DON BOSCO - VYCHOVÁVATEĽ

Transcript

1 DON BOSCO - VYCHOVÁVATEĽ

2 Andrej Dermek DON BOSCO VYCHOVÁVATEĽ (O don Boscovom preventívnom systéme) (Doplnená a rozšírená práva z dávnejších rokov.) Venované spolubratom a saleziánskej rodine na pamiatku stého výročia smrti don Bosca. (Pre súkromnú potrebu miesto rukopisu) 2

3 DON BOSCO VYCHOVÁVATEĽ (PREVENTÍVNY SYSTÉM) Kto povie, ţe don Bosco patrí medzi najvýznamnejšie postavy minulého storočia, nemusí sa báť, ţe preháňa. Ľudské nadanie a osobná svätosť, šťastná syntéza milosti a prírody mu dali vyrásť nad svoju dobu. Poznačil v duchovnej oblasti celé XIX. storočie aj ako osoba, aj svojím dielom, ktorým odváţne prekročil prah XX. storočia, aj prah Talianska. Z mnohých uhlov moţno pozerať na takú bohatú, všestrannú osobnosť. I keď je osobnosť nedeliteľná, my si vyberieme len jeden pohľad: don Bosco ako vychovávateľ. Don Bosco je vychovávateľ celou svojou dušou i dielom. Je to titul, ktorý mu spontánne priznala jeho doba. Bol uznávaný a obdivovaný ako vychovávateľ aj v protináboţenských kruhoch bez ohľadu na svoj kňazský úbor. (Viď napr. jeho prípis ministrovi vnútra Francescovi Cripsimu Pro memoria al Ministro degli Interni Francesco Crispi, Rín ; podobne aj ministrovi U. Ratazzimu a iným... V Scritti sul sistema preventivo nell educazione della gioventú ) Don Bosco je predovšetkým vychovávateľ praktik, nie pedagóg teoretik. Meno vychovávateľa mu nevytvorilo to nepatrné dielko, tá broţúrka o preventívnom systéme, dielko praktické bez vedeckých ambícií, ale mu ho vytvorilo ţivotné dielo, známe uţ za jeho ţivota v mnohých krajinách Európy a Juţnej Ameriky. Jeho výchovný systém sa volá PREVENTÍVNY SYSTÉM. (Tí, ktorí don Bosca nepoznajú, nájdu v prílohe základné ţivotopisné dáta aspoň v skratke). AKO VZNIKOL PREVENTÍVNY SYSTÉM Najprv treba pripomenúť, ţe pre don Bosca nie je výchova profesiou zamestnaním, alebo záľubou, ale ţivotným povolaním v plnom zmysle slova. Povolaním od Boha, ktoré vyčerpáva všetky jeho sily a schopnosti, konzumuje celý jeho ţivot. ( Sľúbil som Bohu, ţe aţ do posledného dychu celý môj ţivot bude patriť mojim úbohým chlapcom MB, XVIII, 258) To, čo dalo vznik preventívnemu systému, nebola túţba vytvoriť dajaký nový pedagogický systém a tak sa zapísať do dejín pedagogiky. Nie, nebola to vedecká ambícia. Bola to túţba pomôcť, zachrániť úbohých mladíkov, ktorých rodiaca sa industrializácia miest a bieda venkova zhromaţďovala do ulíc Turína a vystavovala ich všetkým morálnym a sociálnym nebezpečenstvám. Bola to teda túţba jeho kňazského srdca, jeho ţivá viera, pohotovosť jeho zdravého rozumu, ktoré 3

4 mu vytvárali pod rukami takmer nepozorovane ţivotnú prax, ktorá potom dostala meno preventívny systém. To bolo na konci. Na začiatku bolo však niečo iného, pozoruhodného. Môţeme povedať, ţe na začiatku, pri kolíske preventívneho systému stoja dve matky. Jeho matka Margita a druhá matka, Panna Mária. Don Boscova matka Margita bola jednoduchá piemontská ţena, ktorá nevedela ani písať. A predsa zapísala do duše syna prvé nezmazateľné riadky kresťanskej výchovy: zdravým ovzduším ţivej viery v rodine, prebúdzaním zodpovedného svedomia, múdrymi, pokojnými radami, náročnou láskavosťou. Don Bosco hovorí o svojej matke často a s veľkou úctou. A nie sú to len citové spomienky, ale je to predovšetkým vzácny poklad jej múdrej výchovy, z ktorej do Bosco čerpal, moţno aj neuvedomene, prvky svojho budúceho výchovného systému. A tá druhá matka? To je Panna Mária. Tu treba pripomenúť mimoriadnu skutočnosť, ktorá sprevádza celý ţivot do Boscov a nemoţno ju z jeho ţivota vynechať. To sú jeho sny, ako ich on opatrne nazýval. Nikdy nehovorí o zjaveniach alebo videniach. Niektoré o z nich mali prorocký charakter. Fakt je, ţe jeho predpovede sa splnili. (Napr. predpovede o smrti niektorých chlapcov, ktoré sa v predpovedanom čase splnili. Celkove je v MB 34 predpovedí o smrti). Ťaţko ich povaţovať len za vydarené literárne pedagogické fikcie. Väčšina z nich je výchovného obsahu (MB je ich celkovo 133) a skoro všetky sú dajako spojené s Pannou Máriou. Hneď v prvom sne dostáva deväťročný Janko poslanie (Viď Prílohu) a prísľub: Dám ti učiteľku, ktorá ťa naučí pravej múdrosti... MB I, A táto druhá matka je jeho učiteľkou po celý ţivot. Viem, ţe pre neveriaceho to znie neuveriteľne, ţe to bude povaţovať iba za podarený pedagogický trik. Ale fakt snov, alebo akokoľvek to pomenujeme, sa nedá zo ţivota don Boscovho vynechať. Najdôleţitejším prameňom pri vzniku preventívneho systému je jeho celoţivotná, pozorne zbieraná pedagogická skúsenosť. Do krátkeho spisku o preventívnom systéme, ktorý napísal aţ ku koncu ţivota r (MB XIII, ), sa nedostalo nič, čo neprešlo mnohonásobnou ţivotnou skúsenosťou. K sľubovanému obsiahlejšiemu dielu, o ktorom hovorí v úvode spisku, uţ nedošlo. Pred neľahkou dilemou či vychovávať a či písať o výchove, nemohlo jeho kňazské srdce zapochybovať. A netreba to povaţovať za nevýhodu alebo za škodu. Najprv preto, ţe len ten, kto mnoho vie a má bohaté skúsenosti, si môţe dovoliť hovoriť alebo písať krátko, bez ujmy na veci. A potom krátke dielo, ktoré sa obmedzuje len na základné princípy bez nadmerného mnoţstva podrobných predpisov, ponecháva omnoho viac slobody a priestoru pre iniciatívu svojich ţiakov. A my don Boscovi za túto dôveru ďakujeme. Keď máme zhrnúť vznik preventívneho systému (a tu nemyslím na napísané dielko), odvoláme sa na skromné a úprimné slovo don Bosca: Ani neviem, ţe by som mal dajaký osobitný systém. Vţdy som sa riadil tým, čo mi vnukol môj rozum a vnuknutie zhora (MB VI, 381). Je to teda súčet zdravej rodinnej výchovy, jeho celoţivotná skúsenosť (= rozum) a tie vnuknutia zhora. Tak vzniklo veľké ţivé dielo a malý napísaný traktát o niekoľkých stranách. Máme dojem, ţe Pán si odvolal umelca, ktorý sa chystal na veľké dielo, z pracovne, z ateliéru a nám ostal len základný náčrt a vznešené torzo. o 4

