agresívnosti. Našťastie si všetky podobné postrehy zapisujem do zošita. Chystám sa ich použiť, keď raz budem chodiť na psychoanalýzu. Mohli by mi ušetriť kopu času. Práve som si spomenul. Tých päť dolárov som od neho nedostal! Utorok 25. júla V celom dome nie je čo čítať, ak nerátam časopis Kalifornský farmár. Dostávame ho, lebo tatko zarezáva ako reklamný textár v istej obskúrnej agentúre v Marine, ktorá loví svojich zákazníkov v poľnohospodárskej brandži. Keby tatko nemal rodinné záväzky, určite by teraz žil v Paríži a tvoril svetové veľdielo krásnej literatúry. Namiesto toho podnecuje farmárov trpiacich fóbiou z hmyzu, aby nivočili pôdu (aj svojich mexických robotníkov) smrtiacimi dávkami herbicídov. Raz som sa poflakoval po jeho kancli a zistil som, že príručný slovník anglického jazyka sa mu sám od seba otvára na hesle číslo 360: Smrť -i ž. O jeho krutom osude som napísal túto báseň: Bol raz autor menom tatko, vzýval múzu iba krátko; jeho decká neváhali, totálne ho odpísali. Nie múza, reklama kope to chúďatko. Limerick je jednoducho skvelý veršový útvar. Stavím sa, že ak niečo z poézie pretrvá, bude to práve táto forma. Keď si mama všimla, že sa nudím, navrhla, aby som šiel do parku zahrať si s chlapcami basketbal. Tá žena je úplne mimo. Videli ste už niekedy krpatých bielych pubertiakov hrať basket na verejných ihriskách Oaklandu? Streda 26. júla Ešte týždeň a budem mať narodeniny. Mama sa konečne spýtala, čo by som chcel. Motherboard triosemšestku, odpovedal som rázne a neochvejne. Väčšina členov Bajtových borcov (počítačového krúžku našej školy) už apgrejdovala. Podaktorí už majú dokonca päťosemšestku! Zatvárila sa nerozhodne. To vyzerá ako niečo na počítač. Tráviš pri tej mašine príliš veľa času. Mal by si viac chodiť von, na čerstvý vzduch. Trochu sa vyblázniť. A čo tam mám akože robiť? spýtal som sa. Kradnúť odrazené lopty budúcim hviezdam NBA? Povedala mi, aby som si dával pozor na drzú hubu. To som už niekde počul. Úryvok z románu, ktorý v preklade Anny Pokornej tento mesiac vyjde vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Miroslav Danaj: Niečím ťa možno liečim Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008 Zbierka aforizmov Niečím ťa možno liečim s ilustráciami Martina Kellenbergera je krátkou a iskrivou sondou do obyčajného človečenstva. Zachytáva prchavosť priaznivých chvíľ (Pri úspechu odlož zo stola omrvinky, zídu sa ti), bezmocnosť v situáciách, ktoré nemôžeme zmeniť, pričom uisťuje, že neschopnosť zabrániť maléru nemusí znamenať naše zlyhanie alebo nedostatok odvahy. Aforizmy Miroslava Danaja naznačujú, že nefénixovsky zhorieť môže každý. Pripúšťajú aj existenciu patových situácií (Ťažko urobíš elegantný tanečný sklz na ostrí noža). Netreba ich vnímať tragicky a osudovo. Takmer vždy existuje úniková cesta. Autor vie svoje o škrabancoch na koži i na duši. Kto ich nemá? Čerstvé i hojace sa. Hlboké jazvy po nich nemusia existovať naveky: Slovo navždy má pre človeka obmedzenú dĺžku trvania. Nič nie je dopredu nalinajkované. Potkýname sa, hľadáme a nachádzame tentoraz aforizmus. Ten môže naznačiť, že aj iní riešia súhrn nepriaznivých okolností s patričnými dôsledkami. Napríklad (Papuča na aute nezohreje auto, ale vodiča). Autor tiež vie, ako zraňuje prirovnávanie k vzorným a úspešným, aké ťažké je vzchopiť sa a pokračovať verný sám sebe. Kto z nás nevyslovil aspoň jednu nejasnú túžbu, aspoň jedno nereálne predsavzatie? M. Danaj neskúma našu nedokonalosť, nevyčíta, nepranieruje. Výsmech a lacné karikatúry sú mu cudzie. Aj v téme vzťahu muža a ženy. V nej vtipne, s nadhľadom a s patričnou dávkou skúsenosti upozorňuje na podobnosť, rovnakosť a zároveň jedinečnosť až absurditu v spolužití dvoch (milujúcich sa) bytostí. Zbierka je rozčlenená do ôsmich kapitol. Posledná z nich (Prečo práve ja?) zrkadlí postrehy z autorovej lekárskej profesie. Sú paradoxne láskavé a optimistické (Vždy je dobré, ak je realita priaznivejšia ako prognóza choroby), hoci medzi nimi nechýbajú ani zimomriavkové podľa skutočných udalostí, v ktorých Nádej nepozná záruku. Podľa Miroslava Danaja Príbuzní pacienta často nevedia, čo chcú, ale vedia, čo nechcú. Spoznávame sa... Tak ako v desiatkach ďalších aforizmov, ktoré diagnostikujú ľahké ochorenia nášho správania. Aforizmy vhodne dopĺňajú ilustrácie Martina Kellenbergera. Zlata Matláková Pomocník pri výchove V dnešných časoch internetových zvodov a podvodov sa rodičia obávajú o svoje deti. Jednak, že ich ratolesti na dlhé hodiny uviaznu pri počítači a začnú naberať nielen hlúposti, ale aj kilogramy, jednak sa obávajú experimentovania s návykovými látkami. Ako predchádzať tejto sebadeštrukcii bez často málo účinného poučovania? Rodičom prichádzajú na pomoc Príhody uja Hrmotku Danuše Dragulovej-Faktorovej s ilustráciami Jána Mikulčíka. Veselé ilustrácie, prechádzajúce tam, kde treba, do karikovania zlozvykov spolu s vyváženým, premysleným, do zábavného šatu zabaleným výchovným textom tvoria šikovnú knižnú pomocníčku. Vydavateľstvo DAXE spojilo v tomto projekte sily a aktivity s Protidrogovým fondom. Treba ešte dodať, že knižka má širší záber: popri varovaní pred toxickými a návykovými látkami komplexne vedie deti k zdravému životnému štýlu. Ide o vítaného pomocníka tak pre rodičov, ako aj učiteľov. Milan Kenda Vydavateľstvo Daxe venovalo knižku aj do súťaže. Do 18. februára treba do Knižnej revue poslať kupón vydavateľstva zo strany 11 a čakať, na koho sa pri žrebovaní usmeje šťastie.

5 Strana 5 Aj z detí možno urobiť bonsaje Gabriela Futová: Dokonalá Klára, Bratislava, SPN Mladé letá 2008 Romantika v tieni inkvizície Jana Pronská: Bosorkina dcéra, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Na Slovensku dlhodobo chýba tvorba pôvodných románov, ktoré by na osudoch hlavných hrdinov ilustrovali historické pozadie danej doby. Margita Figuli románom Babylon či Hana Zelinová Alžbetiným dvorom nastavili latku poriadne vysoko a zatiaľ ju nikto neprekonal, podliezli ju však viacerí. Spisovateľka Jana Pronská sa svojou prvotinou Zlatníkova chovanica priblížila skôr k Jozefovi Nižňanskému (napríklad románu Žena dvoch mužov) a svojím druhým románom Bosorkina dcéra zasa smeruje viac k štýlu, akým bola vytvorená známa markíza anjelov Angelika, než k zameraniu vyššie spomenutých slovenských spisovateliek. Ambíciou Jany Pronskej však zrejme bolo vytvoriť román viac ľúbostný ako historický, a prostredie inkvizíciou sužovaného stredovekého Španielska, no najmä Francúzska za vlády kráľa Karola VIII. jej poslúžilo iba ako vhodná kulisa. To však neznamená, že taká kulisa nie je atraktívna a zaujímavá. Autorka napriek svojej obľube v romantickom fabulovaní, musela udržať istý štandard historickej vierohodnosti prostredia. Veľká malá knižka Milan Rúfus: Anjeličku, môj strážničku, Bratislava, Buvik 2008 Knihy z vydavateľstva Buvik majú zvláštne čaro. Potvrdzuje to aj básnická zbierka barda slovenských lyrikov Milana Rúfusa Anjeličku, môj strážničku, ktorá vyšla krátko pred jeho smrťou. Anjeličku, môj strážničku, opatruj moju dušičku..., táto konvenčná modlitba detí pred spánkom odkrýva vďaka majstrovstvu spisovateľa neobyčajné polohy. Adresnosťou učí malého človiečika spoznávať krásu poézie a približuje mu všetko, čo je mu vzácne, čo dôverne pozná, v novej podobe. Rufúsovu blízkosť k deťom potvrdzuje aj jeho vôľa napísať zbierku básní pre vydavateľstvo Buvik. Nebýva zvykom ozvláštniť recenziu básnického artefaktu subjektívnymi pocitmi, aj keď ide o editorku Rúfusovho diela, napriek tomu urobím to. Mária Števková zažila radosť v básnikovej rodine v decembri 2008 z novej a osudovo poslednej knižky veľkého Básnika. Napísala mi: Nemôžem tomu uveriť, že odchádza z tohto nášho hriešneho sveta človek, okolo ktorého bolo čisto a jasno. Odchádzajú najlepší a hriešnici ostávajú. Takých oáz, aké vytváral Majster je málo a pomaly sa vytrácajú. Ich odchodom sa vytvára kategorický imperatív morálky vyslovený básňou. Milan Rúfus cieľavedome využíva folklórnu slovenskú CITUJEME... Život človeka je ako torzo mosta, spomenul si na Helenine slová; niekedy ju pochytila filozofická nálada a potrebovala, aby ju niekto počúval; rád jej vyhovel, občas boli jej smrteľne vážne úvahy celkom zábavné. Most je zrútený, zostali iba dva piliere jeden na ľavom brehu, druhý na pravom, jediné dve istoty: narodenie a smrť. A človek musí prejsť po tom NIČ, ktoré spája oba Recenzie Veď som šikovná. A múdra. A takmer dokonalá. Šesťročné dievčatko dokonalá Klára v rovnomennej knižke Gabiky Futovej má o sebe nespochybniteľnú predstavu. Aj vďaka dospelým. Vo svojej rodine (okrem triezveho deduška) je totiž zbožňovanou primadonkou, dokonalým obrázkom, nadaným jedináčikom. Futová sa problémov identity dotkla už aj v predchádzajúcich dielach. Prvýkrát sa model slečny dokonalej objavil v postave Mimky v knihe Keby som bola bosorka (2003). Mimka mala podobne ako Klára tiež predstavu o svojej výnimočnej šikovnosti. Namiesto toho, aby sa ju snažila rozvinúť a využívať, rozhodla sa dať na čarodejnícke chodníčky, ktoré by podľa nej priniesli úspechy bez námahy. Klára je čerstvá prváčka. Do školy prichádza s istým vedomostným náskokom voči ostatným deťom. Vie už čítať i počítať. Zaostáva však v emocionálnej a sociálnej rovine. Nevie si budovať zdravé väzby ani s vrstovníkmi, ani s dospelákmi mimo jej rodinného rámca. Chýba jej úcta. Od okolia očakáva zbožňovanie a službu. Tak sa to naučila doma. Postava Kláry je vybudovaná presvedčivejšie než v prípade malej bosorky Mimky. Autorka sa sústredila na ťažiskový problém Klárinho charakteru; na problém s vlastnou hodnotou, ku ktorému sa dievčatko dopracovalo vďaka nezdravo usmerňovaným ambíciám a nadhodnocovaniu zo strany blízkych. Klárino konanie pôsobí autenticky. Príbeh má prirodzenú gradáciu postavenú na prehlbovaní kontrastu medzi tým, čo si o sebe hlavná hrdinka myslí, a tým, ako ju vníma okolie. Typické pre autorkin rukopis je rozprávanie v prvej osobe z pohľadu Kláry. Takto sa čitateľ ľahšie vnútorne stotožní s daným konfliktom. Záver knihy nie je lacným happy endom. Klára je síce konfrontovaná so svojimi činmi a uvedomuje si, že zlyhala. Stále sa však opiera o ilúziu, že sa hravo, samočinne polepší, lebo je mimoriadne šikovná. Kláru čaká ešte dlhý proces, aby sa naozaj rozhodla bojovať o skutočný životný priestor. Autorka sa pustila do závažného problému. Až veľmi skutočného pre mnohé deti. Veď narušená sebareflexia nie je v súčasnosti zriedkavým javom. Rodina totiž nie vždy dáva dieťaťu reálnu spätnú väzbu, ktorá je pre jeho zdravý vývoj potrebná. Napriek ambíciám a danostiam dieťa svoj potenciál nerozvíja dostatočne. Je sústredené na seba. Takto si zužuje svoj životný priestor, žije len na povrchu, stáva sa krehkým a zraniteľným. Problematické osobnosti Futovej autorsky veľmi dobre sadnú. Sú živé a čitateľsky atraktívne práve preto, že im necháva slobodu. Dovolí, aby sa jej hrdinovia prejavili takí, akí pravdepodobne sú. Skrátka, netvaruje ich na bonsaje. Timotea Vráblová Žánrovo ide o romantický príbeh o láske a tak by ho aj čitateľ mal brať. Boli trocha vystrašení silou svojich citov, a tak sa ani jeden z nich neodvážil vysloviť to, čo ich oboch v kútiku duše znepokojovalo. Je to láska? Alebo len silná príťažlivosť? Či očarenie z niečoho nevšedného a magického? Tak sa pýta autorka za hlavných hrdinov bývalú chovanicu kláštora Sorayu (inak maurskú princeznú al-kader) a vyslanca francúzskeho kráľa, markíza Bernarda de Brémy po tom, čo sa už stali manželmi a na ceste do Paríža premilovali nejednu noc. Zloducha predstavuje zákerný inkvizítor De Vascada, ktorý pokračuje po tom, čo zničil jej rodičov, v poľovačke na krásavicu. Urobí všetko pre to, aby zničil jej šťastie, ktoré sa začalo rozvíjať vo vzťahu s mladým markízom de Brémy. Ten sa (hoci je kráľovský diplomat) nechá zmanipulovať intrigami a zápletka sa môže zauzliť i rozuzliť až k úspešnému šťastnému koncu, aby sa naši hlavní hrdinovia mohli milovať, až kým nepomrú... Róbert Landis rozprávku a ľudovú pieseň ako diapazón pre autorské objavy. Potvrdzujú to viaceré jeho diela pre deti v zbierke Anjeličku, môj strážničku rešpektuje hierarchiu detských hodnôt: mamička, otecko, sestrička, braček, babička, dedko..., ale otvára priestor pre dieťa aj jablonke, slniečku, hviezdičke, Zemičke: Anjeličku, môj strážničku, / opatruj každú hviezdičku. / Mne je smutno, / nie som rada, / keď hviezdička z neba padá. // Opatruj ju, anjeličku. / Stráž mi ju, nech neostane / po nej prázdno na nebíčku. Prihovára sa deťom, aby sa verše stali teplým dotykom a menili sa na sen: Anjeličku, môj strážničku, / unesieš ma na malíčku / ako kvapku rosy.