5 Pramene: Priamych prameňov, ktoré pochádzajú od samého don Bosca, je málo. Sú to: 1) II sistema preventivo nella educazione della gioventú 2) Dei castighi da infliggersi nelle case salesiane 3) Lettera da Roma 10. V ) Regolamento dell oratoria di S. Francesco di Sales per gli esterni 5) Opere edite ed inedite di don Bosco 6) G. Bosco: Scritti sprituali ½ a cura di Joseph Aubry 7) Don Boscova korešpondencia, najmä osobné listy niektorým chlapcom a mladým vychovávateľom. (Pozbierané najviac úţívané pramene v diele Scritti sul sistema preventivo nell educazione della gioventú, a cura di D. Pietro Braido, La Scuola Editrice, Brescia 1965) Za osobitný, veľmi dôleţitý prameň treba povaţovať Memorie Biografiche di San Giovanni Bosco, in 19 volumi. Je to starostlivá, takmer zo dňa na deň písaná kronika (neskôr na príkaz z najvyššieho miesta!). Ešte pred tým to boli Memorie dell Oratorio, písané samým don Boscom, ako záznam pedagogických skúseností, ktoré chcel zanechať svojim ţiakom. Memorie sú ilustráciou, nevyhnutnou exegézou teoretických princípov, ktoré sú zhrnuté v broţúrke o preventívnom systéme. Je to ţivý dokumentárny film, zachytávajúci celú výchovu so všetkými pedagogickými interiérmi a exteriérmi, ktorý ţivo dokumentuje ako treba aplikovať princípy preventívneho systému, zaznamenané z nedostatku času v spomenutej broţúrke. Moţno povaţovať, v tomto prípade, za dôleţitý prameň aj ţivú tradíciu. Ešte donedávna ţili priami ţiaci don Bosca, očití svedkovia, ktorí doplňovali a vysvetľovali to, čo nijaké písané slovo nevie bez zvytku vystihnúť. Pravda, tradícia nie je jednoznačný prameň a ťaţšie sa ňou záväzne argumentuje, lebo predsa len pri styku so skutočnosťou na povrchu zvetráva a môţe popri don Boscovom profile podstrčiť aj vlastnú podobu nositeľa tradície. Preto záväznou tradíciou je len to, čo ostane po odpočítaní osobného štýlu ţiaka a po odpočítaní toho, čo je podmienené okolnosťami miesta a času. Napokon existuje v kaţdom takomto diele akým je rehoľná spoločnosť určite charizmatické magistérium, ktoré aj na základe dôkladnejšieho štúdia autenticky vysvetľuje pravého ducha zakladateľa a chráni pred moţným zvetrávaním na povrchu a na okrajoch. (Zoznam dosť bohatej literatúry o PS na konci!) 5

6 SYSTÉM MEDZI SYSTÉMAMI Ako zapadá a ako naväzuje don Boscov preventívny systém na iné predošlé a súčasné výchovné systémy? Pripomíname si najprv všeobecne známu charakteristiku don Bosca: don Bosco je vychovávateľ praktik. Nie je profesor pedagogiky, ani vedecký pracovník. Vytvoril a zanechal veľké ţivé dielo a malú praktickú príručku o svojom systéme. Márne by sme v nej hľadali citáty a odvolávky. (A to platí o všetkých jeho písomných prácach!) Poznal súčasné pedagogické prúdy? XIX. storočie niektorí nazývajú pedagogickým storočím. Doznievali v ňom vplyvy osvietenstva Jeana Jacquesa Rousseaua, je poznačené veľkými menami Herbarta, Froebela, Pestalozziho, Aportiho, Lambruschiniho etc... Don Bosco spájal v sebe dve vzácne protichodné vlastnosti: vernosť tradícii a otvorenosť voči všetkému novému. ( Don Bosco chce byť na čele kaţdého pokroku ) Jeho dielo nebolo len náhodou podarenou improvizáciou a on sám nebol len amatérom, alebo diletantom vo výchove. I keď sa neodvoláva na pedagogické autority, máme právo predpokladať, ţe jeho apoštolská horlivosť a jeho mimoriadne nadanie mu pripravili dostatočný prehľad o osvedčených systémoch minulosti a o súčasných pedagogických hnutiach. (O tejto otázke viď. P. Braido II sistema educativo di don Bosco, stať Rapporti e dipendenze, s ) Ak don Bosco tvrdí o sebe, ţe ani nevie, ţe by mal dajaký osobitný systém, treba to pripísať jeho skromnosti. Chce tým povedať, ţe jeho pôvodnou pohnútkou bolo vychovávať a nie tvoriť nové výchovné systémy. A tu máme aj druhý výrok don Boscov: Vţdy sa uţívali dva systémy vo výchove mládeţe: preventívny a represívny... Zdá sa, ako by sa don Bosco týmito úvodnými slovami zriekol autorského práva na preventívny systém a jeho originalitu. To však neznamená, ţe vţdy existovali a existujú len dáva systémy výchovy mládeţe, ale ţe podľa určitého kľúča existujú len dva druhy systémov. Tým deliacim kritériom je, či zlo predísť, alebo či ho dodatočne stíhať. Don Bosco ani neodsudzuje represívny systém ako zlý. Iba poukazuje na výhody a účinnosť preventívneho systéme pre mládeţ. Don Bosco sa rozhodol pre preventívny, t. j. pre nutnosť predchádzať zlo. Ale spôsob a prostriedky ako zlo predchádzať, sú také svojské a originálne, ţe právom moţno don Boscov preventívny systém povaţovať za nový a originálny. Je teda don Bosco nielen dedičom zdravej kresťanskej pedagogickej tradície, ale aj tvorcom, t. j. tvorivým dedičom. A jeho dielo nie je len novou kópiou predošlých foriem, nie je len plagátom, imitáciou, ale v pravom zmysle pôvodinou nového štýlu. Ešte by som rád upozornil na jednu vec. Nepôjde o náväznosť, alebo súvislosť s inými prácami a osobnosťami, ale len o porovnanie, ktoré význam don Boscov ešte viac zvýrazní. Ide najprv o Jeana Jacquesa Rousseaua. Rousseau predbehol don Bosca o 100 rokov ( ). Jeho veľké dielo o výchove, román EMIL, veľké nadovšetko svojím rozsahom (okolo 500 strán!), vzbudilo vo svete veľký rozruch. (Dokonca taký veľký, ţe bol naňho pre Emila vydaný zatykač r. 1772). Niekoľko stranová don Boscova príručka je proti Emilovi trpaslík proti obrovi. A predsa pravdu má ten trpaslík. Rousseauvo dielo vzniklo pri pracovnom stolíku, v kniţnici, bez akejkoľvek skúseností a overenia. Jeho Emil je osoba vymyslená. ( Rozhodol som sa, ţe si vezmem vymysleného chlapca, budem u neho predpokladať vek, zdravie, vedomosti a všetky schopnosti... primerané nadanie... mierne podnebie, zo vznešenej rodiny (chudobný nepotrebuje výchovu!)... sirota, nie chorľavý, dengľavý... atď.). Je to teda kabinetný preparát, pekne vypchatý, výtvor fantázie, s ktorým môţe 6