// Opatruj moju dušičku. / Opatruj, ty deťom blízky, / zlietni ku mne do kolísky, / ja ťa o to prosím. Obrázky v knižke kongeniálne súzvučia s textom, sú ľahké ako vtáčie pierko. Zachovávajú známu poetiku doterajších páperových ilustrácií Jany Kiselovej-Sitekovej. Akoby boli ozvenou detstva svojou krehkosťou. Dominujú v nich motívy prírody, ale najmä drobné rozprávkové postavičky, deti. Akoby výtvarníčka chcela pripomenúť, že detstvo je vždy rozprávkové, a trvá večne. Ján Milčák brehy. Musí si každým okamihom svojho života, milimeter po milimetri budovať cestu, ktorá spojí tie dva piliere. A o koľko milimetrov sa posunie dopredu, toľko milimetrov cesty, ktorú vybudoval, sa za jeho chrbtom zrúti do rieky; vrátiť sa nemôže, iba v spomienkach. Dušan Mitana: Koniec hry Vydavateľstvo Slovart 2008 Milovníkom barokovej hudby Ladislav Kačic: Dejiny hudby III. Barok Bratislava, Ikar 2008 Edičný rad vydavateľstva Ikar Dejiny hudby má (vďaka iniciatíve odbornej editorky a autorky prvých publikácií Nade Hrčkovej) spracované štýlové obdobie európskeho stredoveku, renesancie a európskej hudby Východu i Západu v 20. storočí. Na klasicizmus a romantizmus v hudbe sa v knižnej podobe a od slovenských muzikológov ešte len čaká. Napokon, ide o viacročný náročný projekt. Barokové obdobie je však už spracované vďaka autorovi Mgr. Art. Ladislavovi Kačicovi, PhD., poprednému slovenskému hudobnému historikovi, vedeckému pracovníkovi SAV, ktorý sa dlhé roky špecializuje na výskum domácej hudby 17. a 18. storočia. Takmer 390 stranová publikácia prichádza na pomoc najmä budúcim profesionálnym hudobníkom konzervatoristom či poslucháčom hudobnej vedy a teórie, ale aj milovníkom vážnej hudby. Staršie ročníky adeptov muzikológie boli pri štúdiu odkázané na zahraničné (najmä nemecké a anglické) pramene, prípadne dostupné skriptá. Až v roku 1984 vydal OPUS v rámci novovytvorenej edície Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku prvý zväzok od PhDr. Richarda Rybariča, venovaný stredoveku, renesancii a baroku na Slovensku. Bolo to priekopnícke dielo. O dva roky neskôr vydal OPUS preklad objemnej, v moderných hudobných dejinách základnej publikácie popredného amerického muzikológa Manfreda F. Bukofzera: Hudba v období baroka (Od Monteverdiho po Bacha). Od napísania a prvého (amerického) vydania tejto knihy v roku 1947 prešla hudobná historiografia istým názorovým vývojom, ktorý odzrkadľuje aj publikácia Ladislava Kačica. Autor čerpá z hlbokého poznania a nadhľadu nad pramenným materiálom. Obrovská viacjazyčná literatúra, ktorú uvádza v závere, je hudobne všeobecná, pojmová, ale aj špecificky národne orientovaná. Autor postupne uvádza čitateľa do dejín baroka, do početných formovo-interpretačných pojmov a vývojových fáz, do štýlových zvláštností i ich súvisu s celkovým kontextom doby (tomu slúži aj prehľadná časová tabuľka). Prínosné na barokovom zväzku dejín hudby je aj jasné členenie tematiky, vysvetľovanie hudobných názvov, často viacstranové ukážky z partitúr majstrov a početný obrazový materiál, ale najmä pútavosť podania bez krasorečnenia, zato vždy s novými informáciami, vrátane vybrúseného, čistého, logického jazyka. Ku knihe je pripojené CD. Nie sú na ňom notoricky známe diela a autori (tie si dnes možno zaobstarať v mnohorakých interpretáciách), ale skôr kratšie hudobné formy a ich autori v ojedinelom štýlovom podaní hudobníkov-špecialistov. Dejiny hudby III. Barok sú výsledkom mnohoročnej práce znalca, bádateľa, ale aj fakty syntetituzujúceho hudobného historika Ladislava Kačica. S touto publikáciou sa s hrdosťou môžeme prezentovať v európskej muzikologickej obci. Terézia Ursínyiová Svedectvo jedného príbehu Július Vanovič: Kronika nepriznaného času Bratislava, Tatran 2008 Július Vanovič je čitateľskej verejnosti známy ako brilantný literárny vedec, kritik a esejista. Tentoraz sa však predstavuje ako románopisec, hoci jeho kniha bola napísaná oveľa skôr. Je vždy trochu ošemetné hodnotiť dielo znalca literatúry, akým Vanovič nepochybne je. Veď, dá sa povedať, pre svoju prózu si môže zvoliť štýl a tvorivú metódu podľa ľubovôle znalostí a tvorivého potenciálu na to má dosť. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa do popredia románopiscov viac dostalo subjektívne prežívanie hrdinov: zrazu nemuseli byť zviazaní s kolektívom, pôsobili ako intelektuálni solitéri často s pesimistickým náhľadom na život, predtým odmietaným ako dekadencia. Aj Vanovičov hrdina Juraj B. priam oplýva skepsou, pesimizmom a trpí depresiami zo zrád ideálov. Najprv 50. roky, neskôr bratská pomoc pri potláčaní socializmu s ľudskou tvárou lámali charaktery. Tých, čo odmietli prevrátiť kabát, neraz hádzali predtým aj zdanlivo blízki cez palubu. V tomto zmysle je Vanovičov román dielom aktuálne politickým, no keďže je zároveň o morálke, svedomí a viere v pravdu, možno vnímať aj jeho univerzálny rozmer. Autor veľa nefabuloval, mnohé z opísaného prežil ako triedny nepriateľ. Zrejme aj to ho viedlo k využitiu introspekcie. Pravda, v zmysle vtedy moderných postupov, označovaných aj ako experimentálne, každú kapitolu nechal vyrozprávať cez rozmýšľanie niekoho iného. A tak rozpráva Andrea, bývalá snúbenica, Ivan, jej terajší manžel, docent a zároveň Jurajov ošetrujúci lekár, a nakoniec Zuzana, zdravotná sestra. Ohniskom ich zreteľa je Jurajov osud. Vanovič však dokazuje, že forma štyroch rozprávačov je preňho len prostriedkom na zobrazenie filozofie či estetiky vzdoru, ako ju nazýva v doslove Kornel Földvári. Výberom jazykových prostriedkov a štylisticky nerozlišuje protagonistov, pretože rozpráva jeden príbeh, vysvetľuje jeden celoživotný postoj. Autorov jazykový prejav je pritom vo vetách pomerne komplikovaný, rovnakú zložitosť si zachováva aj v zriedkavých priamych rečiach. Bohatstvo jazyka dokáže využívať bravúrne, pravda, niekedy s ohľadom na neustály vývoj jazyka, pociťujeme niektoré slová a výrazy ako archaizmy, čo je však pre autentickosť či citovanie z dobových prejavov prípustné. Skôr však bolia viaceré v rozprávačskej reči zbytočné bohemizmy alebo neodôvodnené pády do nízkych štýlov. Na jednej strane je teda na škodu literatúry i spoločnosti, že sa k nám Vanovičov román dostáva s tridsaťročným oneskorením. Na strane druhej je zvýraznená jeho hodnota svedectva a pripomenutia literárnych výbojov a snáh, ktoré dnes už svojou expresivitou neudivujú, ale stále nás svojím obsahom dokážu zaujať. Ľuboš Svetoň

6 Strana 6 KNIŽNÁ REVUE číslo 3 Anotácie Knihy v predaji 0 VŠEOBECNOSTI 03 Encyklopédie. Všeobecné slovníky Lexikón antiky. Z nem. orig. prel. T. Oravec Bratislava, AKTUELL vyd. 364 s. Prehľad najdôležitejších dátumov, faktov, udalostí. ISBN Kalendáre Kalendár s biblickými obrázkami na rok 2009 Liptovský Mikuláš, TRANOSCIUS vyd. Nestr. Nástenný kalendár s biblickými obrázkami na rok 2009 sú v ňom vyznačené všetky sviatky a mená podľa slovenského aj podľa evanjelického kalendária, ako ilustrácie sú použité tzv. výpovedné obrázky pôvodne maľované na skle anonymnými autormi. ISBN nemá Katolikus Kalendarium 2009 Senec, Glória vyd. 139 s. Katolícky kalendár. ISBN FILOZOFIA 10 Filozofia TOCQUEVILLE, Alexis de O demokracii v Amerike I., II. zv. Z franc. orig. prel. Kristína Korená, Mária Kutláková, Elena Flašková Bratislava, Kalligram vyd s. Edícia Ad fontes. Najdôležitejšie dielo francúzskeho mysliteľa, ktorému sa podarilo vystihnúť všetky hodnoty západnej civilizácie a ako jeden z prvých pochopil rozpornosť demokracie. ISBN Okultné vedy. Parapsychológia. Tajné spoločnosti FULMEKOVÁ, Denisa Tarot. 78 krokov k tvorivejšiemu životu. Ilust. Martin Eckhardt Bratislava, Ikar vyd. 247 s. Prozaička, poetka a publicistka Denisa Fulmeková predstavuje tarot ako tvorivú hru. Ponúka základnú informáciu o tarotovom výklade spolu s praktickými zadaniami na vyloženie vlastnej životnej situácie. Súčasťou knihy je 78 farebných kariet výtvarníka Martina Eckhardta. ISBN Aforizmy. Citáty. Zrnká múdrosti DANAJ, Miroslav Niečím ťa možno liečim. Aforizmy a iné inotaje Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej vyd. 72 s. Zbierka aforizmov prednostu chirurgickej kliniky v Trnave. ISBN NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá KETTLING, Siegfried Kto si Adam? Z nem. orig. prel. Daniel Midriak Liptovský Mikuláš, TRANOSCIUS vyd. 174 s. Pútavo a prístupne napísaná teológia pre neteológov, v ktorej autor približuje dejiny spásy. ISBN ŠPRINC, Mikuláš Pustovníci zo Skalky. Editor Július Pašteka. Doslov Július Pašteka Bratislava, Lúč vyd. 172 s. Edícia Životné cesty. Prerozprávanie životov sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika, ktoré pôvodne vyšlo v emigrácii autora ( ), predstaviteľa katolíckej moderny, so štúdiou J. Pašteku. ISBN ŠULJIĆ, Anton Dobrý manažér. Z chorv. orig. prel. Alica Kulihová Bratislava, Lúč vyd. 156 s. Edícia Viera, Nádej, Láska. Kniha obsahuje príhovory autora-kňaza, ktoré odzneli v chorvátskom rozhlase a týkajú sa aktuálnych bytostných otázok súčasného človeka. ISBN SPOLOČENSKÉ VEDY 31 Životné prostredie. Ekológia Environmentálna racionalizácia Slovenskej republiky. Zost. P. Bohuš, J. Klinda Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR aktual. a rozš. vyd. 102 s. Stav životného prostredia v rôznych častiach územia. ISBN Ekonomika MAJKOVÁ, Monika Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR Bratislava, Tribun vyd. 206 s. Publikácia s podtitulom Analýza štandardného a alternatívneho financovania malých a stredných podnikov v podmienkach SR predstavuje rôzne možnosti, odkiaľ a ako môžu malé a stredné podniky získať finančné zdroje potrebné na svoju existenciu. ISBN Právo. Legislatíva Vzory zmlúv a právnych podaní s komentárom I. Žilina, Poradca podnikateľa aktual. vyd. 610 s. Vzory podaní z pracovného, daňového, exekučného, správneho, obchodného a medzinárodného práva. ISBN Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR Košice, Ústavný súd SR vyd. 755 s. Dokumenty ÚS SR. ISBN Verejná správa SOTOLÁŘ, Jozef Hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť ako základné kritériá zákonného fungovania obce Košice, SOTAC vyd. 67 s. Podrobný komentár pre samosprávy. ISBN SOTOLÁŘ, Jozef Zákon o slobodnom prístupe k informáciám Košice, SOTAC vyd. 167 s. Príručka pre samosprávy. ISBN SOTOLÁŘ, Jozef Zákon o sťažnostiach Košice, SOTAC vyd. 111 s. Podrobný komentár s judikatúrou predovšetkým pre verejnú správu. ISBN Pedagogika. Školstvo. Veda Absolventi SvF STU Zost. M. Boriková Bratislava, Slovenská technická univerzita vyd. 256 s. Zoznam absolventov. ISBN PODHÁJECKÁ, Mária Edukačnými hrami poznávame svet Prešov, Prešovská univerzita vyd. 233 s. Poznávanie hry ako nástroja, metódy i formy predškolskej výchovy. ISBN Slovenská technická univerzita v Bratislave Stavebná fakulta Zost. J. Oláh Bratislava, Slovenská technická univerzita vyd. 185 s. História fakulty. ISBN Štúdie o detskej reči. Zost. D. Slančová Prešov, Prešovská univerzita vyd. 355 s. Zborník článkov a štúdií o detskej reči. ISBN Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór Spievajže si, spievaj. Zost. Marta Horváthová Bratislava, AT PUBLISHING uprav. vyd. 147 s. Zbierka ľudových piesní pre deti predškolského a mladšieho školského veku, MŠ, 1. stupeň ZŠ, ZUŠ. Zbierka obsahuje 229 piesní s notovým záznamom, časť piesní aj s klavírnym sprievodom - k spevníku je možné objednať aj hudobné CD s melódiami k piesňam. ISBN Učebnice BRACJUN, Anatolij Hospodárska politika Európskej únie Bratislava, Sprint vyd. 221 s. Vysokoškolská učebnica. ISBN Identifikácia tovarov a služieb v obchode Žilina, Výtvarná agentúra A vyd. 27 s. Učebný text. ISBN EXAKTNÉ VEDY 52 Astronómia. Geodézia VOGEL, Michael Aká je to hviezda? Z nem. orig. prel. Štefan Gajdoš Bratislava, Ikar vyd. 256 s. Edícia Nový sprievodca prírodou. Kniha určená na spoznávanie hviezd a súhvezdí s hviezdnymi mapami na každý mesiac. ISBN Učebnice BÁLINT, Ľudovít KUZMA, Jozef Úlohy na rozvíjanie matematickej gramotnosti žiakov 2. stupňa ZŠ Bratislava, Príroda vyd. 120 s. Zbierka úloh. ISBN KVASNIČKA, Vladimír POSPÍCHAL, Jiří Algebra a diskrétna matematika Bratislava, Slovenská technická univerzita vyd. 493 s. Vysokoškolská učebnica. ISBN APLIKOVANÉ VEDY 611 Populárna medicína BUKOVSKÝ, Igor Teraz to zíde Bratislava, AKV, Ambulancia klinickej výživy vyd. 192 s. Skúsený autor-lekár v oblasti výživy a jej vplyvov na organizmus v novej knihe prístupným štýlom reaguje na súčasnú záplavu diét a rôznych informácií o chudnutí a výživových doplnkoch na chudnutie. ISBN ĎURIŠOVÁ, Elena Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza) Hlohovec, MUDr. Elena Ďurišová-AKU- HOMEO vyd. 275 s. + CD. Kniha s CD je určená ženám každého veku a v troch častiach sa venuje ich častým zdravotným komplikáciám a ich odstráneniu cvičebné zostavy v knihe sú nahrané na CD. ISBN FOSTER, Helen Ako zbaviť telo jedov. Z angl. orig. prel. Martin Lukáč Bratislava, Svojtka&Co vyd. 128 s. Kniha ponúka 14 detoxikačných programov na zbavenie sa toxínov, ku ktorým patria najmä alkohol, kofeín, nikotín a pesticídy. ISBN Sprievodca onkologickou liečbou. Zost. O. Nagyová Košice, Klub Viktória uprav. a rozš. vyd. 44 s. Informačná brožúra. ISBN Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita CARNEGIE, Dale Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí. Z angl. orig. prel. Dana Hlavatá Bratislava, Príroda vyd. 263 s. Kniha patrí medzi najúspešnejšie medzinárodné bestsellery všetkých čias. Dáva totiž zrozumiteľné rady vo vzťahoch pomohla pätnástim miliónom čitateľov v tridsiatich krajinách sveta. ISBN Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá Zborník abstraktov. Stretnutie mladých vedeckých pracovníkov v potravinárstve Bratislava, Výskumný ústav potravinársky vyd. 70 s. Materiály z vedeckej konferencie (Modra ). ISBN Kuchyňa. Potravinárstvo BÉLIVEAU, Richard GINGRAS, Denis Varíme z potravín, ktoré zdolávajú rakovinu. Z franc. orig. prel. Janka Zálešáková, Jozef Čársky, Gabriela Psotová Bratislava, BALNEOTHERMA vyd. 280 s. Kniha vychádza ako pokračovanie bestselleru Výživa ako zbraň proti rakovine a zúročuje poznatky o význame výživy v prevencii rakoviny sú tu recepty s fotografiami na jedlá z potravín, obsahujúcich účinné látky, ktoré pri pravidelnej konzumácii chránia ľudský organizmus pred rakovinou. ISBN ŽÍDEK, Jaroslav Šéfkuchár v paláci. Z čes. orig. prel. a zost. Darina Maláková Bratislava, Ikar vyd. 280 s. Kniha reprezentatívnych receptov predstaviteľa modernej gastronómie (nouvelle cuisine), šéfkuchára v Erdődyho paláci v Bratislave, ktorá čitateľov prevedie textom a fotografiami rôznymi druhmi jedál a ich prípravou od predjedál cez hlavné jedlá až po prípravu chleba a pečiva. ISBN Marketing. Manažment ZBOJEK, Ján Šlabikár Multi level marketingu. Ako začať podnikať bez kapitálu Bukovec, Paco-fin vyd. 200 s. Príručka pre začínajúcich podnikateľov. ISBN Technológia. Priemysel. Stavebníctvo Progresívne metódy vo výrobných technológiách. Zost. D. Stančeková Žilina, VTS pri Žilinskej univerzite vyd. 121 s. Zborník zo sympózia v rámci projektu CEEPUS. ISBN Ransfer Zost. E. Podmaková, R. Ďudáková Trenčín, Digital Graphic vyd. 76 s. Abstrakty z konferencie o využívaní nových poznatkov v strojárskej praxi. ISBN Učebnice ANTALA, Jozef Základy strojného inžinierstva Bratislava, Slovenská technická univerzita vyd. 115 s. Zbierka úloh. ISBN Betónové konštrukcie Bratislava, Slovenská technická univerzita vyd. 374 s. Vysokoškolská učebnica. ISBN SZARKOVÁ, Miroslava Psychológia pre manažérov a podnikateľov Bratislava, Sprint dopl. vyd. 224 s. Vysokoškolská učebnica. ISBN UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 71 Architektúra JODIDIO, Philip Calatrava. Z nem. orig. prel. do češtiny Vladana Hallová Praha, Nakladatelství Slovart vyd. 96 s. Prehľad tvorby španielskeho architekta Santiaga Calatravu s informáciami o jednotlivých jeho projektoch. ISBN Fotografia. Kinematografia. Audiovízia Film. Z angl. orig. prel. Ivana Musilová, Zuzana Viňanská. Časť o českom a slovenskom filme napísal Pavel Hlavatý, do slovenčiny preložil a doplnil Jaroslav Hochel Bratislava, Ikar vyd. 528 s. Edícia Veľký ilustrovaný poradca. Veľký ilustrovaný sprievodca svetom filmu zahŕňa kapitoly o histórii, o výrobe filmu a jeho žánroch, o svetovej kinematografii, režiséroch, českom a slovenskom filme a nakoniec o filmových cenách. ISBN Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy Hudba Zost. D. Drličková Bratislava, Univerzitná knižnica vyd. 89 s. Kalendár výročí hudby. ISBN Šport. Voľný čas ŠTOFAN, Bohuslav Dejiny horského lyžovania Tatranská Lomnica, I & B vyd. 93 s. Kniha profesionálneho záchranára Horskej služby zoznamuje s priekopníkmi lyžovania v Tatrách. ISBN LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch JESENSKÝ, Janko Láska je slnko. Zost. a úvod napísal Igor Hochel Bratislava, Vydavateľstvo Q vyd. 79 s. Výber z ľúbostnej poézie významného slovenského spisovateľa ( ). ISBN MIKSZÁTH, Kálmán Fešáci. Z maď. orig. prel., poznámky a úvod napísal Karol Wlachovský. Zost. Csaba Gy. Kiss, Karol Wlachovský. Doslov Csaba Gy. Kiss Bratislava, Občianske združenie Tradície a hodnoty Albert Marenčin Vydavateľstvo PT vyd. 295 s. V poradí druhý výber z humorných próz klasika maďarskej prózy, slovenského rodáka ( ). ISBN Poézia MARŠÁLEK, Ján Privolávanie rána Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vyd. 72 s. Štvrtá básnická zbierka reflexívnych veršov autora (nar. 1965). ISBN Román. Novely. Poviedky ANDREY, Martin Kundrattoff. Zo slov. orig. prel. Miriam Pešková Praha, Nakladatelství Jalna vyd. 151 s. Poviedková kniha slovenského básnika

7 Strana 7 a prozaika Maroša Andrejčíka (nar. 1972). ISBN AUSTEN, Jane Emma. Z angl. orig. prel. Beáta Mihalkovičová 1. vyd. 502 s. Historický román anglickej spisovateľky ( ), ktorý bol aj sfilmovaný a rozpráva o krásnej a vzdelanej Emme Woodhousovej kontrastujúcej s vtedajšou vyššou spoločnosťou a jej falošnou morálkou. ISBN BALOGHOVÁ, Mery Hriechy lásky. Z angl. orig. prel. Tamara Chovanová Bratislava, Slovenský spisovateľ vyd. 264 s. Romantický román o lordovi Bedwynovi, ktorý sa po páde z koňa na bojovom poli preberie v nevestinci a zachraňuje ho krásna Rachel. ISBN CARRELL, Jennifer Lee Vraždy podľa Shakespeara. Z angl. orig. prel. Marián Gazdík 1. vyd. 435 s. Detektívny triler o okultných súvislostiach Shakespearovho diela, ktoré vedú k vražde a odhaľovaniu najväčšieho tajomstva literárnych dejín. ISBN CONNELLY, Michael Posledný kojot. Z angl. orig. prel. Patrick Frank 1. vyd. s. Ďalší detektívny román s hlavnou postavou Boschom, ktorý sa tentoraz venuje nedoriešenej brutálnej vražde jeho matky z roku ISBN ČENKO, Oto Ty nie si náš, teba zožerieme 1. vyd. 340 s. Slovenský politický román o našej súčasnej spoločnosti. ISBN DÁN, Dominik Knieža Smrť 1. vyd. 326 s. Nový detektívny román jedného z najúspešnejších slovenských spisovateľov: tentoraz vyšetrovatelia Krauz a Fischer vstupujú do sveta realít a objasňujú brutálnu vraždu stavebného podnikateľa. ISBN FABIAN, Dušan D. Pestis Draconum Žilina, ARTIS OMNIS vyd. 180 s. Edícia Margo. Debutový fantasy román autora (nar. 1975) o záchrane starobylého banského mesta pred šupinatým netvorom obchodníkmi a lovcami. ISBN FERKO, Miloš Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku Žilina, ARTIS OMNIS vyd. 220 s. Edícia Margo. Druhá kniha prózy známeho autora, kritika a teoretika fantastiky (nar. 1974) žánrovo označená ako ostern kombinovaný s dekadentnou fantasy ide o súbor poviedok z alternatívnej Sibíri o akčnej hrdinke Olge a jej dobrodružstvách. ISBN GOODWIN, Jason Strom janičiarov. Z angl. orig. prel. Oľga Ruppeldtová-Andrášová Bratislava, Ikar vyd. 310 s. Pozoruhodná detektívka z Istanbulu 30. rokov 19. storočia, v ktorom eunuch s detektívnymi schopnosťami rieši sériu vrážd súvisiacu so sultánovými vojakmi janičiarmi. ISBN HIRAX BARIČÁK, Pavel Kým nás láska nerozdelí: Hľadania Martin, Hladohlas Publishing HIRAX Records vyd. 208 s. Druhý román hudobníka o živote časti dnešnej mládeže búriacej sa proti konvenciám plný divokých žúrov a erotiky. ISBN CHWIN, Stefan Dolina radosti. Z poľ. orig. prel. Karol Chmel Bratislava, Kalligram vyd. 478 s. Edícia Svetová próza. Román je príbehom maskéra filmových hviezd a politikov minulého storočia, ktorý prechádza ďalšími mestami vojnovej Európy autor knihy (nar. 1949) patrí k najvýraznejším osobnostiam súčasnej poľskej literatúry. ISBN JANČUŠKA, Martin Druhé prikázanie Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vyd. 213 s. Poviedkový debut autora staršej generácie (nar. 1942) s reflexiou kresťanských hodnôt. ISBN MITANA, Dušan Koniec hry 2. uprav. vyd. 318 s. Druhé vydanie psychologicko-kriminálneho románu, ktorý bol pri prvom vydaní (1984) upravený, aby mohol byť publikovaný tentoraz vychádza tak, ako ho prozaik (nar. 1946) pôvodne vytvoril. ISBN PAŇKO, Július Levoška. Z ukr. orig. prel. Mária Paňková-Hankovská 1. vyd. 126 s. Edícia MM. Cez hlavnú hrdinku Levošku rieši autor otázky morálky dedinského človeka v dedinke na ukrajinsko-slovenskom pohraničí. ISBN PIŠŤANEK, Peter Rivers of Babylon. v Slovarte 1. vyd. 319 s. Románový debut autora strednej generácie (nar. 1960) o zvrátenej morálke, ktorá je dôsledkom túžby po bohatstve a moci, písaný štýlom pripomínajúcim poklesnuté žánre. ISBN POTOK, Chaim Volám sa Ašer Lev. Z angl. orig. prel. Alena Redlingerová Bratislava, Artforum vyd. 280 s. Prvý do slovenčiny preložený román amerického židovského spisovateľa, filozofa, rabína Chaima Potoka ( ) o neľahkej ceste maliara za svojím umeleckým snom, o jeho konflikte s chasidskou komunitou. ISBN SAVIANO, Roberto Gomora. Z tal. orig. prel. D. Farmošová Bratislava, Kalligram vyd. 279 s. Román zoznamuje s praktikami talianskej mafie a na jeho základe vznikol aj film. ISBN SHALEV, Meir Chlapec a holubica. Z angl. orig. prel. Oto Havrila 1. vyd. 342 s. Edícia MM. Ďalší román súčasného izraelského spisovateľa v Slovarte zachytáva rozsiahle rozprávanie o tragickej láske a boji príslušníkov Palmachu (podzemnej armády) za nezávislosť Izraela. ISBN SIJIE, Dai V noci, keď nevyšiel mesiac. Z franc. orig. prel. Beata Panáková 1. vyd. 227 s. Edícia MM. Príbeh od súčasného čínskeho spisovateľa (nar. 1954), ktorý emigroval do Francúzska o tajomstvách histórie a buddhistickej sútry napísanej v mŕtvom jazyku. ISBN ŠTEFANIKOVÁ, Ľubica Roman a Júlia Bratislava, Tribun vyd. 235 s. Románový príbeh zo súčasného Slovenska o ľuďoch a ich vzťahoch, v strede ktorých je ľúbostný vzťah Júlie a Romana. ISBN ŠVENKOVÁ, Viera Rozmarné sebalásky Bratislava, REGENT vyd. 90 s. Edícia Erb. Zbierka poviedok o medziľudských vzťahoch spisovateľky staršej generácie (nar. 1937). ISBN Eseje. Prednášky. Iné písomné formy KAFKA, Franz Listy Milene. Z nem. orig. prel. a zostavil Milan Žitný Bratislava, Kalligram vyd. 332 s. Výber z ľúbostnej korešpondencie slávneho spisovateľa ( ) a viedenskej novinárky Mileny Jesenskej. ISBN ZILAHY, Péter AŽ Posledná žirafa v okne. Z maď. orig. prel. Renata Deáková Bratislava, Kalligram vyd. 143 s. Originálna zmes reportáže, dokumentárnej poézie, fotografie a intímnej vnútornej archeológie z pera úspešného maďarského autora (nar. 1970), ktorý sa v roku 1996 zúčastnil na legendárnej píšťalkovej demonštrácii proti Miloševičovi v Belehrade a svoje pozorovania zvečnil v texte štruktúrovanom ako lexikón. ISBN Literatúra pre deti a mládež BESSON, Luc Artur a vojna dvoch svetov. Z franc. orig. prel. Zuzana Szabóová Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá vyd. 192 s. Ďalší diel fantazijného príbehu o Arturovi a Minimojoch: zloduch Maltazard prenikol do sveta ľudí a stal sa z neho dvaapolmetrový ohyzdný obor, ktorý sa chystá dobyť svet. Dvojmilimetrový Artur a jeho priatelia Minimojovia sa usilujú, aby mu v tom zabránili. ISBN DRAGULOVÁ-FAKTOROVÁ, Danuša Príhody uja Hrmotku. Ilust. Ján Mikulčík Bratislava, DAXE vyd. Nestr. Súbor rozprávaní o ujovi Hrmotkovi s výchovným akcentom. ISBN HOHLBEIN, Wolfgang Vulkán na morskom dne. Z nem. orig. prel. Elena Diamantová Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá vyd. 175 s. Edícia Operácia Nautilus. Ďalší dobrodružný príbeh zo série Operácia Nautilus od najčítanejšieho európskeho autora fantazijného žánru, v ktorom Mike a jeho priatelia na ponorke zachraňujú civilizáciu. ISBN MONTGOMERYOVÁ, Lucy Maud Anna zo Zeleného domu. Z angl. orig. prel. Jozef Šimo Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá Bez vyd. 299 s. Edícia Klasické príbehy. Prvý diel z ôsmich príbehov o Anne Shirleyovej a jej živote. ISBN Učebnice Anotácie Čítanka Slniečka pre štvrtý ročník základných škôl a pre všetky deti. Zost. Ondrej Sliacky. Ilust. prevzaté z časopisu Slniečko, ilustr. na obálke Drahomír Trsťan, na 2. strane Martin Kellenberger Bratislava, Literárne informačné centrum vyd. 176 s. Čítanka koncipovaná z diel mnohých významných slovenských spisovateľov pre deti a zoradená v kapitolách nazvaných podľa jednotlivých mesiacov školského roka knihu schválilo MŠ SR ako doplnkový učebný text. ISBN GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 90 Regionálne monografie HABOVŠTIAK, Anton MEDZIHRAD- SKÝ, Vlado Rok na Orave / Rok na Orawie / The year in Orava Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej vyd. 115 s. Trojjazyčný slovensko-poľsko-anglický sprievodca regiónom s množstvom fotografií. ISBN Biografie. Rodokmene GÁLVEZ, Pedro Seneca učiteľ cisára Nera. Zo špan. orig. prel. Vladimír Oleríny 1. vyd. 220 s. Beletrizovaná biografia historický román o starorímskom filozofovi a politikovi Senecovi, ktorý vychádza ako prvá časť trilógie: nasledovať bude kniha o Nerónovi a o jeho matke Agrippine. ISBN LEHEL, Zsolt Alojz Rigele. Foto archív autora, archív rodiny A. Rigeleho, Galéria Mesta Bratislavy, Szépművészeti Múzeum v Budapešti, fotoarchív Matice slovenskej a Slov. poľnohosp. múzea v Nitre Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT vyd. 191 s. Edícia Bratislava Pressburg. Biografia o významnom bratislavskom sochárovi ( ) s množstvom obrazového materiálu. ISBN Pamäti. Spomienky. Autobiografie STANO, Milan Veselá kronika Bratislava, Štúdio humoru a satiry vyd. 256 s. Kniha autobiograrfických spomienok M. Stana (1949) maliara, grafika, ilustrátora, vydavateľa a spisovateľa. ISBN Dejiny Bratislavy HRADSKÁ, Katarína Židovská Bratislava. Úvod Václav Mencl, Dobroslava Menclová. Foto archív J. Hanáka, Slov. nár. archív fotoarchív STK, Galéria Mesta Bratislavy, archív autorky, Viera Kamenická, Martin Marenčin Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT vyd. 247 s. Edícia Bratislava Pressburg. Monografia o židoch, ich kultúre, náboženstve, tradíciách a živote v historickej Bratislave. ISBN Rozličné fakty. Aktuality MURPHY, Joseph O blahobyte a úspechu. Z nem. orig. prel. T. Oravec Bratislava, AKTUELL vyd. 182 s. Škola pozitívneho myslenia. ISBN ISBN (čes.) Adresár vydavateľstiev z Kníh v predaji AKTUELL, Vazovova 15, Bratislava, tel./fax 02/ AKV, Ambulancia klinickej výživy, Mýtna 5, Bratislava, tel. 02/ , akv@akv.sk Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, Bratislava 1, tel. 02/ , fax 02/ , marencin@nextra.sk Artforum, Kozia 20, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , artforum@ artforum.sk ARTIS OMNIS, Kysucká cesta 9, 010,01 Žilina, tel. 041/ , fax 041/ , ao@artisomnis.sk AT PUBLISHING, Rovniankova 5, Bratislava, tel./fax 02/ BALNEOTHERMA, P.O.BOX 113, Bratislava 1, Jakubovo nám. 14, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , balneotherma@balneotherma.sk DAXE, Košická 37, Bratislava, daxe@daxe.sk Digital Graphic, Halalovka 58, Trenčín, tel. 032/442450, fax 032/ Glória, Jilemnického 4, Senec, tel. 02/ , fax 02/ , remeny@remeny.sk Hladohlas Publishing HIRAX Records, Rumunskej armády 1/6, Martin, hirax@mail.t-com.sk Ikar, Kukuričná 13, Bratislava 3, tel. 02/ , fax 02/ , ikar@ikar.sk Kalligram, Staromestská 6, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , szig@ kalligram.sk Klub Viktória, Pobočka Ligy proti rakovine, VOÚ Klinika Rádioterapie a onk., Rastislavova 43, Košice, tel. 055/ Literárne informačné centrum, Nám. SNP 12, Bratislava, tel. 02/ , , fax 02/ , distribution@litcentrum.sk Lúč, vydavateľské družstvo, Špitálska 7, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , predaj@luc.sk Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, tel. 02/ , info@enviro.gov.sk MUDr. Elena Ďurišová-AKU-HOMEO, Dukelská 70, Hlohovec, tel. 033/ Nakladatelství Jalna, Mickiewiczova 17, Praha 6 Občianske združenie Tradície a hodnoty, Žižkova 8, Bratislava Paco-fin, Bukovec 190, Bukovec, tel. 055/ , paco@hrabina.sk Poradca podnikateľa, Národná 18, Žilina Prešovská univerzita, Nám. Legionárov 3, Prešov, tel. 051/ Príroda, Koceľova Bratislava 2, tel. 02/ , , fax 02/ , priroda@priroda.sk REGENT, Štefánikova 19, Bratislava, tel./fax 02/ Slovenská technická univerzita, Vazovova 5, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá, Sasinkova 5, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , market@mlade-leta.sk Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, Bratislava 12, tel. 02/ , slovenskyspisovatel@ slovenskyspisovatel.sk SOTAC, Mlynárska 19, Košice, tel. 055/ , fax 055/ Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra, Schillerova 19, Bratislava, tel. 02/ Svojtka&Co, Modrý chodník 13, Bratislava, tel./fax 02/ Štúdio humoru a satiry, Martinská 48, Bratislava, tel./fax 02/ , shs_koc@stonline.sk TRANOSCIUS, Tranovského 1, Liptovský Mikuláš, tel. 044/ , fax 044/ , mail@tranoscius.sk Tribun, Dunajská 4, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ Univerzitná knižnica, Michalská 1, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , ukb@ulib.sk VTS pri Žilinskej univerzite, Vedeckotechnická spoločnosť, Univerzitná 1, Žilina Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, Martin, tel. 043/ , fax 043/ , vms@vydavatel.sk Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, Bratislava, tel. 02/ , q111@stonline.sk Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, Bratislava 3, tel. 02/ , fax 02/ , pobox@ slovart.sk Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, Bratislava, tel./fax 02/ , vsss@vsss.sk Výskumný ústav potravinársky, Priemyselná 4, P.O.Box 25, Bratislava, tel. 02/ , vup@vup.sk Výtvarná agentúra A1, Legionárska 5, Žilina, tel. 041/ , fax 041/ , va1@va1.sk