7 vychovávateľ robiť čo len chce. Neviem, či sa niekto odváţil vychovávať svoje deti podľa tejto rozsiahlej príručky. Ale je celkom isté, ţe ani sám J. J. Rosseau sa neodváţil takto vychovávať svojich päť detí. Všetko odovzdal do nálezinca! Naproti tomu don Boscovo nepatrné dielko vzniklo aţ na konci ţivota (1877) po viac ako štyridsaťročnej skúsenosti. Jeho prvý chlapec, Bartolomej Garelli nie je vymyslený, nie je zo vznešenej rodiny, nemá predpísané ani očakávané vlastnosti, je taký, ako ho vychovala ulica. Don Bosco nemal vlastné deti, ale vychoval stovky a stovky cudzích detí, mnohí z nich boli vynikajúce osobnosti, niektorých dnes uctievame na oltári ako svätcov. Ktorý systém je teda vieryhodnejší? (Neviem, či sa don Bosco zaujímal o J. J. Rousseaua nad potreby všeobecného humanistického vzdelania!) A. S. Makarenko sa narodil presne v tom roku, keď don Bosco umrel ( ). Podobne ako J. J. Rousseau zanechal po sebe rozsiahle literárne dielo (Budú z nich ľudia; Vlajky na veţiach; Kniha pre rodičov a mnoho menších príspevkov do časopisov.) Ale zanechal na rozdiel od J. J. Rousseaua aj významné praktické dielo (Kolónia mladistvých previnilcov, ; Komúna F. E. Dzerţinského ). A dokázal naozaj, ţe budú z nich ľudia, aspoň z mnohých. Don Bosco sa usiloval predísť, aby sa z mladých nestávali previnilci, delikventi. A z tých, ktorí uţ na takejto ceste boli, usiloval sa urobiť ľudí ( čestných občanov a dobrých kresťanov ) a to láskou na rozdiel od A. S. Makarenka, ktorý staval na úplne iných ideologických základoch a ktorý čo do metódy zmilitarizoval výchovu. Sotva sa dá predpokladať, ţe by A. S. Makarenko vedel niečo o don Boscovi, i keď ich na humánnej rovine čosi spájalo. Presnejšie, porovnávať ich diela je ťaţké, pretoţe hlavné dielo, z ktorého poznáme Makarenka a jeho prácu Budú z nich ľudia, on sám nazval pedagogická báseň. A porovnávať báseň s praktickým návodom, alebo polemizovať s básňou je ťaţké. A. S. Makarenko bol osamelý bojovník a jeho dielo bolo prechodné a núdzové. Po J. J. Rousseauovi ostalo len veľké dielo v kniţniciach, podozrivo zachovalé, teda málo pouţívané. Don Boscovo dielo pokračuje a rastie na celom svete. Ţivot a história mu dávajú za pravdu! PREVENTÍVNY SYSTÉM JE VIAC AKO VÝCHOVNÝ SYSTÉM Na preventívny systém moţno pozerať ako na určitú výchovnú techniku, metódu, štýl, ktorý vychovávateľ pouţíva počas svojho vychovávateľského zamestnania (preventívny systém na 8 hodín); alebo ako niečo, čo preniká celý ţivot, zmýšľanie a postoje vychovávateľa, mení ho a stáva sa jeho spiritualitou. I keď to nie je hlavnou úlohou tejto práce, chceme v krátkosti ukázať, ţe preventívny systém je viac ako len výchovný systém, ţe je pre nás aj askézou a spiritualitou. 20. článok saleziánskych Stanov hovorí: Don Bosco pod vedením Panny Márie, ktorá mu bola učiteľkou, preţíval stretnutie s chlapcami v prvom oratóriu ako duchovnú výchovnú skúsenosť, ktorú pomenoval preventívny systém. Bola to preňho láska, ktorá sa zdarma dáva, podmienená 7

8 láskou k Bohu, ktorá predchádza kaţdé stvorenie prozreteľnosťou, sprevádza ho svojou prítomnosťou a vykupuje ho obetovaním ţivota. Don Bosco nám ho odovzdáva ako spôsob ţivota a činnosti... Preniká naše vzťahy k Bohu, naše osobné vzťahy a komunitárny ţivot v uskutočňovaní lásky, ktorá vie vzbudzovať lásku. (Podobne aj GK XXI, č. 17) Ako presahuje preventívny systém pracovný čas, zamestnanie vychovávateľa sa stáva spiritualitou. - Cieľom preventívneho systému nie je len dosiahnuť určitú potrebnú disciplínu. Je to omnoho viac. Cez čestných občanov a dobrých kresťanov smeruje aţ k dosiahnutiu svätosti. A to bez poctivej snahy vychovávateľa o vlastnú svätosť nie je mysliteľné. - Preventívny systém sa stáva askézou pre bezvýhradnú lásku, vţdy pripravenú na akúkoľvek obetu. A tá je ovocím lásky k Bohu a svoj pravzor nachádza v pastoračnej láske Jeţiša Krista. Je to teda askéza radostnej obety. - Preventívny systém je spiritualitou pre náročnú asistenciu, t. j. prítomnosť medzi chlapcami a ţivot s nimi ( Pravidelné miesto stretnutia s Bohom sú naši chlapci ). A je to prítomnosť viery, predstavuje a zastupuje prítomnosť boţiu. (Boh je s nami.) - Záujem o chlapcov a vzťah k nim preniká aj našu modlitbu, lebo je to záujem o ich spásu ( ansia pastorale ). Majú účasť na našich modlitbách, na našich obetách, na sviatostnom ţivote. - My sa svojmu výchovnému poslaniu nielen venujeme. My sa mu zasväcujeme a berieme na seba s nadšením riziko toho nevyčerpateľného coetera tolle ( daj mi duše, ostatné si vezmi ). A tak sa stáva preventívny systém povestnou cestou ruţovou alejou zo známeho sna don Bosca (MB III, 32 35). A je to spiritualita del cotidiano, del facile, del semplice, del popolare (José Colomar v zborníku Sisteme preventivo visuto come cammino di santitá, s. 137) spiritualita toho, čo je kaţdodenné, čo je ľahké, čo je jednoduché, čo je ľudové. Preto v rukách svätcov a im blízkych bol preventívny systém najúspešnejší. SYSTÉM SI NAŠIEL MENO..., alebo meno určuje podstatné zameranie systému, a to je predchádzať zlo radšej ako ho stíhať, trestať, liečiť. To je ten základný rozdielny postoj proti represívnemu systému. Citujeme: Vţdy sa uţívali dva systémy vo výchove mládeţe: preventívny a represívny... Kto pozná don Bosca, vie, ţe don Bosco nehovorí odborne, vedecky, ale jednoducho a zrozumiteľne. Nezáleţí mu na vedeckej sláve, ale na zrozumiteľnosti. Prvým cenzorom jeho kázní, prednášok, článkov do časopisov bývala jeho matka a neskôr vrátnik. Chcel, aby ho kaţdý rozumel. Postoj k zlu, pre ktorý sa don Bosco rozhodol, bol predchádzať ho, nedať mu moţnosť. T. j. počítal s mladíckou neskúsenosťou, nerozváţnosťou, ľahkomyseľnosťou, ktorá nevie ešte domyslieť 8