8 Strana 8 KNIŽNÁ REVUE číslo 3 Prekladová literatúra Michael Koryta: Pieseň smrti Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Preklad Vladislav Gális Michael Koryta (1983) je jeden z najmladších autorov detektívnych príbehov. Teda, tých úspešných. Má za sebou nominácie na prestížne literárne ocenenia, pochvalne sa o ňom vyjadrujú recenzenti renomovaných portálov aj literárnych rubrík. Rodák z amerického Clevelandu napísal prvý príbeh Tonight I Say Goodbye (na Slovensku vyjde tento rok) ako 20 ročný a predstavil svetu súkromného detektíva Lincolna Perryho a jeho partnera Joea Pritcharda. V Korytových textoch cítiť inšpiráciu klasikmi drsnej detektívnej školy, ako Raymond Chandler, Dashiell Hammet, Michael Connelly alebo Elmore Leonard. A keďže sa inšpiroval tým najlepším a neostal pri štýle copy & paste, pozitívna odozva kritikov a čitateľov je prirodzená a zaslúžená. V príbehu Pieseň smrti je hlavný hrdina v mimoriadne ošemetnej situácii. Tieň podozrenia z podpaľačstva a vraždy mladej ženy padá na jeho priateľa z detstva Eda, ktorého pred istým časom ešte ako policajt dostal proti svojej vôli do väzenia. Rozhodne sa vytiahnuť ho z kaše, ale pri nehode mu Ed umiera v náručí.lincoln sa chtiac-nechtiac dostáva do víru udalostí, ktoré smrdia viac ako zhoreniská domov podpálených neznámym milovníkom plameňov. Spolu so svojím partnerom sa ťažko prehrýza k pravde, lebo korene celého prípadu siahajú ešte do éry ich rodičov. Ako sa na správnu detektívku patrí, okrem sympatického hrdinu, skorumpovaných policajtov, chamtivých politikov ponúka autor dobre vybudovanú zápletku a akcie tak akurát. Vladimír Radosa Tess Gerritsenová: Záhrada kostí Bratislava, Ikar 2008 Preklad Katarína Jusková Záhrada kostí je už desiatym románom americkej autorky trilerov, ktorý v slovenčine vyšiel vo vydavateľstve Ikar. Júlia Hamillová pri úprave záhrady svojho nového domova natrafí na ľudskú lebku. Podľa súdnej antropologičky ide o mladú ženu zavraždenú pred mnohými rokmi. Júlia sa začne zaujímať o predošlých majiteľov. Ozve sa jej bratranec poslednej majiteľky, s ktorým spoločnými silami skladajú z množstva dokumentov a listov z pozostalosti mozaiku desivého príbehu zo začiatku 19. storočia. Autorka čitateľa vovedie do dávnej minulosti, do nemocnice, kde je nedostatok študijného materiálu (preto sa tam rozvíja čierny trh s mŕtvolami) a vysoká úmrtnosť na horúčku šestonedielok. Zomrela na ňu aj Aurnia. Jej sestra Rose mladej matke pred smrťou prisľúbila, že sa o jej novorodeniatko postará. O malinkú Margaret sa však začalo zaujímať priveľa ľudí. Rose vystraší, keď niekto zavraždí doktora aj zdravotné sestry, ktoré boli pri pôrode Margaret. Navyše videla na mieste zločinu smrtku s kosou. Vyšetrovatelia jej to však neveria, hoci smrtku videl aj chudobný študent Norris Marshall. Práve ten sa však napokon stane podozrivým. Obaja začnú pátrať po skutočnom vrahovi označovanom Westendská smrtka. Dej naberá na obrátkach, zomierajú ďalšie obete a medzi nimi aj Norris... Fascinujúce zápletky, nezvyčajná atmosféra dávnych nemocníc, zložité osudy postáv a prelínanie súčasnosti s minulosťou prinášajú strhujúci čitateľský zážitok. Zuzana Galovičová R. Gordon a B. Williams: Hlbšie v Podzemí Bratislava, Fragment 2008 Preklad Lenka Eliášová, Mária Havranová, Patrik Roľko, Zora Sadloňová Hovorí sa, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Pokračovanie bestelleru Stratený svet v Podzemí pod názvom Hlbšie v Podzemí vyšlo vo Veľkej Británii vlani a ešte v tom istom roku aj na Slovensku. So záverom trilógie by sa anglickí aj naši čitatelia mali stretnúť tento rok. Pri 500-stránkovom opuse tá rýchlosť nie je maličkosť. A tak sa Vydavateľstvo Fragment rozhodlo, že sa pod preklad diela dvojice autorov Roderick Gordon a Brian Williams podpíšu hneď štyria prekladatelia. Neviem, ako si podelili preklad piatich častí, ale výsledok pôsobí jednoliato. Dokonca neprekáža ani skutočnosť, ak čitateľ nasadne do rozbehnutého vlaku, teda ako v mojom prípade, nepozná predchádzajúcu knihu. Pravda, musí to byť fanúšik tohto typu sci-fi. A musí si aj dávať pozor, aby sa nestratil v rozkošatenom príbehu dospievajúceho Willa Burrowsa, ktorý sa vybral do Podzemia s mladším bratom Calom a kamarátom Chesterom, aby našiel svojho otca a netuší, že ho hľadá jeho matka Sarah, ktorá sa ho kedysi vzdala. Objavuje stratený svet v Podzemí, bytosti, ktoré ho obývajú, konflikty medzi obyvateľmi Hĺbin a Kolónie, či nebezpečenstvo ohrozujúce ľudí na Povrchu. Na každom kroku sa zaplieta do čoraz krkolomnejších dobrodružstiev a hrozí mu smrť. Vždy sa mu však podarí akosi zázrakom všetko prekonať. Veď sa musí vynoriť aj v treťom dieli. Autorom - niekdajšiemu investičnému bankárovi, ktorý však pôvodne študoval na univerzite biológiu, Roderickovi Gordonovi a jeho priateľovi, hercovi a režisérovi Brianovi Williamsovi - fantázia naozaj nechýba. A ani odvaha, veď Gordon po strate práce zariskoval. Predal dom a peniaze investoval do vydania ich prvého románu Stratený svet v Podzemí. Rukopis neznámej dvojice však zaujal vydavateľa a čoskoro sa hovorilo o mimoriadnom úspechu debutu nielen vo Veľkej Británii, ale po celom svete. Dokonca sa prihlásili aj americkí filmári. Zdá sa, že podobný úspech čaká aj druhú knihu Hlbšie v Podzemí. A aj keď sú mnohé motívy nepôvodné, situácie občas neprehľadné a jednotlivé línie i deje sa prepletajú a vrstvia až natoľko, že človek stráca prehľad, text má gradáciu, napätie i istú dávku humoru. Nevraviac o stále aktuálnom akcente na priateľstvo, statočnosť, spolupatričnosť a o túžbe prekračovať hranice poznaného. Nuž, má to svoje čaro. Elena Ťapajová Ed Wright: Slávni ľaváci v dejinách ľudstva Bratislava, Fortuna libri Preklad Richard Cedzo Ľaváci predstavujú asi 12 percent mužskej a osem percent ženskej populácie. Na rozdiel od pravákov u nich dominuje pravá mozgová hemiséra. V minulosti boli diskriminovaní, pokladali ich za nečistých, dokonca za bosorákov a aj slovo,,ľavý sa objavilo v slovnej zásobe oveľa neskôr ako slovo pravý a vo väčšine jazykov má negatívny odtienok. Iba starí Inkovia pokladali ľavákov za ľudí prinášajúcich šťastie. Ľaváci neuprednostňujú len ľavú ruku, ale zväčša je iné aj ich myslenie. Môže to byť spôsobené aj prekážkami, ktoré im vytvára dominantný pravoruký svet. Sú typickí osobitnou intuíciou, empatiou, ambicióznosťou, prchkosťou, samotárstvom, túžbou po zmenách, experimentovaním, ale aj výnimočnou fantáziou a schopnosťou samovzdelávania. Kniha Eda Wrighta predstavuje 29 slávnych osobností. Každý portrét obsahuje životný príbeh velikána s celostranovými farebnými ilustráciami a osobitne vyčlenenými typickými prejavmi jeho ľaváctva. Najstarším v publikácii je Ramesse II. Ľavákmi boli aj Alexander Veľký, Caesar, Napoleon Bonaparte, Mahátmá Gándhí, Jana z Arcu či Kráľovná Viktória. Z umelcov sú v publikácii predstavení Leonardo da Vinci, Michelangelo, Rafael, Beethoven, Jimi Hendrix, Paul Mc Cartney, Charlie Chaplin, Mark Twain aj Lewiss Carol. Autor Alice z krajiny zázrakov pochádzal z 11 detí a zajákaval sa rovnako Július Paňko: Levoška V edícii MM Vydavateľstva Slovart vyšla v minulých dňoch zvláštna kniha. Ide o preklad ukrajinského autora, ale žijúceho na Slovensku. Július Paňko pôsobí ako riaditeľ ZŠ vo Svidníku a literárnej tvorbe sa začal venovať až v zrelom veku. Vydal tri zbierky poviedok, novela Levoška je jeho štvrtou knihou. Získal viacero ocenení. Kostra novely je prostá: z Poľska do prihraničnej slovenskej obce prichádza rodina s tromi hluchonemými, poloslepými a mentálne zaostalými deťmi a jedným zdravým chlapcom, ktorého však cez vojnu zabijú zblúdené črepiny. Dedina je k novým obyvateľom krutá, sú to prišelci a možno si na nich vybíjať zlosť z vlastnej biedy. Z utajeného znásilnenia jedného z dievčat sa narodí zdravá Levoška. Postupne a len veľmi ťažko sa v dedine rúcajú staré stereotypy a ťažko skúšanú rodinu začne obec z rôznych príčin akceptovať. Na úplné prijatie však jeden ľudský život nestačí... Príbeh je vyrozprávaný mimoriadne prosto, spomienkovo, takmer kronikársky, len s malými zásahmi či usmerneniami rozprávača, ktorým je bývalý predseda družstva prihraničnej obce. Autor neodsudzuje, otvorene nesympatizuje s nikým, snaží sa udržať čo najdlhšie nestranný postoj, aj keď je zrejmé, že bez určitého ako jeho sedem súrodencov, z toho šesť sestier, čo je veľmi nezvyčajné, lebo u žien je zajakavosť veľmi zriedkavá. Svedčí to o silnej genetickej predispozícii k ľavorukosti. Vďaka svojej empatii sa vedel vcítiť do myslenia detí a vytvoriť tak nesmrteľnú Alicu. Prejavil v nej aj výnimočnú predstavivosť, fantáziu a transformačné myslenie. Mark Twain chodil do školy v čase, keď sa ľavákom priväzovala ruka za chrbát alebo k lavici, nečudo, že v 11 rokoch sa išiel učiť za tlačiara, kde bolo jedno, ktorou rukou vykonáva prácu. V jeho Tomovi Sawyerovi a Huckleberry Finovi vidno Twainovu empatiu, novátorstvo sa prejavilo v tom, že ako prvý začal písať hovorovou angličtinou, vyznačoval sa prchkosťou a suchým ironickým humorom. V publikácii nájdete aj portréty slávnych tenistov Martiny Navrátilovej a Johna McEnroa, úžasného matematika Alana Thuringa, počítačového machra Bila Gatesa, ako aj štyroch amerických prezidentov. Mimochodom, ľavákom je aj Barack Obama. V súčasnosti to už ľaváci majú oveľa jednoduchšie, dokonca 13. august je Dňom ľavákov, objavili sa aj predajne s tovarom prispôsobeným ich potrebám. Ľaváctvo sa dokonca stáva výhodou, najmä pri športe. Publikácia je podnetnou historicko-psychologickou exkurziou do zaujímavého sveta ľavákov. Antonia Bednáriková Preklad Mária Paňková-Hankovská príklonu k rodine Penteleviča a Levošky by zhutnený osud nevyrozprával. Okrem jazykových a štylistických prostriedkov veľmi ľahkú čitateľnosť dosahuje autor aj členením diela na drobné kapitolky. Svojráznosť prostredia naznačuje len niekoľko nezvyčajných vetných konštrukcií či prirovnaní, včlenenie poľsko-česko-rusínskych jazykových prejavov zachádzajúcich až do vulgárností, ako aj tlmočenie niektorých znakových prejavov hluchonemých či s nimi často zlomyseľne komunikujúcich ľudí. Levoška je modernou obdobou Kukučínovho Neprebudeného. Paňkov realizmus neprikrášľuje, ladí s duchom prežívania zabudnutého kraja. Systémové zmeny spoločnosti doliehajú naň iba okrajovo, aj to prevažujúcimi negatívami niektorých postáv, ako napríklad Haničky, chamtivej manželky vojaka z povolania. Ku kolektívnym vlastnostiam, ktoré patria celým skupinám obce Končava, treba rátať sedliacky rozum, prostotu a nenáročnosť. Len vďaka nim sa dedina dokázala ako-tak ubrániť harašeniu sveta, ktoré prináša len nové a zbytočné bolesti. Z tohto pohľadu je príbeh obce i príbeh Levošky tým najobyčajnejším príbehom plným akejsi tvrdej i vrodenej humanity. Michal Schuster Muriel Barbery: Pichľavá elegancia Bratislava, SPN Mladé letá Preklad Mária Gálová Drobnej štyridsaťročnej Francúzke Muriel Barbery sa podaril husársky kúsok stačilo jej napísať dva romány, aby si mohla splniť svoj životný sen presťahovať sa do Japonska. Už prvý román Une gourmandise o kritikovi francúzskeho kulinárskeho umenia bol úspešný, druhý L élégance du hérisson (Elegancia ježka) vyšiel roku Bol to čitateľský aj komerčný úspech, titul sa takmer celé dva roky držal na vrchole rebríčka najpredávanejších kníh. Autorka vyštudovala filozofiu a po ukončení štúdia ju aj vyučovala na univerzite v Saint-Malo. Dnes žije s manželom, umeleckým fotografom Stéphanom Barbery, v Kjóte. V koži elegantného ježka objaví čitateľ parížsku domovníčku Renée, vek čosi nad päťdesiat, nadpriemerne inteligentnú a vzdelanú milovníčku filozofie, klasickej ruskej literatúry, japonskej kinematografie a Japonska vôbec. Ústami Renée, jednej z dvoch rozprávačiek príbehu, autorka tlmočí čitateľovi svoj filozofický svetonázor a hlboký obdiv k japonskej kultúre. Renée sa pritom zo všetkých síl usiluje, aby sa ani náhodou neodkláňala od všeobecne zaužívanej predstavy o klasickej parížskej domovníčke navonok je neochotná, nepríjemná, obmedzená, v prízemí domu zámerne šíri nevábne kuchynské pachy a hluk televíznych programov, určených pre nenáročných divákov. Obraz dokresľuje tučný čierny kocúr Lev, ktorého pomenovala podľa Leva N. Tolstého. Jej bystré a vtipné kritické postrehy informujú čitateľa o osudoch pestrej palety obyvateľov domu, ktorí bez výnimky patria k vyšším bohatým a navonok vzdelaným vrstvám. Aby to nebolo jednotvárne, aby sme sa mohli pozrieť na dianie v dome aj iným okom a vypočuť si takmer rovnaké, ale ináč prezentované názory, k slovu sa dostáva aj druhá rozprávačka príbehu, dvanásťročná, na svoj vek primúdra Paloma z bohatej dobrej rodiny. Jej kritické komentáre nešetria nikoho, najmä nie vlastnú rodinu. Najviac si zgustne na staršej sestre Colombe (zaujímavé mená oboch sestier znamenajú to isté španielske slovo paloma i francúzske colombe znamená holubicu), študentke filozofie (ďalšia sebakritická inkarnácia autorky?). Cesty oboch rozprávačiek sa neodvratne krížia a spájajú. Do príbehu vstúpi ešte závratne bohatý a vzdelaný Japonec Kakuro Ozu a s ním japonská história, kultúra a zvyky, aby obrátil naruby život domovníčky Renée a vyzliekol ju z pichľavej ježkovej kože. Čitateľ sa cez filozofické úvahy začíname hneď zostra pri Marxovi, aby sme si osviežili pamäť priblíži k pasážam, pri ktorých sa srdečne zasmeje alebo uroní slzu, jazykára iste poteší, ako vysoko si Renée cení gramatiku. Muriel Barbery nás zabáva karikatúrou života lepších parížskych vrstiev. Je to inteligentná a kultivovaná, hoci nie celkom originálna zábava. Eva Melichárková