9 následky svojho správania. Keď je tu reč o zle, rozumieme tým všetko, čo nepriaznivo pôsobí na vývoj mladého človeka... Nemoţno pochybovať o tom, ţe je lepšie a zdravšie predísť úrazu ako ho liečiť. To prvé vyţaduje omnoho viac pozornosti a námahy, lebo nevieme kde, kedy a ako môţe prísť k úrazu, ale po úraze vieme presne, čo máme liečiť. Postavme sa na ten kritický bod, z ktorého spolu s don Boscom vidíme vzájomné rozdiely: Represívny systém: - predloţí a vysvetlí pravidlá; - dozerá, aby sa pravidlá presne zachovávali, a to tak, ţe priestupky trestá (prípadne dodrţovanie odmeňuje); - predstavený je prísny, vyhýba sa dôvernému vzťahu k chovancom, aby sa tým nezmenšila jeho autorita; - zachováva si odstup, objavuje sa medzi chovancami len vtedy, keď je to netne potrebné, keď treba robiť poriadky; - tento systém je pre vychovávateľa pomerne ľahký a pohodlný, osvedčuje sa u dospelých (napr. v kasárňach), ktorí uţ sami vedia, čo majú robiť alebo nerobiť. Preventívny systém: - predloţí a vysvetlí pravidlá (ako aj u represívneho); - nielen dozerá, ale stará sa, aby sa pravidlá zachovávali, a to tak, ţe počíta s mladíckou neskúsenosťou a nerozváţnosťou a preto sa usiluje zamedziť všetky príleţitosti k priestupkom; - prostriedkom k tomu je láskavá prítomnosť a účasť na celom ţivote chovanca radou, upozornením, povzbudením, napomenutím, dobrým príkladom...; - systém je ľahší pre chovanca a ťaţší pre vychovávateľa a osvedčuje sa nadovšetko u mladých, ktorí sú pre svoj vek povrchní, ľahkomyseľní a preto ohrozenejší. Obrazne vyjadrené: podstatný rozdiel je predovšetkým v predsunutej pozícií vychovávateľa, dobrého pastiera, ktorý ide pred svojimi ovečkami a vedie ich. Vychovávateľ v preventívnom systéme stojí pred pravidlami. Pre represívnom sú najprv predpisy, aţ potom vychovávateľ. Tu pastier ide za ovečkami a ţenie ich a zrejme sa neobíde bez biča. No nevieme, načo by bol bič pastierovi, ktorý ide pred ovečkami. Z tohto prirovnania dedukujeme: 1) Preventívny systém je teologickejší vidí pravé, najväčšie zlo v hriechu. Ako kňaz sa nemohol inakšie pozerať na hriech. Keď uţ bol hriech spáchaný, stíhať ho trestom uţ nič nepomôţe. V tomto prípade to uţ prehral vychovávateľ aj chovanec. 2) Je humánnejší preto, ţe je teologickejší. Tým, ţe rozlišuje disciplinárny priestupok od hriechu, môţe skôr prehliadnuť a strpieť trochu nedisciplinovanosti, takej blízkej a vlastnej detskému veku, a môţu celú svoju pozornosť zamerať na zamedzenia hriechu. Práve tým rozlišovaním medzi hriechom a priestupkom otvára oči nevidiacej a neúprosnej spravodlivosti a otvára oči cestu lásky. 9

10 3) Viac rešpektuje a podporuje (= vychováva) slobodu dieťaťa a jeho osobnosť. Nedeformuje neúprosnou rovnakou šablónou. V nadmernom mnoţstve predpisov sa stráca sloboda a iniciatíva, a to na oboch stranách, u vychovávateľa, ktorý prestáva byť tvorcom a stáva sa úradníkom, dozorcom; u chovanca, ktorý je len figúrkou na šachovnici denného poriadku. Obaja sa cítia objektom určitého poriadku vymysleného mimo nich, nemajú na ňom účasť, a pretoţe vychovávateľ ho musí vyţadovať a chovanec sa mu musí podrobiť, dostávajú sa do nepriateľskej pozície, stráca sa vzájomná dôvera a miesto spoločnej snahy o rozvoj, nastáva nerovný boj, najčastejšie bez víťazov, ale len so zranenými. 4) Preventívny systém je radostnejší, predlţuje a udrţuje detstvo a mladosť v priestore, ktorý otvára heslo sv. Filipa Neri: Robte čo chcete, len nehrešte. Heslo, ktoré s nadšením prevzal don Bosco. 5) A napokon spravodlivejšie rozdeľuje úlohy a ťarchu výchovy: je ťaţší pre vychovávateľa, ľahší pre chovanca. Preto sa don Bosco nemohol inakšie rozhodnúť ako sa rozhodol: radšej predchádzať ako stíhať, radšej ochrániť pred úrazom ako ho liečiť. A to je zásadný postoj preventívneho systému. 10

11 ROZUM (Múdrosť) Celý tento systém sa opiera o rozum, náboţenstvo a láskavosť (Pôvodné pravidlá pre domy Spoločnosti sv. Františka Saleského 1877) Introit omše na sviatok sv. Don Bosca v predošlom formulári znie: Dedit illi Deus sapientiam et prudentiam multam nimi set latitudinem cordis quasi arenam, quae est in littore maris. ( Dal mu Boh múdrosť a rozumnosť veľmi veľkú a široké srdce ako piesok na brehu morskom ) Je to šťastne volená vstupná antifóna do preventívneho systému. Sú tu obsiahnuté všetky základné prvky preventívneho systému, i keď v inom poradí: raggione rozum: sapientia at prudentia; religione náboţenstvo, viera; dedit illi Deus: = celá výchova don Boscova vychádza a smeruje k Bohu; amorevolezza láskavosť = latitudo cordis. Prekvapuje, ţe don Bosco, kňaz, svätec, dáva na prvé miesto rozum, hoci pozorovateľa najskôr a najviac upúta na ňom práve tá latitudo cordis, mimoriadne nápadná láskavosť. A to nebol dojem len prechodného, náhodného pozorovateľa, ale tak to videli aj tí najbliţší, čo s ním dlhý čas ţili a pracovali. A tak to na jednom mieste potvrdil aj sám don Bosco: Výchova je vec srdca. (MB XIII, ) D. Eusebio Vismara, profesor dogmatiky a liturgie na sal. teol. fakulte v Turíne, ţe keď pred kanonizáciou don Bosca prišlo k exhumácii jeho tela, jeho ţiaci a synovia s napätím čakali, či sa z jeho tela niečo zachovalo a priali si, aby to bolo jeho srdce, ktoré tak milovalo Boha a chudobných chlapcov. A nebolo to jeho srdce, ale mozog. Prekvapenie, či sklamanie? Pravda, Z tohto faktu sa nedá nič dedukovať. No predsa pre niektorých to bol podnet hlbšie uvaţovať o jeho výchovnom systéme. Čo viac charakterizuje don Bosca? Jeho srdce, veľkosť jeho srdca či rozum? Pozor! Nejde o rozpor. Upravme otázku trošku ináč: čo bolo nápadnejšie na don Boscovi a na jeho výchove?: rozum, či srdce? Nápadnejšie bolo srdce. Láskavosť ako vonkajší prejav je vţdy viditeľnejšia ako rozum, rozmýšľanie. A to je trik don Boscov, alebo keď chcete svätý podvod, ţe to vonkajšie, viditeľná nám o ňom nikdy všetko nepovie. Nemusíme sa veľmi trápiť otázkou, či poradie: rozum, náboţenstvo, láskavosť, znamená ah hodnotové odstupovanie. V ďalšom uvidíme, prečo v tomto pedagogickom trojčlene dal don Bosco na prvé miesto rozum. Láskavosť patrí k metóde, ako treba niečo robiť. Keby sme akokoľvek láskavo uplatňovali nesprávne princípy, výsledok by musel byť zlý. Keby sme zdravé, správne princípy uplatňovali neláskavo, výsledok by mohol byť aspoň ukrátený, alebo aj zlý. Preto je teda ten primát rozumu. Napokon u don Bosca tvoria tieto tri princípy nedeliteľný celok. Je to rovnostranný trojuholník, na ktorom stojí preventívny systém. Alebo sú to tri osi jednej kryštalografickej sústavy: pravo ľavá, predo zadná a kolmá. Pripomína nám to niečo z listu sv. Pavla apoštola Efezanom:... aby ste vy, v láske zakorenení a zaloţení mohli so všetkými svätými porozumieť tú šírku a dĺţku, výšku a hĺbku, poznať totiţ lásku Kristovu... (Ef 3, 17 18) Pojem ROZUM nás nesmie uviesť do omylu, ako by išlo o dajakú racionalistickú, alebo len čisto intelektuálnu výchovu. Don Bosco nepouţíva vedeckú terminológiu, jeho reč je jednoduchá, praktická, takmer ľudová. V tomto zmysle rozum znamená skôr múdrosť, rozváţnosť, zdravý zmysel, ktorý nemusí vţdy predpokladať odborné vzdelanie. Povedzme hneď, ţe ide o zdravý 11