9 Strana 9 Zahraničná literatúra Rozhovor s francúzskym spisovateľom Emmanuelom CARREROM Priťažké rodinné dedičstvo Emmanuel Carrère (1957) je synom významnej francúzskej akademičky a sovietologičky Hélène Carrère d Encausse, má rusko-gruzínske korene. Vyštudoval politológiu na Inštitúte politických vied v Paríži, kde aj pracuje v slobodnom povolaní, venuje sa najmä písaniu (románov, scenárov, esejí) a réžii. Do slovenčiny boli zatiaľ preložené dva jeho romány L Adversaire (Protivník, Vyd. Slovart 2000) a Un roman russe (Ruský román, PT Albert Marenčin 2008). V Protivníkovi spracoval prípad Jeana-Claudea Romanda, ktorý zavraždil svoju ženu, deti a rodičov a následne sa pokúsil spáchať samovraždu. V Ruskom románe sa zas púšťa po stopách posledného zajatca druhej svetovej vojny Andrása Tomu, ktorý strávil päťdesiattri rokov v ruskej psychiatrickej liečebni v Koteľniči. Na počiatku knihy stojí film, Návrat do Koteľniča. Ako vznikol tento projekt? Aký je jeho východiskový bod? Ako uvádzam na začiatku knihy, mal som ťažkosti oslobodiť sa od Protivníka. Ten príbeh ma väznil sedem rokov. Celkom ma vyšťavil. Potreboval som prejsť na niečo iné, otočiť stránku. Povedal som si, že najlepší spôsob, ako to urobiť, je pustiť sa opäť do reportáží. A vtedy mi ponúkli príbeh Andrása Tomu, maďarského vojaka, ktorý sa stratil cez vojnu a ktorého práve našli v psychiatrickej liečebni v Rusku. Najprv som bol podráždený, že myslia na mňa, keď sa objaví chlapík, ktorý strávil celý život v blázinci. Ale perspektíva reportáže sa mi celkom pozdávala. A navyše by ma to ani príliš nezaťažilo. Nanajvýš pár týždňov práce... Vtedy som ešte netušil, že sa púšťam do omnoho dlhšieho dobrodružstva, ktoré bude takisto trvať sedem rokov. Nápad napísať knihu prišiel zároveň s filmom, alebo až neskôr? Vlastne dosť skoro. Veľmi dobre som si rozumel so štábom, s ktorým som pracoval na reportáži a mal som veľkú chuť túto skúsenosť si zopakovať. Počas našich alkoholických rozhovorov sme si niekedy predstavovali, že sa vrátime do Koteľniča, nezaujímavého zapadákova, aby sme zistili, čo sa môže prihodiť, keď ostaneme dlhší čas na takom mieste... A zároveň príbeh Andrása Tomu odkazoval na osud môjho starého otca, o ktorom som sa chystal napísať... Tak sa zrodil nápad na film aj knihu. Celkom som nevedel, akú formu to bude mať, ale mal som pocit, že urobiť film by mi pomohlo napísať knihu, a tiež by to znamenalo zažiť niečo v Rusku. Potom sa to rozbehlo. Najprv som si len robil poznámky, ale veľmi skoro som sa pustil do štúdia ruštiny, aby som mohol napísať o svojom starom otcovi a o udalostiach z môjho detstva. Vtedy sa skonkretizoval aj projekt na film a ja som sa na mesiac vrátil do Koteľniča. Po prečítaní knihy má človek dojem, že podobne ako v prípade filmu ste urobili veľký kus práce strihaním a spájaním. Naozaj mám pocit, že som viac dával dokopy, než písal. Počas rokov som nazhromaždil množstvo rôznorodého materiálu, denníky, ktoré som si písal pri nakrúcaní, texty v ruštine, ku ktorým sa následne pripojili erotická poviedka pre Le Monde a opis tých príšerných týždňov, ktoré nasledovali po jej uverejnení. Celé to predstavovalo horu papierov, s ktorými som si nevedel rady, až som sa rozhodol ten materiál považovať za filmové zábery a tak k nim aj pristupovať. Tento román akoby zahŕňal všetky ostatné vaše knihy. Chceli ste bilancovať? Doslova. Ako som sa blížil k päťdesiatke, potreboval som zistiť, kam som sa dostal, o čom hovoria moje predchádzajúce knihy. Tomu zodpovedalo vrhnúť sa do takéhoto otvorene autobiografického projektu. Paralelne s príbehom Andrása Tomu sledujeme osudy vášho starého otca z matkinej strany, ktorého zmiznutie na jeseň roku 1944 a pravdepodobné popravenie za kolaboráciu nikdy neboli objasnené. Snažíte sa touto knihou o jeho čiastočnú rehabilitáciu? Svojím spôsobom... Jeho prízrak dlho mátal našu rodinu. Chcel som ho lepšie spoznať, aby som vedel, kým v skutočnosti som. Celý život ste sa považovali za iného, výnimočného, úžasného a obludného zároveň. Je to sčasti dedičstvo po starom otcovi? Nemôžem poprieť istú podobnosť, niektoré spoločné črty. Tak ako on mám sebadeštruktívne tendencie, a zažil som aj veľmi temné, depresívne obdobia. Prečo práve Ruský román? Páčilo sa mi mať slovo román v názve, i keď z technického hľadiska to nie je fikcia, ale je to veľmi románová kniha, ktorá využíva všetky prostriedky románu. Skutočnosť tvorí neoddeliteľnú súčasť vášho diela. Táto konfrontácia so skutočnosťou sa pre mňa stala potrebnou. Vystavujete sa ňou ale nebezpečenstvu, že skutočnosť vám odpovie. Protivník a Ruský román ukazujú, ako skutočnosť preberá kontrolu, aby zmarila naše plány a snahy ju ovládnuť. Príklon k jazyku zredukovanému na jeho najjednoduchší výraz posilňuje surovosť niektorých situácií, prudkosť citov, ako napríklad pri vašom rozchode so Sophiou. Prečo ste zverejnili toto ľúbostné fiasko? Moje písanie sa značne zjednodušilo. Je rudimentárnejšie a tiež vypätejšie, aspoň dúfam. V tomto sa líšim od autorov ako Echenoz či Michon, ktorí sú spisovateľmi jazyka a ktorých veľmi obdivujem. Preberám skôr banálnosť jazyka. Viac dôverujem bežnému jazyku. Tá vyhrotená situácia zo mňa spravila protivného šialenca. To sa pri vášnivom vzťahu stáva často. Jednoducho si myslím, že som priznal niečo úboho ľudské. Nech je to akokoľvek, nespôsobuje mi to nejaké extrémne rozpaky. Na začiatku Ruského románu hovoríte, že porozprávate posledný príbeh o uväznení, ktorý bude zároveň príbehom vášho oslobodenia. Cítite sa teraz oslobodený? Trochu. Mám pocit, že som sa mnohého zbavil, najmä toho rodinného dedičstva, ktoré bolo trochu priťažké na to, aby som ho mohol uniesť. Možno si len robím ilúzie, ale cítim, ak aj nie oslobodenie, tak aspoň akúsi úľavu... Podľa Le Matricule des anges, N 82 spracovala Ivana Dobrakovová Egon Caesar Conte Corti: Alžbeta. Zvláštna žena Bratislava, Ikar Preklad Mária Vilikovská Príbeh mladej rakúskej cisárovnej známej ako Sisi zostavil autor, špecialista na históriu rodu Habsburgovcov, podľa písomných pozostalostí, zo súkromnej korešpondencie, z denníkov jej dvorných dám a tiež z denníkov jej najmladšej dcéry Valérie, ktorú mala Alžbeta najradšej zo svojich detí. Alžbeta pokladala Valériu za svoju priateľku a dôverníčku. Neskrývala pred ňou ani najtajnejšie myšlienky a pocity. Autor odhaľuje nielen príjemné vlastnosti cisárovnej, ale aj Alžbetine chyby a maniery, o ktorých sa do rakúskeho vydania tohto diela roku 1934 verejne nehovorilo. Odvtedy si cisárovnú mohlo obľúbiť vďaka 44 vydaniam tohto diela niekoľko generácií po nemecky hovoriacich čitateľov, ale aj anglických, francúzskych, talianskych, dánskych... Na pozadí načrtnutej politickej situácie rakúsko-uhorskej monarchie v 19. storočí spoznávame Alžbetiných rodičov, súrodencov a predkov. Po narodení malej Alžbety (na Štedrý deň 1837) je ešte v krátkosti spomenuté jej spokojné detstvo v bavorskom kniežacom sídle pri nádhernom Starnberskom jazere neďaleko Mníchova. Príbeh sa však začína až po stretnutí Sisi s rakúskym cisárom Františkom Jozefom I. a po ich zásnubách, keď je už isté, že sa stane rakúskou cisárovnou. Po svadbe Alžbetu zavalia všelijaké starosti s audienciami, slávnosťami a udomácnenie na dvore jej neuľahčí ani svokra arcivojvodkyňa Žofia. Bola jedným z dôvodov, prečo mladá cisárovná vždy, keď mohla, utekala z Rakúska. Útechu nachádzala v Uhorsku. Zbožňovala maďarský národ, kultúru, prírodu, aj jej najbližšia priateľka a dvorná dáma Ida Ferenczyová, ktorá prežila po cisárovninom boku veľa rokov a poznala ju najlepšie zo všetkých, pochádzala z Uhorska. Jedine jej manžel František Jozef, s ktorým Sisi prežila úprimnú a pravú lásku až do svojej tragickej smrti (rukou anarchistu 10. septembra 1898), bol dôvod, prečo sa vracala do Rakúska. Čoraz častejšie prepadala depresiám, pre verejnosť však boli prísne tabu. Až po narodení najmladšej dcéry princeznej Valérie sa Alžbeta znova začala tešiť zo života. Dôvod bol prostý, vybojovala si právo, aby si mohla dcéru ponechať pri sebe. O staršie deti sa hneď po ich narodení starali pestúnky. Často vo svojom denníku spomína smrť a píše o nej ako o vykúpení. Po samovražde jediného syna, následníka trónu Rudolfa, a vydaji jej drahej dcéry Valérie sa Alžbeta utiahne do súkromia a už vôbec sa neukazuje na verejnosti a úplne odmieta jedlo. Hovorí sa o zlom duševnom stave cisárovnej. Pomaly stráca u ľudí popularitu, o ktorú však nikdy nestála. Stáva sa z nej samotárka a čudáčka, píše básne a stále pomýšľa na smrť... Autentickosť príbehu vyvoláva u čitateľa hlbokú empatiu, má pocit, že pozná Alžbetu a rozumie jej pochmúrnym myšlienkam, hoci navonok sa jej život javil ako rozprávka krásnej princeznej po boku milovaného manžela. Skutočnosť však bola iná. Petra Fülöpová Denník Clary Rojas Spomienka na J. Schelingera Jitka Poledňáková-Schelingerová vydala vlani knihu spomienok na svojho manžela hudobníka Jiřího Schelingera ( ), ktorý tragicky zahynul v Dunaji po skoku z bratislavského mosta. Pritom nešlo o samovraždu, ale nešťastnú stávku v opitosti. Kniha Jirka Schelinger a všichni mí Beletria 1. Stieg LARSSON: La regina dei castelli di carta (Kráľovná palácov z karát), Marsilio 2. Stephenie MEYER: Eclipse (Zatmenie), Fazi 3. Stephenie MEYER: New Moon (Nov), Fazi 4. Stieg LARSSON: Uomini che odiano le donne (Muži, ktorí nenávidia ženy), Marsilio 5. Stephenie MEYER: Breaking Dawn (Nov), Fazi 6. Paolo GIORDANO: La solitudine dei numeri primi (Osamelosť prvočísel), Mondadori 7. Roberto SAVIANO: Gomorra. Viaggio nell impero economico e nel sogno di dominio della camorra (Gomorra. Cesta do ekonomického impéria camorry a jej sna o nadvláde), Mondadori 8. Stieg LARSSON: La ragazza che giocava con il fuoco (Dievča, ktoré sa hralo s ohňom), Marsilio 9. Margaret Mazzantini: Venuto al mondo (Prišiel som na svet), Mondadori 10. Stephenie MEYER: Twilight (Súmrak), Fazi Literatúra faktu 1. Enzo BIAGI: Il pane di ieri (Včerajší chlieb), Einaudi ZO SVETA KNÍH Záhada žltej izby odhalená Cioranove rukopisy starožitníčke Po smrti Simone Boué (1997), družky rumunského filozofa, esejistu a spisovateľa Émila Ciorana ( ), ktorý žil od druhej svetovej vojny v Paríži, všetky jeho rukopisy mala zdediť knižnica Jacqua Douceta. Jej riaditeľ však nezašiel do pivnice prislúchajúcej k bytu partnerov. Podľa súpisu majetku sa v pivnici nenachádzalo nič pozoruhodné. Napriek tomu sa o veci odložené v pivnici zaujímala starožitníčka Simone Baulez a objavila tam okrem spisovateľovej busty asi tridsať zápisníkov, v Taliansku Tu je moje svedectvo (Voici mon témoignage) taký je provizórny titul šokujúcej knihy Clary Rojas o zážitkoch zo 6-ročného väzenia kolumbijskými povstalcami, ktorú pripravuje francúzske vydavateľstvo Plon na apríl. Vydavateľ už predal práva na knihu do viacerých krajín, napríklad Nemecka, Holandska, USA, Veľkej Británie, Španielska a, samozrejme, Kolumbie. Clara Rojas (45) bola poradkyňou a šéfkou prezidentskej kampane Ingrid Betancourtovej. Rovnako ako prezidentskú kandidátku aj ju uniesli kolumbijskí ľavicoví povstalci vo februári 2002 a s ďalšími rukojemníkmi väznili na neznámom mieste uprostred pralesa. Po dvoch rokoch v zajatí porodila syna, otcom je jeden z rebelov. Po cisárskom reze sa 40 dní nedokázala pohnúť. Synčeka Emanuela jej osem mesiacov dávali iba na pár hodín denne, potom jej ho zobrali úplne. Ukázalo sa, že tri roky bol v istom kolumbijskom detskom domove. Clara sa s ním mohla znovu stretnúť až vlani po vyslobodení. krásní kluci s dlouhými vlasy vyšla vďaka pražskej vydavateľke Monike Vadasovej-Elšíkovej. Autorka ani pri osobných spomienkach nepodľahla sentimentu, zato veľmi plasticky približuje atmosféru socialistického šoubiznisu 70. a 80. rokov, neraz dokreslenú komickými situáciami. Napriek tomu, že rukopis detektívky Záhada žltej izby francúzskeho autora Gastona Lerouxa ( ) už všetci pokladali za definitívne stratený, šťastnou náhodou ho objavil autorov vnuk na povale pri celkom bežnom upratovaní. A tak v súčasnosti vo Francúzskej národnej knižnici dopĺňa na výstave venovanej autorovi kolekciu rukopisov jeho kultových diel, nechýbajú medzi nimi Capitaine Hyx (1920), La poupée sanglante (Krvavá bábka, 1923) a samozrejme Fantóm opery (1910). Túto novelu preslávil najmä muzikál z roku 1986, ku ktorému napísal hudbu Andrew Lloyd Webber. Vystavená zbierka obsahuje takmer 200 rukopisných listov s početnými autorskými zásahmi z detektívnych príbehov so slávnou postavou Josepha Rouletabillea. ktoré obsahujú nielen päť postupných verzií jeho najväčšieho diela De l inconvénient d être né (Gallimard 1973), ale aj poznámky na ďalšiu pripravovanú knihu. Na poslednú chvíľu pred vydražením týchto vzácnych rukopisov požiadala knižnica, aby súd rozhodol o ich vlastníctve. Najvyšší súd rozhodol, že knižnica stratila akékoľvek práva na rukopisy a starožitníčka môže nimi ľubovoľne disponovať. Očakáva sa, že s ponukou na ich odkúpenie príde rumunské ministerstvo kultúry. báb NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY 2. Carlo M. MARTINI Georg SPORSCHILL: Conversazioni notturne a Gerusalemme. Sul rischio della fede (Nočné rozhovory v Jeruzaleme. O rizikách spojených s vierou), Mondadori 3. Corrado AUGIAS Remo CACITTI: Inchiesta sul cristianesimo. Come si costruisce una religione (Správa o kresťanstve. Ako sa buduje náboženstvo), Mondadori 4. Raffaele MORELLI: Il sesso è amore. Vivere l eros senza sensi di colpa (Sex je láska. Užívať si bez pocitov viny), Mondadori 5. Concita de GREGORIO: Malamore. Esercizi di resistenza al dolore (Keď láska bolí. Cvičenia na odolnosť), Mondadori 6. Bruno VESPA: Viaggio in un Italia diversa (Cesta do iného Talianska), Mondadori 7. Raffaele CANTONE: Solo per giustizia (Len pre spravodlivosť), Mondadori 8. Antonio SOCCI: Indagine su Gesù (Bádanie o Ježišovi), Rizzoli 9. Vittorio ZUCCONI: L aquila e il pollo fritto. Perché amiamo e odiamo l America (Orol a pečené kura. Prečo milujeme a nenávidíme Ameriku), Mondadori 10. Lilli GRUBER: Streghe. La riscossa delle donne d Italia (Bosorky. Talianske ženy v protiútoku), Rizzoli