12 kresťanský zmysel, o rozum osvietený vierou. A ten mala aj don Boscova matka, ten od nej zdedil aj jej syn a zabudoval ho do preventívneho systému. Chápeme teda rozum ako zdravý ľudský zmysel, ako múdrosť, ako schopnosť múdro uvaţovať. Múdrosť je aj dar boţí (= vrodený), aj nadobudnutý a nadobúdaný po celý ţivot. Tí, ktorí sú vychovávatelia per naturam (rodičia), ho dostávajú s rodičovstvom v zárodku a ak nie sú z iného dôvodu narušení, sú schopní ho pouţívať a rozvíjať. Tí, ktorí sú vychovávateľmi povolaním (nie zamestnaním!), ho dostávajú s charizmou povolania. K charizme povolania sal. vychovávateľa patrí aj dar múdrosti, ktorý sa potom osobným úsilím a skúsenosťou prehlbuje a zdokonaľuje a stáva sa aj darom nadobudnutým a nadobúdaným. (Kaţdý vychovávateľ z povolanie by mal ako kráľ Šalamún na začiatku svojho kraľovania prosiť o dar múdrosti.) Aspoň v skratke si všimnime ako sa tento boţí dar (schopnosť vidieť, uvaţovať) daný don Boscovi, prebúdzaný múdrymi radami a spôsobmi jeho matky, uţ od malička ukazoval a rozvíjal. Ako päťročný chlapček sa Bosco vracia s matkou z kostola, stretnú sa s pánom farárom, ktorý akosi nevie venovať pozornosť tomuto malému veriacemu. Ja si v budúcnosti budem počínať ináč... To je úsudok, ktorý predbieha značne vek! MBI., 227, IV, 287) Mamička, keď som ja medzi nimi, sú lepší... Tak zdôvodňuje a to nie nepravdivo svoju snahu dostať sa medzi kamarátov. Potom jeho iniciatíva s hrami, zábavami, dokonca s odpozorovanými komediantskými kúskami pritiahnuť chlapcov, aby im mohol povedať dajakú myšlienku z kázne, alebo sa s nimi spoločne modliť. Neskôr jeho skúsenosti, keď spolu s don Cafassom navštevoval väzenie pre mladistvých... Od matky Margity sa naučil slovko na dobrú noc ( buona notte ), ktorá dodnes tvorí vzácnu saleziánsku tradíciu. (Cagliero MS, III. 208) Priznáva, ţe si dlhý čas písal tzv. quaderno d esperienza, zošit skúseností, ktoré získaval pri výchove svojich chlapcov. Teda jeho výchova nebola iba náhodná improvizácia nadaného vychovávateľa; do budúcej výchovnej praxe sa dostalo len to, čo prešlo hustým sitom skúseností. Myslieť ako dar, vzdelávaný starostlivou skúsenosťou naučí vychovávateľa: o myslieť (uvaţovať) vopred, o myslieť súčasne, priebeţne vţdy; o myslieť dodatočne, preverovať. Myslieť vopred znamená najprv: nadobudnúť si patričnú pedagogickú kompetenciu. Vychovávateľ nemôţe zanedbať to, čo nám dnešné antropologické vedy (pedagógia, psychológia, sociológia...) vedia povedať o človekovi. Je to povinnosť svedomia, aj úcta k mladému človekovi, na ktorom sa nechcem učiť, experimentovať. Ak don Bosco dakedy ţartovne povedal: Hodím psa do vody, nech sa učí nech sa naučí plávať..., tým nechcel potvrdiť právo na trvalú improvizáciu a na neoprávnené riziko experimentu. To, čo na začiatku diela nutné a prípustné, by bolo neodpustiteľné, keď je všeobecná pedagogická, aj saleziánska skúsenosť o sto rokov staršia a iste aj múdrejšia. Zodpovednosť a láska k mladým nám nedovolia ostať diletantami a amatérmi tam, kde sú uţ potrební profesionáli. Myslieť vopred znamená aj pripraviť si dôkladne jednotlivé akcie, zásahy, predvídať situácie a reakcie, predvídať a zariadiť. Myslieť, uvaţovať súčasne = byť si vedomý, ţe v kaţdom chlapcovi, aj v zanedbanom, s nadobudnutými zlými vlastnosťami, je vnútorná schopnosť, aj skrytá túţba stať sa dobrým. ( Budú z nich ľudia... Vychovávateľ je buď optimista, alebo vôbec nie je vychovávateľ ). Najmä, keď verí v účinnosť milosti boţej. Usiluje sa poznať a pochopiť chlapca v jeho celkom konkrétnom 12

13 nezameniteľnom stave, s rodinným, dedičným, psychosomatickým kontextom. Dá mu moţnosť prejaviť sa ( Dajte chlapcom hodne rozprávať, vy sami hovorte málo... ), dá mu moţnosť uplatniť sa, uplatniť aj jeho fyzické energie (hra, zábava, šport, kultúra...). Vie, čo môţe od chlapca hic et nunc očakávať a poţadovať. Keď don Bosco napísal Lasciatti guidare sempre dalla raggione e non dalla passione (nech ťa vţdy vedie rozum a nikdy nie vášeň) dá sa to rozumieť predovšetkým o hneve, najmä keď ide o tresty. Ale platí to o akejkoľvek vášni, o akomkoľvek afekte a emócii (smútok, netrpezlivosť, nedôvera, strach, zaslepená citovosť...) Myslieť, uvaţovať dodatočne, to nám pripomína (materiálne) don Boscov quadermo d esperienza, a to nie sú len zápisky, ale aj ten nezapísaný ţivý poklad skúseností, ktorý si preverujeme, triedime individuálne, aj komunitárne (akási pedagogická kazuistika) a tak sa aj vzájomne obohacujeme, chránime sa pred jednostrannosťou, nekritičnosťou. Nemo iudex in causa sua! Slovom: ROZUM v preventívnom systéme zo strany vychovávateľa znamená: na prvom mieste ROZMÝŠĽAŤ UVAŢOVAŤ rozmýšľať PEDAGOGICKY rozmýšľať PREVENTÍVNE! Pred tým však: schopnosť vidieť, vnímať, pozorovať pedagogicky, preventívne schopnosť pestovaná! Schopnosť myslieť sa najviac získava a obnovuje v kontakte s najmladšími. Kto prestáva asistovať (nestýka sa s mladými, neţije s nimi), postupne stráca pruţnosť, sklerotizuje a ako salezián predčasne starne, nevie, alebo nemá čo povedať mladým. Preventívny systém vychádza z rozumu vychovávateľa a smeruje k rozumu chovanca. Učí ho hneď od začiatku uvaţovať a konať uváţene, samozrejme, primerane jeho veku a stavu. (Teda don Boscovo heslo: Nech ťa vţdy vedie rozum a nikdy nie vášeň, pozná aj malé detské vydanie.) Vedie ho k tomu a pomáha mu, aby poznal sám seba pravdivo, napr. kaţdodenným spytovaním svedomia. Neuspokojuje sa dosiahnutou disciplínou; chce, aby chlapci konali z presvedčenia, z pocitu zodpovednosti. Preto tá nevyčerpateľná trpezlivosť vo vysvetľovaní, presviedčaní, povzbudzovaní (nepomerne väčšia ako v karhaní!) ( Podstatný dôvod je v mladíckej nestálosti, ktorá tak často zabúda na disciplinárne predpisy... Slepá poslušnosť väčšinou nepomáha... (MB VIII. 503). Sama disciplína nikdy nie je uspokojivým víťazstvom vychovávateľa v preventívnom systéme, ale aţ disciplína z presvedčenia, vnútorne prijatá a s radosťou v potrebnej miere zachovávaná. Ako sme u vychovávateľa chápali rozum ako rozum osvietený vierou, ten istý význam má aj u chovanca. Prebúdzanie vedomia znamená prebúdzanie svedomia a formovanie osobného spoľahlivého svedomia, ktoré je povolané nahradiť prv neskôr vychovávateľa a prijímať povely toho, ktorý riadi všetky svedomia fortiteret suaviter vychovávateľa, aj chovanca. Nečakajte mnoho podrobných, konkrétnych pokynov o tom, ako pouţívať rozum v preventívnom systéme. Táto časť v pojednávaniach o preventívnom systéme skoro všade býva krátka; práve preto, ţe je to rozum. Ako keď vám niekto povie: počínaj si roz umne. Čo to znamená? V čom si mám počínať rozumne? Vo všetkom! U don Bosca sa tento princíp javí ako priamočiary realizmus, ktorý vie, čo chce: 13

14 - pozná cieľ výchovy (čestní občania, dobrí kresťania, v perspektíve sa nebojí ani svätostí); - pozná toho, ktorého vychováva, a to v jeho celkom konkrétnom stave, prostredí, pohybe, s jeho moţnosťami a nádejami: vie, ţe výchova je vec lásky, srdca a potrebuje otcovskú alebo bratskú prítomnosť; - pozná prostriedky nadprirodzené, aj prirodzené, ktoré posudzuje podľa ich terajšej účinnosti, na nijaké sa trvalo neviaţe a nijaké neodmieta a tak získava potrebnú otvorenosť a slobodu. A to udrţiava v don Boscovi trvalý optimizmus, prirodzený aj nadprirodzený. (Opakujeme: vychovávateľ alebo je optimista, alebo nie je vychovávateľ.) Výchova je trvalý zápas. Ale v preventívnom systéme to nie je zápas vychovávateľa proti chovancovi, ale je to spoločný zápas na tej istej strane s chovancom, zápas o lepšieho človeka. A to aţ po ideál najvyšší: obraz boţí v človekovi v jeho najplnšej podobe, v podobe svätca! Výchova neprestáva byť zápasom ani za hranicami, za ktorými sa stáva sebavýchovou. Tam sa však vychovávateľovi dostáva iná úloha: a to úloha duchovnej asistencie. Rozum má stráţiť láskavosť, aby sa nedeformovala na zvláštne priateľstvo, aby sa nestala slabosťou, nepremenila na zmyselnú chorobu lásku : - aby vedela čo môţe od chlapca čakať a ţiadať, - neţiada nemoţné, uspokojí sa s podstatným, - pri trestoch, keď dosiahne nápravu, nenalieha na vyčerpanie trestu. Vychovávateľ musí byť múdrejší ( chytrejší!) ako chovanec, musí vidieť omnoho ďalej a musí, najmä na začiatku myslieť aj zaňho! Niekto by povedal, ţe v tom don Boscovom múre, v tej stavbe je mnoho medzier, voľných prechodov. To nie je omyl, nedostatok. To je zámer, to je miesto pre okná a dvere pre viac svetla a vzduchu a slobody! ASISTENCIA Budeme hovoriť o asistencii. Priamy pohľad je vţdy uţitočnejší neţ akýkoľvek podrobný a presný opis. Poďme teda a pozrime sa. Pozrime si najcharakteristickejšie don Boscovo dielo, oratórium. Prvé a najcitlivejšie miesto bude na prekvapenie nie kaplnka, ako by sa na náboţenskú inštitúciu patrilo a ako by sa očakávalo, ale dvor, ihrisko. Prvé miesto nielen dislokáciou (nejde sa cez kaplnku na dvor, ale cez dvor do kaplnky); prvé miesto nielen veselým krikom, ktorý upútava pozornosť, ale aj svojím významom. Väčšina pedagogických zápasov sa rozohráva a vyhráva alebo prehráva tu. Kto prehral svoju pedagogickú partiu na dvore, na ihrisku, ťaţko ju vyhráva v kaplnke, lebo tam sa asi nestretnú. (Keď don Bosco chcel analyzovať pedagogickú situáciu svojho diela, oratória, v pamätnom liste z Ríme 10. V. 1884, ktorý je uvedený v nových Konštitúciách z r. 1972, str , všetky nedostatky vidí na dvore, a tam vidí aj zdroje nápravy.) Prvý dojem pri pohľade na dvor je nápadná prítomnosť vychovávateľov medzi chlapcami. Tým nápadnejšia, ţe kedysi bola zvýraznená aj rehoľným rúchom, reverendou. Dnes, v dobe don 14