10 Strana 10 KNIŽNÁ REVUE číslo 3 Ohľaduplne voči budúcnosti Téma Vydavateľstvo ESA Henrich Pifko Robert Špaček a kol. Efektívne bývanie Bratislava Vydavateľstvo Eurostav 2008 Nedávna plynová kríza presvedčila viacerých súčasných, ale najmä budúcich majiteľov či staviteľov rodinných domov, že pri plánovaní bývania treba myslieť veľmi perspektívne a uvažovať ekonomicky a ekologicky zároveň. Práve touto publikáciou sa autori usilujú otvoriť oči tým, ktorí snívajú o novom bývaní, aby reálne zhodnotili svoje životné potreby, pouvažovali, aký priestor naozaj pre seba a svoju rodinu potrebujú, ale s ohľadom na ďalšie generácie. Nie v úzkoprsom zmysle, aby vybudovali niekoľkogeneračné,,hrady, ktorých celé podlažia zostanú prázdne, ale s výhľadom na zachovanie životného prostredia. Šetrnosť voči energetickým zdrojom, v konečnom dôsledku celkovo voči životnému prostrediu, je jedným z hlavných prístupov k plánovaniu bývania už nie v budúcnosti, ale v súčasnosti. Tento postoj autori zdôvodňujú viacerými konkrétnymi príkladmi nízkoenergetických a pasívnych domov. Veľmi zrozumiteľne objasňujú efektivitu úspory energie na vykurovanie či celkovú prevádzku domu použitím prírodných stavebných materiálov, ako drevo, nepálené tehly či zelené strechy, ale aj pomocou technológií, ktoré využívajú prírodné zdroje tepla zo zeme či slnka. Základnou filozofiou tohto prístupu k bývaniu je faktor 4, čo znamená, že len také šetrenie energií je efektívne, ktoré zníži spotrebu štvornásobne. Zdá sa to nereálne, ale autori nás konkrétnymi príkladmi a to nielen zo sveta, ale aj zo Slovenska doloženými aj výpočtami presviedčajú, že je to možné. Napríklad energeticky pasívny ekodom v Marianke má okrem konštrukcie a opláštenia s výrazne úspornými tepelnoizolačnými vlastnosťami aj vetrací systém s rekuperáciou tepla, využíva aj rekuperáciu tepla z odpadovej vody a zachytáva a využíva dažďovú vodu. Ekologický prístup k bývaniu by sa mal celkom prirodzene spájať s urbánnou slušnosťou, čo znamená, že najmä v mestskom prostredí by sa pri plánovaní bývania nemalo zabúdať na rozlične telesne postihnutých. Základnými požiadavkami kvalitného bývania sú teda okrem energetickej efektívnosti aj ohľaduplnosť, prívetivosť, zdvorilosť a tolerantnosť. Nové rodinné domy VIII Zostavila Andrea Bacová Bratislava Vydavateľstvo Eurostav 2008 Už ôsma edícia Nových rodinných domov je inšpiratívnou revue nielen pre architektov a staviteľov, ale aj akousi bilanciou realizovaných architektonických nápadov v tejto oblasti za posledných niekoľko rokov. Zostavovateľka, Doc. Ing. Arch. Andrea Bacová, PhD., zaradila do nej deväť rodinných domov, jednu nadstavbu a radovú zástavbu. Ich spoločným menovateľom je, že ich autori vychádzali z prostredia, do ktorého ich navrhovali. Tejto téme rodinnému domu v priestorových a iných kontextoch je venovaná aj úvodná diskusia architektov. Zaujímavý príklad, ako možno ovplyvňovať úroveň architektúry a urbanizmu prostredníctvom štátnych dotácií, uvádza vo svojom diskusnom príspevku Robert Špaček. V Štajersku už v 70. rokoch mohli získať stavebníci dotáciu na výstavbu obytných celkov, ak okrem sociálnych kritérií splnili podmienku, že stavali podľa víťazných projektov architektonických súťaží. Istá regulácia v tomto smere by nezaškodila ani našim stavebníkom, najmä ak pri súčasnom zahusťovaní výstavby sa môže stať majiteľovi s vysokými estetickými nárokmi na bývanie, ktorý spolupracoval s architektom, že jeho sused si v bezprostrednej blízkosti uskutoční svoj barokový sen, a tak bude mať výhľad z dokonale navrhnutého domu na gýčový výtvor. Podobne sa zmenil plánovaný výhľad na malokarpatské vinohrady aj niektorým obyvateľom radovej zástavby v Rači z architektonickej dielne Matúša Vallu a Olivera Sádovského, ako na to upozorňuje v komentári k projektu Roman Žitňanský:,,Realita sa však trochu zmenila... ďaleké výhľady sa čiastočne obmedzili už len na tie z terasy na 3. nadzemnom podlaží (pred líniou radových domov vyrástla medzičasom ďalšia výstavba) a z mierne urbanizovanej krajiny uprostred viničného kopca sa stala silne urbanizovaná mestská krajina s budovami, ktoré dosahujú v niektorých prípadoch štyri až päť podlaží. Úpravy malých zahrad Editor Andrew Wilson Praha, Nakladatelství Slovart 2008 Preklad Jana Sázavská Mnohí sa rozhodnú pre stavbu rodinného domu práve preto, aby mali na dosah záhradku. Keďže v zastavaných zónach býva problém získať rozsiahly pozemok, nadšení záhradkári stoja pred náročnou úlohou, ako na malej parcele vypestovať zeleň s okrasnými rastlinami, vytvoriť miesto na oddych, prípadne vyčleniť aj kúsok na úžitkovú záhradku. Záhradky s priestorovým obmedzením, či nepravidelne tvarované, nerovnomerne dlhé alebo s lichobežníkovým pôdorysom, charakterizuje zostavovateľ tejto publikácie ako problematické. Keďže Andrew Wilson je odborník na záhradnú architektúru, v Londýne viedol diplomový kurz Garden Design Studies, vie oceniť dobré nápady svojich kolegov alebo žiakov. A práve tie v publikácii prezentuje, nie aby ukázal ich invenčnosť a zručnosť, ale najmä aby inšpiroval bezradných záhradkárov. Z takmer 140 konkrétnych návrhov záhrad v problematickom prostredí si určite niektorý vyberiete. Ponúkajú toľko rozličných možností, ako využiť aj ten najmenší dvor či strechu domu, že sa stačí len rozhodnúť, či dáte prednosť romantickému, mestskému alebo klasickému typu záhradky, či chcete na dvore rybníček alebo terasu s netradičným osvetlením. Stačí sa inšpirovať a prispôsobiť niektorý z návrhov vlastným podmienkam. báb Jörn Pinske Skleníky. Praktický poradca Bratislava, Ikar 2008 Preklad Květoslav Spiller Rýchliareň, plantárium, oranžéria, zimná záhrada, zemný skleník, solárny skleník, fóliovník, parenisko, to všetko sú rôzne pomenovania pre skleník. Pôvodné pomenovanie skleník bolo synonymom pre všetky stavby tohto druhu, pretože najčastejším materiálom bolo sklo. V súčasnosti by sa dalo hovoriť skôr o fóliovníkoch. Možnosti využívania skleníkov závisia od rozsahu technického vybavenia. Tropické rastliny môžeme napríklad pestovať len v skleníku, kde im vytvoríme tropické prostredie, ktoré nevyhnutne potrebujú na svoj rast. Skleník musí byť vyhrievaný a dobre izolovaný. Skleník s jednoduchším vybavením, ale vykurovaný, nám môže slúžiť na prezimovanie rastlín. Nevykurovaný skleník sa hodí najmä na predpestovanie sadeníc alebo na pestovanie kaktusov. V nevykurovanom skleníku môžeme predĺžiť vegetačné obdobie až na desať mesiacov. Dôležitá je najmä kvalitná izolácia, či už plánujeme skleník vykurovať, alebo nie. Skleník plánujeme podľa toho, čo by sme v ňom chceli pestovať, aký veľký by mal byť, s akými financiami počítame na celoročnú prevádzku, koľko času chceme prácam v skleníku venovať a najmä, koľko peňazí chceme a môžeme na stavbu skleníka použiť. V knihe nájdeme podrobné informácie o typoch skleníkov spolu s ilustráciami, rady, ako si svojpomocne skleník postaviť a aké materiály môžeme alebo máme použiť. Dôležité je vykurovanie a vetranie skleníka, ako aj osvetlenie a nevyhnutné vybavenie. Užitočná je aj kapitola o účelnom využívaní skleníkov akú pôdu použiť, ako mulčovať, hnojiť, správne zavlažovať a rozmnožovať rastliny. Nakoniec nechýba ani kapitola o najobľúbenejších skleníkových kultúrach, akými sú kaktusy, orchidey, bromélie, mäsožravé rastliny, cibuľoviny, zelenina a bylinky. Skleník nám prináša potešenie z vlastných výpestkov, možnosť skoršieho alebo neskoršieho zberu, optimálne podmienky na rast rastlín, lepšiu ochranu proti škodcom, spoľahlivejšiu a vyššiu úrodu, prehľadný spôsob pestovania, možnosť pestovať nezvyčajné okrasné a úžitkové rastliny, vlastnú zdravú zeleninu a taktiež predĺžiť záhradkársku sezónu na celý rok. mgb Adresa: Majerníkova 40, Bratislava tel./fax: 02/ demak230@gmail.com demak@chello.sk Riaditeľ/majiteľ: Mgr. Miroslav Demák Vznik: 1991 Zameranie, profilové edície: Pôvodná slovenská literatúra s dôrazom na diela slovenských autorov žijúcich mimo Slovenska. Za svoju morálnu povinnosť považujem vydávanie predovšetkým autorov z Dolnej zeme zo Srbska, Maďarska a Rumunska. Len tam sa (okrem Slovenska) ešte rodia slovenskí spisovatelia. A to takmer 300 rokov po odchode ich predkov z horniakov. Literatúru exilu tvorili autori narodení na Slovensku. Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? Belimex, Knižné centrum, Slovart-Store, Marsab, Modul, LB-Story, Pezolt, Remedium. Koľko titulov ste vydali od vzniku, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? Dovedna asi 70 titulov, iba v štyroch prípadoch to neboli knihy slovenských autorov. Vlastne sme mali aj piateho, Francúza Daniela Compagnona, ktorý má aj slovenské občianstvo, vedie slovenský súbor Nádeje v Meudone pri Paríži (mesto je známe hvezdárňou, kde pôsobil Štefánik), hrá na fujare... Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2008? Štyrmi: C. Baláž D. Compagnon: Slovensko-Francúzsko, K. Petkaničová: Granátovník na ľade, M. Demák: Husle a preklad detskej encyklopédie z FLEURUSu Zvieratá. S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2009? Mám ešte niekoľko projektov, ktoré sme mali spoločne realizovať s Ondrejom Śtefankom a Vydavateľstvom Ivana Kraska v Nadlaku. Bez Ondra to však ide pomalšie. Musím sa spoľahnúť iba na nás v ESE. Sme tam roky my traja: ja, počítač a mobil. Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? Jednoznačne Teóriu literatúry Michala Harpáňa. Je to prvá slovenská teória literatúry napísaná po druhej svetovej vojne. Prvé vydanie vyšlo v Novom Sade, kde profesor Harpáň prednášal tento predmet a kde som bol riaditeľom slovenského vydavateľstva Tvorba. Z našej Teórie literatúry študujú študenti nielen na Slovensku, ale aj v Belehrade a v Novom Sade (Srbsko), v Bukurešti (Rumunsko), v Segedíne (Maďarsko). A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? Knihy nemôžu byť omyly, omylom je iba rozhodnutie stať sa samostatným vydavateľom na Slovensku. Vydať knihu bez podpory médií je ako hodiť lupienok ruže do Gaderskej doliny a čakať na ozvenu. Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? Trápi ma, že malý slovenský vydavateľ nemá šancu v konkurenčnom boji so zahraničným kapitálom vloženým do vydávania slovenských kníh. Neprekážajú mi české knihy na našom trhu. Aj sám ich čítam. Prekáža mi veľmi rozšírený vazalský vzťah k všetkému, čo prichádza z Česka. Najhoršie je, že si to ani nevšímame. Na Námestí SNP počas vítania našich hokejových majstrov sveta prvé tri pesničky, ktoré sa spievali, boli české!!! A pritom je slovenčina iste ľubozvučnejšia než čeština. Len náš štát málo robí na tom, aby podporoval jej vrcholné prejavy. Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? Skutočná, a nielen predstieraná pomoc štátu. Na knižnú kultúru štát vyčleňuje hanebne málo. Nemyslím len na granty. Skutočnou pomocou by bolo, keby sa toľko prostriedkov, koľko ide na granty, dalo aj knižniciam na nákup pôvodnej slovenskej literatúry. Vo Vojvodine sme to mali pred tridsiatimi rokmi. Výber kníh, ktoré štát kúpi do knižníc, by spolu robili spisovatelia, vydavatelia, predstavitelia knižníc a predstavitelia štátu. Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? Vydávanie kníh je príliš vážna vec, aby si človek pritom mohol dovoliť snívať. Radšej snívam o čistej, priezračnej vode. Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? Nič proti. Osobne ma to však neinšpiruje. Riadim sa vlastným výberom. Akú knižku práve čítate? Ako vždy aspoň tri súbežne. Včera som dočítal Sneh Orhana Pamuka a dnes mám na stole poviedky Viery Benkovej Dom, Zlatka Benku Ryžové plátno a po srbsky poviedky Sándora Máraia (skvelý autor) Esterino dedičstvo. Obrazovú encyklopédiu Zvieratá venuje vydavateľstvo ESA mladým objaviteľom či jednoducho milovníkom živočíšnej ríše, ktorých zaujímajú otázky, či je plameniak ružový stále ružový, či je šimpanz naozaj inteligentný... Dozvedia sa z nej napríklad, že varan komodský je takmer hluchý, sluch mu nahrádza vynikajúci čuch. Pachové molekuly cudzích zvierat zachytáva jazykom, preto pri prenasledovaní koristi vyplazuje jazyk. Ak chcete odhaľovať podobné tajomstvá zvierat, pošlite nám do redakcie kupón vydavateľstva ESA do 18. februára.