15 Boscovom pôvodne sľubovanej saleziánskej uniformy, vyhrnutých rukávov, by bola navonok menej nápadná. Prítomnosť vychovávateľa medzi chovancami si uţ zo zvyku predstavujeme ako prítomnosť dozorcu, krotiteľa. Dozor sa obyčajne stavia na vyvýšené miesto s dobrým dohľadom v horšom prípade do stráţnej búdky s dobrým dostrelom. No tu je hneď jasné: títo vychovávatelia nie sú dozorcovia. Sú tak ponorení do hry, akoby ani iného poslania nemali, alebo akoby naň zabudli. Pozornejšiemu oku však neujde, ţe väčšinou sú dušou hry, celého pobytu ţivota na ihrisku. Keď pôjdete neskôr do kaplnky, zbadáte, ţe všetci tí, čo boli s nimi na ihrisku, sú znovu s nimi. Modlia sa tie isté modlitby, majú ten istý postoj. AK sa niečím líšia, tak to bude len väčšia, vyspelejšia sústredenosť, vrúcnosť, pokiaľ si je nenechali otupiť alebo sa o ňu nedajú okradnúť tým, ţe musia sledovať a upravovať vrodenú povrchnosť a roztrţitosť chlapcov. V iných dielach (kde sú školy, internáty...) v študovni, v dielni, v spálni, jedálni, etc..., vychovávateľ nutne zaujíma zreteľnejšiu úlohu učiteľa, vedúceho, majstra, ktorý má pred sebou ţiakov, učňov, chovancov. Nemôţe celkom zastrieť úlohu dozoru, i keď je zakrytý alebo zmiernený láskou. Slovom, v súčte vidíme nápadnú prítomnosť vychovávateľa, ktorá prechádza aţ do akejsi pedagogickej všade prítomnosti. Nápadné je aj to, ţe ju chovanci nepociťujú väčšinou ako ťarchu. Don Bosco daj tejto prítomnosti meno asistencia. Asistencia sa prenáša na úroveň spoločného ţivota. T. j. je to viac spoločný ţivot ako dozor. Akoby sa tá prítomnosť chcela zatajiť a skryť. V kaţdom prípade je asistencia najprv PRÍTOMNOSŤ. Akási prítomnosť je potrebná v ktoromkoľvek výchovnom systéme, pretoţe výchova je stretnutie osôb. Nie aplikácia vonkajších prostriedkov, ktoré automaticky účinkujú. Asistencia nie je akákoľvek prítomnosť. Prítomnosť sama ešte nie je asistenciou. Je len moţnosťou, predpokladom pre asistenciu. Aj veci sú prítomné a môţu mať aj výchovný vplyv, či uţ pozitívny, či negatívny, lebo aj ony svojim spôsobom niečo hovoria. Ale neasistujú. Aj ľudia môţu byť prítomní rozličným spôsobom. Fyzicky, morálne, vnímaní, nevnímaní, príjemní, nepríjemní... Aţ prítomnosť vnímaná začína byť pedagogicky účinná, t. j. začína mať vplyv. Asistencia je prítomnosť vnímaná z oboch strán. Nie v tom zmysle, ţe ju vychovávateľ dáva pocítiť ako ťarchu, ale vychovávateľ di dobre uvedomuje na čo je prítomný a usiluje sa svoje poslanie splniť. Vychovávaný prijíma tuto prítomnosť a víta ju, aspoň vo väčšine prípadov. A tak sa začína ten medziosobný vzťah, ktorému dávame meno výchova. Asistencia je operatívna prítomnosť s jasným pedagogickým zámerom, a to v preventívnom systéme, ako to uţ samé meno prezrádza, PREDÍSŤ zlo, či uţ fyzické, či disciplinárne, či morálne. Predchádza ich dvojakým spôsobom: - očisťuje prostredie od všetkých negatívnych vplyvov a dozorom znemoţňuje dopúšťať sa priestupkov. Ten dozor však má v preventívnom systéme podstatnú charakteristiku, ktorú nikdy nemoţno vynechať: je plný lásky! - neuspokojí sa len odstránením a znemoţnením zla, ale slovom, príkladom a skutkom pomáha chovancovi, aby sa v ňom prebúdzali, rozvíjali a upevňovali všetky jeho dobré vlastnosti. Hovorili sme, ţe kaţdý výchovný systém predpokladá akúsi prítomnosť. Prítomnosť asistencia v preventívnom systéme sa líši od iných poslaním: chce predísť zlo, nie stíhať ho, keď ho zistí; rozsahom: je totálna, vzťahuje sa na kaţdé prostredie a mení sa na spoločný ţivot; vzťahuje sa na kaţdého vychovávateľa, aj chovanca; spôsobom: je aj čo do pohnútky, aj čo do spôsobu plná lásky. 15

16 Z toho, čo sme doteraz povedali, moţno sa pokúsiť rekonštruovať opisnú definíciu asistencie v preventívnom systéme: Asistencia je zvláštny medziosobný vzťah, zaloţený na totálnej operatívnej prítomnosti s pedagogickým zámerom PREDÍSŤ zlo láskyplným dozorom a slovom, príkladom a skutkom PREBUDIŤ, ROZVINÚŤ a UPEVNIŤ dobré morálne vlastnosti mladého človeka. Hlavné je to druhé: prebudiť, rozvinúť a upevniť... Iste moţno vytvoriť aj iné, presnejšie, vedeckejšie definície asistencie. Som však presvedčený, ţe nebudú protirečiť tejto. Keby dakto pre túto nápadnú prítomnosť, ktorá má meno asistencia, tvrdil, ţe preventívny systém rovná sa asistencii, nehovoril by presne, ale ani by nebol veľmi ďaleko od pravdy. Lebo: - preventívny systém nie je mysliteľný bez asistencie, t. j. nijako ju nemoţno vynechať; - patrí k najzákladnejším prostriedkom preventívneho systému a súčasne vytvára základný priestor pre pouţívanie všetkých ostatných prostriedkov; - pretoţe kaţdý výchovný systém predpokladá akúsi prítomnosť, treba povedať, ţe v preventívnom systéme nestačí akákoľvek prítomnosť, ale musí byť taká, akú chcel don Bosco. (NB Pri výchove my nevidíme princípy, ale prostriedky, cez ktoré sa princípy dostávajú do ţivota a stávajú sa viditeľnými. Prostriedky však neúčinkujú automaticky, ale cez prítomnosť osoby. Výchova je vţdy stretnutie sa osoby s osobou. Hlavným činiteľom je človek a láska je prítomnosť.) ČO JE ASISTENCIA Don Bosco nenapísal definíciu asistencie. Don Bosco bol človek praxe, nie doktrín. Ale poslanie a úlohu asistentov vytvoril najprv dlhou ţivotnou praxou a potom overenú ţivotnú prax vyjadril v skrátenej forme vo forme spisku O preventívnom systéme. (MB XIII ; dielko je uvedené ako dodatok aj v najnovších konštitúciách a pravidlách z r. 1985, s ). (Aj v Pravidlách pre sal. domy, slov. vydanie z r. 1939, čl., 17, 37, : o preventívnom systéme; 161, 193, ; o asistentoch; ). A samozrejme, k predstave o asistentovi, o jeho úlohách a o uskutočňovaní asistencie v detailoch omnoho prispela bezprostrednú prax, odovzdávaná tradíciou, odpozorovaná, odpočúvaná vo forme krátkych hesiel, ktorými don Bosco usmerňoval celý ţivot v ústave, teda aj asistenciou. Nám ostáva úloha rekonštruovať definíciu asistencie z don Boscovej praxe. Pri hľadaní zachovávame tento postup: slovník, etymológia, definícia, prax. Najdôleţitejšia bude prax, lebo ona upresní dôleţité charakteristiky asistencie a tým pripraví aj odpoveď na prípadné námietky. Slovo ASISTENCIA, podľa slovníka, aj etymológie (ad sistera, ad stare) znamená: pomoc, prisluhovanie, pomocná účasť na dajakej činnosti. Asistere znamená byť prítomný, poskytnúť pomoc, dávať pozor, byť blízko nielen pri niekom, aby sme mu mohli pomôcť, poslúţiť mu, chrániť ho. 16