11 Strana 11 Milan Stano Veselá kronika Bratislava, Štúdio humoru, satiry 2009 Biografická kniha spomienok, príhod, úvah, faktov i dokumentov približuje maliara, grafika, ilustrátora, vydavateľa a spisovateľa Milana Stana, ktorého meno je nerozlučne späté s humorom a predovšetkým s populárnym časopisom Kocúrkovo. Jednotlivé etapy svojho života predstavil autor z tej veselšej stránky od detstva v kálnickom chotári, maliarskych pokusov v škole, cez štúdium na známej ŠUPKe, vojenčinu po prvé karikatúry, ku ktorým ako povedal,,ho najviac inšpirovali vačkové suchoty. V knižke spomínal na spoluprácu s časopismi (Kultúrny život, Smena, Hlas ľudu) a ďalšími periodikami, ako aj na nezabudnuteľné stretnutia s mnohými osobnosťami kultúry, spisovateľmi, redaktormi, ale aj spolupracovníkmi a priateľmi. Predovšetkým však na svojho učiteľa maliara Ernesta Zmetáka, s ktorým ho spájalo celoživotné puto. Vtipné príhody z Kálnice, potuliek po celom Slovensku i zahraničných študijných ciest so štetcom v ruke takmer po celom svete sa prelínajú s vážnejšími výpoveďami o živote, umení a osobitnom vzťahu k humoru a satire i vyznaním k Slovensku, jeho kultúre. To potvrdil aj svojou tvorbou, lebo jeho výtvarnou i spisovateľskou inšpiráciou je slovenský folklór a ľudové tradície.,,milujem slovenský humor, je v ňom zakliata duša národa, nespútaná radosť zo života, zmysel pre spravodlivosť a výsmech hlúposti. Tento vzťah sa odráža aj v programe a plánoch jeho vydavateľstva Štúdio humoru a satiry. Spomienky i úvahy v knihe dopĺňajú mnohé fotografie, kresby, grafiky a pod., ako aj hodnotenie rozmanitej tvorby M. Stana od výtvarného teoretika Jána Vanča, vrátane ukážok jeho prác v samostatnej prílohe. Ivan Szabó Tanečník z Východnej Bratislava Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry 2008 Muža na obálke knihy s charakteristickými fúzmi a valaškou poznajú mnohí priaznivci SĽUK-u, veď sólista Janko Petrenko (1947) pôsobil ako profesionálny tanečník v tomto umeleckom telese vyše 27 rokov. Autor predstavuje talentovaného človeka, úzko spätého so slovenským folklórom od detstva až po súčasnosť. V úvode knihy nás zavedie do rodnej obce Janka Petrenka rázovitej Východnej, načrtáva zrod tradície folklórneho festivalu. Práve Petrenkovi rodičia patrili k zakladateľom tohto významného sviatku ľudového tanca a piesní. Preto sa nemožno čudovať, že už ako šesťročný vystupoval so súborom Kriváň a stal sa miláčikom festivalov. Zažil však sklamanie, keď ho po konkurze neprijali do SĽUK-u (,,pre krátke šľachy ). Nakoniec zvíťazil a jeho sen sa uskutočnil. Petrenkove spomienky od prvého vystúpenia v Poprade, cez pôsobenie vo Vojenskom súbore piesní a tancov Jánošík až po zahraničné vystúpenia SĽUK-u, s ktorým precestoval celý svet, to sú najmä nezabudnuteľné stretnutia s ľuďmi, ktorí ho obohatili či ovplyvnili (J. Kubánka, M. Ťapák, S. Stračina, O. Nehera, A. Hudec, R. Oláh, J. Palovič, J. Berky Mrenica atď.). Osudy tanečníka Janka Petrenka sú okrem SĽUK-u späté aj s vystupovaním v televízii v 80. rokoch s Malokarpatskou kapelou. Svoje herectvo využil aj v úlohe Jánošíkovho krstného otca vo filmovom spravovaní Cikkerovej opery Juro Jánošík. Aj po odchode do dôchodku svojim kolegom- sľukárom pomáhal urobil si masérsky kurz a staral sa o ich svaly. Po troch rokoch odišiel pracovať do Passau a napokon sa stal prezidentom folklórnej sekcie Spectrum Art, spoločnosti Spectrum. Publikácia Tanečník z Východnej rozšírila edíciu Návraty Vydavateľstva Štúdio humoru a satiry, ktorej cieľom je pripomínať súčasníkom roky nedávno minulé a zároveň zachovať vzácne spomienky, komentáre, dokumenty pre budúce generácie. Môžete ju získať, ak sa zapojíte do čitateľskej súťaže a pošlete kupón vydavateľstva do redakcie do 18. februára. Lýdia Čelková Nemlčať: Žena v literatúre Prostredníctvom 4 otázok sa pokúšame priblížiť problematiku literárnej komunity žien, ale aj celej spoločnosti, hoci im býva najčastejšie (a neprávom) vyhradené veľmi špecifické miesto. Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok úvahy na danú tému. Celoročnú anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar. 1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach? 2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie? 3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)? 4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie? Zuzana MOJŽIŠOVÁ (1965), prozaička, filmová kritička, pedagogička na VŠMU, (SR). Publikuje poviedky a literárne či filmové recenzie v časopisoch a zborníkoch. Debutovala v roku 1997 zbierkou poviedok Afrodithé. Domnievam sa, že nie som celkom správna respondentka do podobnej ankety, lebo moje znalosti o otázkach feminizmu nie sú veľmi hlboké. Vnímam ho pozitívne, hodnotím ho ako nadmieru užitočný, spoznávam ho najmä prostredníctvom konkrétnych ľudí a konkrétnych textov. Môj osobný život, profesijné zatriedenie a individuálne nastavenie mi, našťastie, dovoľovalo aj dovoľuje, že sa nemusím bytostne zaoberať problémami feminizmu. Vravím našťastie, lebo inakšie ako žena pociťujem vzťah dvoch pohlaví z mnohých uhlov za nespravodlivý, nezaslúžene nevyrovnaný a to je až zarážajúco trvalý stav. Reálna pomoc ženám v núdzi musí mať často podobu sizyfovskej driny. Pre ľudí môjho uspôsobenia, ktorí pociťujú prirodzenú (a možno aj adekvátnu chválim sa) zodpovednosť jedinca za ľudstvo a snažia sa čosi vykonať (v mojom prípade ide o medzietnickú xenofóbiu či osudy opustených detí), je fajn, že jestvujú v ich okolí aj iní, ktorých postavenie žien irituje natoľko, že zdvihnú (vojnovú) zástavu. Na Slovensku sa takíto ľudia sústreďujú najmä okolo Záujmového združenia žien Aspekt. Scitlivenie spoločnosti je beh na veľmi dlhú trať. Som si istá, že každý krok na tejto trati, pokiaľ nie je celkom hlúpy, je krok správnym smerom. Cítim úctu k autorkám, ktoré akýmkoľvek spôsobom obhajujú práva žien. V knihách a textoch autoriek, ktoré čítam, nachádzam jasnejšie či hmlistejšie náznaky advokátskeho prístupu k Evinmu pokoleniu. Žeby sme my autorky boli všetky feministky, pretože inak to ani nemôže byť? Už preto nie, že literatúra vypovedá o svete vôkol nás? Libora OATES-INDRU- CHOVÁ, vedkyňa, feministická teoretička (ČR). Pracuje ako docentka na Katedre sociológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej Univerzity v Brne (odbor rodových štúdií). Zostavila antológie feministickej literárnej teórie Dívčí válka s ideologií (1998) a Ženská literární tradice a hledání identitet (2008). Publikovaná dizertačná práca z univerzity v Lancastri: Discourses of Gender in Pre- and Post-1989 Czech Culture (2002). Vydavateľstvo SSS KUPÓN Strana 3 Ľudia a knihy DAXE KUPÓN Strana 4 Vzťah medzi feministickým myslením a ženským písaním je predmetom diskusií medzi feministami/feministkami už od roku 1980, keď Rosalind Coward uverejnila svoj článok Sú ženské romány feministické romány? Ak vychádzam z vlastnej kritickej praxe, ako relevantné pre feministický záujem považujem texty, ktoré sú vedome napísané z feministických pozícií, ďalej texty primárne určené ženám a texty zobrazujúce ženy. Na jednej strane, tak vedľajšie ako priame emancipačné impulzy, ktoré sa v súvislosti s tým objavujú, majú praktické dôsledky, najmä pokiaľ ide o tematiku, resp. portrétovanie ženských postáv prostredníctvom imaginatívnych narácií. Na druhej strane, napriek všetkému feministickému mysleniu sa nepodarilo osloviť českú literárnu kritiku s výnimkou niekoľkých študentiek/absolventiek, ktoré si feministickú teóriu vybrali za svoj teoretický horizont. V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, že aj postštrukturalistické literárne teórie vcelku nemali veľký ohlas alebo vplyv na českú literárnu kritiku, takže feministická teória pravdepodobne na tom nie je o nič horšie ako ak by som mala porovnávať lacanovská psychoanalýza alebo teória diskurzu, resp. dialogickosti. Maja VIDMAR (1961), poetka (Slovinsko). Žije v Ľubľane, pracuje v slobodnom povolaní. Dosiaľ vydala 5 básnických zbierok, najnovšia Sobe (Izby) vyšla vlani. Je nositeľka Jenkovej ceny za poéziu a Ceny Prešernovej nadácie, obidve za zbierku Prisotnost (Prítomnosť, 2005). O téme ankety nemám prehľad, ba ani celkom ujasnené pocity, a radšej by som si toto konštatovanie ponechala pre seba. Zvlášť neprimerané sa mi vidí hovoriť vo všeobecnosti, teda o všetkých ženách a ich spoločnej situácii. Začala som celkom žensky, s ospravedlňovaním, že vôbec píšem. Predpokladám, že moja vnútorná nepohoda vychádza z relatívne neskorého spoznania, že tvorím súčasť zvláštneho a čarovného ženského vesmíru. Táto, opakujem, oneskorená skúsenosť na mňa zapôsobila mimoriadne oslobodzujúco, aj ako záchrana. Zdalo sa mi, akoby som prišla domov a zároveň našla cestu ďalej, inú predstavu sveta pre svoje deti. Spočiatku však vďaka tejto zmene vyplával na povrch aj dotyk so ženskou kolektívnou zranenosťou. Ak sa táto zranenosť stane súčasťou (seba)identifikácie, akýkoľvek ďalší ťah je odsúdený na neúspech. Len veľmi pomaly som sa oddeľovala od pocitu stáročnej zranenosti. Zaujímavé je, ako sa mi viackrát, napríklad v rozhovore o mužoch a ženách, nechtiac prikradol do tónu môjho hlasu a v momente dementoval všetko, čo som povedala. My oneskorenci máme ustavične problémy s tým, že máme čiastočne prístup (vhľad) do nasledujúcich fáz vývoja, lenže v osobnej skúsenosti tento vývoj nemožno preskočiť. Domnievam sa, že oneskorenosť tohto druhu nie je v Slovinsku iba mojou zvláštnosťou. Keďže zväčša žijem v ústraní a neaktívne, moje prieniky do vonkajšieho života sú obvykle dosť nemotorné. Vzhľadom na tému ankety sama zakúšam odozvy trojakého razenia: vysoko korektné; ďalej konfliktné, avšak ľudsky otvorené; a úplne najčastejšie tie od jemne až do predpotopne šovinistických, ktoré sú len málokedy hrubé, skôr by som ich označila za patronátne ústretové až dobromyseľné. Nie som si istá, či by k takémuto rozdeleniu presne priliehali aj konkrétne prípady. Ale niečo na tom je a bohužiaľ neveľmi sa v tom vyznám. Nemám práve sklon k prispôsobovaniu, a už vôbec nie k vzdorovaniu alebo ustupovaniu, vcelku som však presvedčená, že vnímanie sveta ako konfliktného a delenie na,,naše a,,ich nie sú najšťastnejšie prístupy, pretože svet vytyčujú v rovnakom bludnom kruhu bez východiska. Nič som nepovedala o situácii poetky ako takej alebo o možných riešeniach či aktivitách, len som pridala svoj kamienok do mozaiky, aby možno niektorá iná povedala, ó, ja som veru inde. A to nie je málo. KUPÓN Vydavateľstvo ESA Strana 10 Štúdio humoru a satiry KUPÓN Strana 11 JUBILANTI od 4. do 17. februára Mikuláš KSEŇÁK, básnik Július RYBÁK, prekladateľ, jazykovedec Ľubomíra MIHÁLIKOVÁ, poetka Jaroslav CHOVANEC Pavol HUDÍK, dramatik, scenárista Martin VLADO, básnik Mikuláš KOČAN, básnik, dramatik, publicista Jozef PUŠKÁŠ, prozaik, scenárista Dalimír STANO, básnik Rudolf CHMEL, literárny historik a kritik, esejista Kornel FÖLDVÁRI, prozaik, prekladateľ, publicista Ján TURAN, básnik, textár, spisovateľ pre deti a mládež Zoltán HIZSNYAI, básnik, publicista, píše po maďarsky Jozef ŽARNAY, autor sci-fi literatúry Karol HORVÁTH, prozaik, scenárista, dramatik Miroslav PIUS, básnik, prozaik, esejista Zuzana ZEMANÍKOVÁ, autorka kníh pre deti a mládež Štefan Siváň Rezbár z Oravy/ Woodcarver from Orava Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej Preklad Danica Gondová Orava, Štefan Siváň a Oravská galéria patria neodmysliteľne k sebe. Na Orave aj v minulosti žila a dodnes pretrváva tradícia rezbárstva s nejasnou hranicou medzi profesionálnym a ľudovým umením. V Oravskej galérii sa nachádza najpočetnejšia zbierka tohto významného insitného umelca na Slovensku (95 diel), ktorého tvorbu neovplyvnilo umelecké vzdelanie. Je autentická, charakteristická robustným formovaním materiálu a špecifickou modeláciou tvarov. Jeho sochy, ktoré volal dietky a v prípade sakrálnych postavičiek bôžatá, sa môžu na prvý pohľad zdať škaredé a nahrubo opracované, ale práve o to tvorcovi išlo. Uhladená rezba a technická kvalita práce nebola preňho dôležitá. Dôležitý bol výraz. Siváň bol obdarený nezameniteľnou štýlovosťou a dramatickou monumentalitou, z jeho postáv máme pocit, že sú v pohybe, živé a dynamické. Pracoval v dvoch základných tematických okruhoch biblickom a svetskom. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a bačovskej práce. Na jeho dvore postávali zástupy koscov, hrabačiek, drevorubačov, poľovníkov, tanečníkov, Jánošíkov a množstvo jazdcov na koňoch. Zo živočíšnej ríše stvárňoval medvede, kone, kravy, jelene, psy a ovce, ako aj exotické zvieratá. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti. Náboženské motívy, najmä betlehemy, stáli pri zrode rezbára Siváňa a sprevádzali ho celý život. Charakteristická pre jeho tvorbu je aj deformácia tiel a tvárí odpozorovaná z prostredia a jeho sochy sa tak vyznačujú nezvyčajnou úprimnosťou. Dedo Siváň bol veľkým rozprávačom a každé jeho dietko malo svoj vlastný príbeh, ktorý vždy rozpovedal novému majiteľovi. Jeho dielo vzbudilo zaslúženú pozornosť u nás i v zahraničí. Michaela Geisbacherová Kto dostane knižku? Vyžrebovali sme Petra POLÁČKA z Čadce, ktorému Vydavateľstvo Fragment venuje Knihu pre správnych chalanov. Buď hrdina vždy a všade, a Miroslava SOUKUPA z Handlovej. Vďaka Vydavateľstvu Štúdia humoru, satiry atď. sa môže zoznámiť s Dvoma životmi Rudolfa Schustera. OBJEDNÁVKA Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2009 si môžete objednať telefonicky: 02/ , om: krevue@litcentrum.sk alebo písomne či osobne: Nám. SNP 12, Bratislava

12 Strana 12 KNIŽNÁ REVUE číslo 3 Ako vonia slovo Rozhovor Rozhovor s herečkou, spisovateľkou a scenáristkou Milkou ZIMKOVOU Rodáčku z východného Slovenska a absolventku VŠMU Milku Zimkovú (1951) vníma verejnosť v prvom rade ako herečku predstaviteľku nezabudnuteľného filmu Pásla kone na betóne (1983) a našu prvú dámu divadla jedného herca. Akosi sa popri tom zabúda, že je zároveň uznávanou spisovateľkou a scenáristkou. Spomínanému filmu predchádzala rovnomenná zbierka poviedok Pásla kone na betóne (Slovenský spisovateľ 1980), za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. Nasledoval rad monodrám a knihy poviedok No a čo (Slovenský spisovateľ 1985) či Bez slov (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 1999) a autobiograficky ladená No a to!, alebo Sama so všetkými (v spolupráci s Antonom Kretom, VSSS 2003). V týchto dňoch dokončuje novú zbierku poviedok. Traduje sa, že spisovateľkou ste sa stali vlastne z donútenia, keď ste mali problém uplatniť sa naplno ako herečka v bežnom divadelnom súbore, vtedy vám vraj váš pedagóg, spisovateľ Peter Karvaš odporúčal, aby ste sa venovali písaniu. Ako to bolo v skutočnosti? Vôbec to tak nebolo a už vonkoncom by som nepoužila výraz z donútenia. Už na strednej škole som písala krátke literárne útvary. Neboli to poviedky, skôr eseje. Pribudol nám vtedy nový predmet filozofia a spolu s literatúrou ma mimoriadne zaujal. Myslím si, že vo mne oba predmety vzbudili istú zvedavosť, rozvíjali schopnosť klásť otázky a hľadať odpovede. Tam niekde je grunt môjho písania. Počas štúdia na VŠMU pribúdalo pre mňa interesantných tém a s nimi i otázok a moje písanie sa rozvíjalo formou referátov. Nuž a tie, ako sa vyjadril môj pedagóg, pán profesor Karvaš, už mali literárnu podobu. Po prečítaní jedného z nich mi povedal: Pani kolegyňa, vy píšte. Samozrejme, vtedy som tomu nevenovala pozornosť: chcela som byť predovšetkým herečkou. Až po absolvovaní herectva s červeným diplomom som zistila, že dostať šancu na hereckú prácu v niektorom divadle môže byť problematické. V Trnave som pôsobila iba sezónu, lebo vyhlásili, že dramaturgia nenachádza pre môj typ vhodnú úlohu. Jeden jesenný deň som taká utrápená náhodne stretla pána profesora v meste. Vyžalovala som sa mu a požiadala ho o radu. Odpovedal: Píšte, vy na to máte. Poslúchla som a dala som sa do spolku so slovom, pred ktorým mám nielen úctu, ale aj rešpekt. A čitateľom vaše slovo zachutilo a zavoňalo, veď neoddeliteľnou súčasťou vašich próz i monodrám je váš rodný šarišský dialekt. Nemali ste problémy s jeho presadzovaním? Neviem, prečo sa tak každý bál istých prvkov dialektu, ktoré som priniesla v poviedkach. Sprvu som si svoj prehrešok neuvedomovala. Nebohá poetka Danka Šilanová na jednej návšteve videla na stole moje rozpísané poviedky a navrhla mi, aby som ich poslala do literárnej súťaže. Vyhrala som a texty posunuli do vydavateľstva Slovenský spisovateľ bez toho, aby som o tom vedela. Nuž a jedného dňa sa odtiaľ ozval pán Felix Uváček, že je redaktorom mojej knihy a chce, aby som si pozrela korektúry zatiaľ dvoch poviedok. Keď som si ich doma prečítala, nechcela som veriť vlastným očiam: zredigoval ich tak, že nárečové prvky, ktoré neboli samoúčelné, a ani ich až tak veľa nebolo, úplne anuloval... Tak ma to najedovalo, až som sa nemohla dočkať rána, aby som mu povedala, že poviedky som písala, aby som sa vyrozprávala z toho, čo ma tešilo, ale aj gniavilo, že som sa chcela vykričať, keď nie na javisku, tak na papieri. Po vydaní knihy som netúžila a rukopis si beriem späť. Zavolal si na pomoc pani Božicu Vilikovskú, ktorá bola šéfkou pre súčasnú prózu. Tá navrhla kompromis. Ale ja som nesúhlasila. Veď predsa ľuďom, ktorých som priviedla na svet vo svojich prózach, nemôžem vložiť do úst slová, aké by nepovedali. V autorskej reči som sa pridŕžala spisovnej slovenčiny. Sebavedomie mi dodalo aj účinkovanie v pražskej Viole. Zo všetkých monodrám som tam mala najväčší úspech s tou v nárečí a nikto sa nesťažoval, že nerozumie. Takže po mojom extempore som príliš neverila, že zbierka vôbec uzrie svetlo sveta. Aj sa vraj uvažovalo o jej stiahnutí, ale nakoniec vydavateľstvo na čele s básnikom Vojtechom Mihálikom zariskovalo a kniha Pásla kone na betóne vyšla. Dokonca postupne v piatich slovenských vydaniach a ja som za ňu získala Cenu Ivana Kraska. Nuž a vari pol roka po vydaní knihy mi zavolali z Koliby, teda z dramaturgickej skupiny spisovateľa Petra Jaroša, aby som napísala filmový scenár. Zľakla som sa, ale ubezpečili ma, že keď si píšem monodrámy, zvládnem i to. Koniec koncov dôležité je mať čo povedať, technický scenár je viac záležitosťou režiséra, v tomto prípade Štefana Uhra. Na projekcii pre novinárov potom však vtedajší šéf distribúcie vyhlásil, mimochodom záhoráckym nárečím, že film je vďaka dialektu nezrozumiteľný a najmä pre českých spoluobčanov bude treba asi pridať titulky. Okamžite ho usadil český novinár, potvrdil, že rozumel všetkému a čaro filmu je práve v dialekte. Lenže mne sa potvrdilo, že my, Slováci, bývame, keď ide o naše vlastné umenie, neraz s prepáčením adekvátny kultivovanejší výraz v slovenčine nepoznám predposratí. Ale uznajte, že aj našincovi by sa občas pri dialekte zišiel slovníček, aká patália teda čaká na prekladateľa. Sú vaše dialógy v nárečí vôbec preložiteľné? Obávala som sa, ale zdá sa, že zbytočne. Filmové dabingy boli vydarené. Rada spomínam najmä na ten, keď som sa na festivale v Budapešti počula hovoriť po maďarsky... A platí to aj o knihách, ktoré vyšli v maďarskom preklade. Veľmi sa mi páčilo, ako prekladatelia mojich kníh do češtiny Jiřina Kintnerová a Vladimír Reis čiastočne použili valašské nárečie. Moje poviedky vyšli aj v prekladoch do nemčiny, litovčiny, nórčiny a najnovšie aj japončiny. Rozprávačom vášho detstva bol váš dedko. Pamätáte sa na prvú knihu, ktorú ste čítali a vôbec na začiatky očarenia literatúrou? Doma v Okružnej sme veľa kníh nemali. Pamätám si Bibliu v staroslovienčine, ktorú nám čítal a prekladal do šarištiny dedko. A potom sme mali Zlatú knihu rozprávok a asi dva romány. Prvá kniha, ktorú som sama prečítala, bola Budkáčik a Dubkáčik od Jozefa Cígera Hronského. Dostala som ju do daru na Vianoce od súdruha riaditeľa za to, že som pomáhala ukladať knihy na police v školskej knižnici a utierala prach. Potom prišli verneovky, ktoré ma očarili. Nikdy ma však nelákali tzv. dievčenské romány. Mala som šťastie, že v Kapušanoch, kam som chodila od šiestej po deviatu triedu, si ma vybrala súdružka učiteľka za pomocníčku v knižnici. Keď bolo treba po skončení vyučovania čakať neraz aj dve hodiny na autobus, mala som kde byť, napísať si úlohy, ale a najmä objavovať literatúru. Tu som sa napríklad stretla po prvý raz s Čechovom. V Prešove, kde som chodila na gymnázium, sa mojím útočišťom stala krásna knižnica na námestí a čítavala som si aj v parku. Dodnes je pre mňa čítanie veľkým potešením, ale aj potrebou. Vo vašej domácnosti naozaj asi niet kútika, kde by neležala nejaká kniha. Čo bolo pre vás čitateľským zážitkom z posledného obdobia? Vrátila som sa k starým filozofom, často čudáckym a možno preto osobitým. Či je to zatracovaný, osamelý a na druhej strane, ako hovorí Herder, jeden z najtichších a najvznešenejších filozofov Spinoza, profesorsky pedantný, asketický Kant, či novodobejší, tiež asketický, ale nesmierne empatický Wittgenstein. Nehovoriac o brisknom pohľade Chomského na súčasný svet. Sú to žriedla bezo dna, z ktorých sa dá po troške upíjať v každom čase. Ale zážitkom pre mňa zostáva aj ľubozvučná slovenčina v poviedkach Jozefa Cígera Hronského. Z klasiky sa teraz vraciam aj k Dostojevskému. Do rúk sa mi dostal jeho román Výrastok v českom preklade. Uvedomila som si, že sme asi odvykli od tohto druhu rozprávania a nemám toľko trpezlivosti s jeho pomalým tokom. Takže sa k nemu vraciam po kúskoch... Mimochodom, vaša záľuba vo filozofii má aj konkrétny dôsledok, vraj ste poslucháčkou univerzity tretieho veku... Niekoľkonásobnou. Po všeobecnom ročníku som tri roky študovala psychológiu, potom filozofiu a teraz sa venujem astronómii. Stále ma láka dozvedieť sa niečo nové. Kniha Pásla kone na betóne je váš prozaický debut, ale zároveň kultový titul v slovenskom filme. Aký máte vzťah k tejto próze dnes? O problémoch v próze a neskôr vo filme som písala preto, že mi jatrili dušu. Združstevňovanie či ako sa hovorí kolektivizácia problémy jednoduchých zrobených ľudí, ktorým pobrali úzke falatky zeme, približovanie sa dediny k mestu, keď sa, obrazne povedané, kone zo žírnych lúk ocitli zrazu na betóne, to bol fenomén, o ktorom bolo treba hovoriť. Nie zo sentimentu, ten mi je na šťastie vzdialený, ale bolo treba zachytiť istý, priam historický prelom doby. Baví vás viac hrať, alebo písať? To je ťažko povedať, píšem a hneď aj hrám, je to v akejsi symbióze. Moje prvé poviedky sú vlastne monodrámy. Pôvodne to bola z núdze cnosť venovať sa divadlu jedného herca, stať sa herečkou, ktorá si nosí divadlo v jednom kufríku. Po viac ako tridsiatich rokoch ste však v tejto oblasti na Slovensku prvou dámou, ktorú oceňujú aj v zahraničí. Mimochodom, baví vás to ešte? Keby ma to nebavilo, keby som z toho nemala radosť, tak by som to nerobila 33 rokov. Pre peniaze to nie je, i keď z niečoho človek žiť musí. Nedávno na festivale v poľskom Vroclave, kde som bola už druhýkrát a získala jednu z hlavných cien, som si uvedomila, a aj mi to trochu prišlo ľúto, že divadlo jedného herca ním prestáva byť. Napríklad na festivale predo mnou vystupovala nemecká herečka, ktorej rekvizity priviezol kamión a na záver sa prišli klaňať štyria, lebo jej produkcia si vyžadovala ešte troch spolupracovníkov. Väčšinu mojich monodrám môžem odohrať sama v akomkoľvek prostredí. Len tie posledné Katarína a Angelina odovzdáva dušu Bohu si vyžadujú divadelnejší priestor a spolupracovníka. Používam v nich totiž hudbu a svetlo. Musím však priznať, že i keď ma divadlo jedného herca stále baví, začínam pociťovať istú vyčerpanosť z cestovania a veľkej nekultúrnosti, s ktorou sa stretávam. Ste skvelou pozorovateľkou a v literárnych časopisoch či zborníkoch ma upútali vaše najnovšie poviedky mapujúce život súčasníčky. Neuvažujete nad novou knihou? Tá je už skoro na svete. Jedna časť poviedok je skôr esejistická, v druhej sa mi zažiadalo vrátiť sa do spomienok na detstvo. Podobne ako v prvej zbierke aj tu sa usilujem zachytiť mimoriadne rýchly sociálno-kultúrny prerod našej spoločnosti. V niečom pozitívny, no často, žiaľ, veľmi bolestivý. Čo sa týka vydania, nie je to však jednoduché. Vieme predsa, aké je to s našou kultúrou, a tak teraz čakám, kde ma prichýlia... Nový divadelný projekt nepripravujete? Momentálne sa mi nežiada robiť svoje veci. Nutne sa začínam opakovať, a tak hľadám iných autorov a upravujem si ich na svoj spôsob. Teraz uvažujem napríklad nad textom Táne Luckej podľa Feuchtwangera Škaredá vojvodkyňa alebo Posledná spoveď gambane. Rada by som však ešte nakrútila jeden film s Jurajom Nvotom. Scenár s pracovným názvom Bez slov s tematikou prechodu zo socializmu do kapitalizmu mám už napísaný a štyri roky sa márne snažím zohnať finančné prostriedky na jeho realizáciu. Viem, že čas beží, a ten môj herecký ešte viac, a ja by som si tak veľmi chcela ešte zahrať vo filme podľa môjho scenára. Dlžím ešte niečo povedať, hoci aj o premenách našinca na ceste od socializmu ku kapitalizmu a ukázať kus nášho krásneho východného Slovenska. Tak ako sa v tvorbe pridŕžate rodných koreňov, aj pri realizácii používate písanku a ceruzku. Na techniku ste rezignovali? Na túto otázku odpovedám nerada, hoci som sa už zmierila s tým, že na ľudí musím pôsobiť ako technický analfabet. Naučila som sa písať v tichu a mašiny ma znervózňujú. Na písacom stroji som napísala iba asi dva či tri texty. Nechcem. Dávam prednosť písanke a ceruzke. Na jednu stranu píšem text, na druhú dopisujem poznámky. A potom som diktovala do stroja pani Olinke. Počítač je problematickejší, ešte nemáme počítačových dôchodcov. Vždy sa niekto nájde, kto mi to prepíše... Čo vás momentálne najviac znepokojuje? Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale bolí ma situácia v súčasnej kultúre a v medziľudských vzťahoch. Dôležité je nájsť si svoje miesto a uvedomiť si, čo môžeme a čo nemôžeme. Vesmírnou zlomyseľnosťou sme odsúdení žiť iba istý obmedzený počet rokov. Mali by sme teda využiť každú chvíľu, aby sme prinášali radosť sebe i druhým. Nemám rada pokrytectvo, zbabelosť a vulgárnosť. Snažím sa im vyhnúť. Čomu sa však nevyhnem, je veľká dávka nekultúrnosti v našom živote a komercionalizácia umenia. Slovo je u nás nedocenené. Ale často aj zneužívané. Napríklad považujem za smutno-smiešne niektoré módne výrazy, ktoré počúvam z úst mladých ľudí a používajú ich v protiklade s ich pôvodným významom. Nedávno som mala napríklad na návšteve mladučkú dievčinu, ktorá nešetrila pochvalami na domáce pohostenie a moje kuchárske schopnosti: Akurát ma vždy trhlo, keď opakovala, že šalát bol brutálny. Nuž som jej ponúkla dupľu, nech sa teda naje naozaj brutálne... Elena Ťapajová Foto Kristina Schreiberová KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, Bratislava, tel.: 02/ , krevue@litcentrum.sk, Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, Bratislava, tel.: 02/ a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, Bratislava 34, tel.: 02/ Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 273/08, MIČ: Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa , č.j. 129/93.