17 Teda niekto niečo robí, o niečo sa usiluje a druhý je pri ňom, aby mu pomohol v tom, ma čo ten prvý nestačí, čo nevie, alebo v čom potrebuje pomoc. Rozsah pomoci môţe byť odlišný. Dakedy môţe byť pomoc väčšia neţ to, čo robí ten prvý, keď si nevie poradiť, keď je neskúsený, keď je slabý, keď sa zaučia. A to sa deje hlavne vo výchove. Ponechajme si slovo asistencia bez toho, ţe by sme ho chceli preloţiť, lebo vieme nájsť vhodnejšie. Dôvody pre asistenciu Dôvody pre asistenciu naznačuje samé meno preventívneho systému, ktorého nástrojom je asistencia. Treba si najprv dobre všimnúť akí účastníci výchovného procesu stoja v preventívnom systéme proti sebe, alebo presnejšie pri sebe. Don Bosco ako vychovávateľ sa neuspokojí len tým, ţe vychováva slušných, disciplinovaných vzdelaných ľudí. Don Bosco je kňaz, teológ, svätec. Poslanie, ktorému zasvätil celý svoj ţivot, prevyšuje čisto ľudskú rovinu. Vychováva človeka na obraz boţí. Preto pozná nielen disciplínu a nedisciplínu, ale čnosť a hriech, spásu a zatratenie. Chlapci, ktorým má pred sebou, sú neskúsení, slabí, zanedbaní, ľahkomyseľní. Ľahko zabúdajú na všetky predpisy. Keby boli dospelejší, moţno by im stačil aj represívny systém, ktorý nepotrebuje takú asistenciu a ktorý sa osvedčuje najmä pri vojsku a obyčajne u dospelých rozumných ľudí, ktorí musia sami od seba vedieť..., čo mladí ešte nevedia. (O prev. systéme, č. 87) Je jasné, ţe takýto vychovávateľ takýchto chlapcov chcel asistenciou predovšetkým: - predísť, aby nemusel trestať a stíhať. Predísť na prvom mieste hriech. Ak je hriech z teologického hľadiska najväčšie zlo, uráţka Boha a strata milostí, dodatočné sankcie môţu mať uţ len iba vindikatívny ráz, málokedy medicinálny. Lebo hriech uţ bol spáchaný. A don Bosco bol ochotný radšej zavrieť dom, neţ dopustiť, aby sa v ňom páchali hriechy. Zaujímavé, ţe práve tento teologický rigorózny pohľad ponecháva don Boscovi väčšiu slobodu práve preto, ţe vie a môţe rozoznávať disciplinárny priestupok od hriechu. Môţe byť pri disciplinárnom priestupku omnoho zhovievavejší, môţe ho občas múdro prehliadnuť vzhľadom na hravosť a ľahkomyseľnosť detí. Disciplína je prostriedok, nie cieľ, a moţno ju dakedy obetovať, keď chceme dosiahnuť väčšie dobro. Oratórium bolo ilustráciou hesla sv. Filipa Neri: Skáčte, kričte, robte čo chcete, len nehrešte! neraz na pohoršenie milovníkov poriadku a disciplíny. Chovancom sa dá široká moţnosť skákať, behať a vykričať sa do vôle... (Prev. systém, č. 93) Asistencia má predísť aj fyzickému zlu, úrazu, najmä u najmenších. Je to povinnosť lásky, aj zodpovednosti pred rodičmi, ktorých asistenti pred nimi zastupujú. A chce predísť aj disciplinárne priestupky a tak podstatne zredukovať nutnosť trestať, aby sa nenarušili vzťahy dôvery a otvorenosti. Znovu si tu pripomíname, ţe ide o chlapcov mladých, neskúsených, skôr ľahkomyseľných ako zlomyseľných. - Ďalším dôvodom pre asistenciu je, ţe nám poskytuje najširšiu moţnosť poznať zo všetkých strán chovanca. Denný program nám ho otáča a osvetľuje zo všetkých strán a uhlov, vo všetkých 17

18 situáciách. Nielen jeho ţiacku podobu v kaplnke, ale najmä tú najmenej kontrolovanú prirodzenú podobu pri hre a pri práci. Ihrisko je jeden z najlepších informátorov. Je pravda, ţe aj asistencia otáča pred očami chovancov zo všetkých strán, aj tých menej oficiálnych a kontrolovaných a odhaľuje aj ich chyby. Či je to výhoda alebo nevýhoda preventívneho systému, na to odpovieme pri námietkách proti preventívnemu systému. - Asistencia, taká, ako chcel don Bosco, poskytuje moţnosť, miesto a čas a spôsob ako dokázať lásku k chlapcom, bez ktorej preventívny systém nie je moţný. Je lepšie, keď vás majú radi, neţ keď sa vás boja (Fatevi amare piú che temere...) Láska chovanca, pre ktorú je ochotný prijať aj nepríjemné zásahy vychovávateľa, je len odpoveďou na lásku pred tým uţ dokázanú dobrými skutkami a sluţbami. Všadeprítomná asistencia vidí omnoho viac potrieb a má moţnosť vo všetkých situáciách osvedčiť sa. - Ešte jednu dôleţitú úlohu má asistencia. V tomto systéme vychovávateľ asistent je aj svedkom a zvestovateľom lásky boţej. Dokazuje chlapcovi, ţe Boh ho miluje. Asistencia je teda aj prítomnosť náboţenská. Povaţujeme tento vzhľad asistencie za veľmi dôleţitý. Don Bosco ani pri najţivšej hre nebol menej kňazom ako spovednici v kaplnke. Mnohé konverzie sa začali prekvapivou otázkou pri hre... Vychovávateľ ako svedok lásky boţej k človeku vzbudzuje úctu a dôveru, presviedča ho, ţe jeho vzťahy nie sú len metodické, úţitkové, ale trvalé, zásadné. Slovom, ţe nie je nájomník, ale dobrý pastier. A chlapci sa nedajú tak ľahko oklamať vzťahmi, ktoré nie sú autentické. Aká má byť asistencia Omyl, ktorému môţe beţný pozorovateľ podľahnúť, je v tom, ţe vidí asistenta iba v jej negatívnej funkcii: znemoţniť dozorom priestupky. (Prev. 88:...to znamená znemoţniť chovancom prehrešiť sa. ) Keby išlo iba o dozor, stačila by skrytá kamera, prípadne odpočúvacie zariadenie, ktoré sú presnejšie a neúprosnejšie. To by mohlo postačiť pre horšie vydanie represívneho systému a azda pre trestné ústavy. Hlavné poslanie asistenta sa nevyčerpáva ani tým, ţe vytvorí neškodné prostredie a svojou výraznou prítomnosťou znemoţní priestupky, pretoţe chovanec neostane navţdy v tom neškodnom prostredí a nebude vţdy pod vítanou alebo nevítanou ochranou asistenta. Aj keď sa to tak nezdá, zmysel asistencie je na prvom mieste v jej pozitívnej funkcii. a) Teda asistencia je na prvom mieste pozitívna. (Prav. 210: Ich prítomnosť medzi chovancami nech nie je len materiálna, ale činne výchovná. AMGK hovoria o ţivej a ţivotnej prítomnosti. A P. Stella: preventívna prítomnosť presahuje čisto pozorovateľskú asistenciu a fyzickú prítomnosť : P. Stella, Don Bosco nella storia della religiositá cattolica, II, s. 464). 18

19 Nechýba ani bliţšie určenie pozitívnej funkcie asistencie, i keď nebude úplné a vyčerpávajúce.... Títo (asistenti) sa majú s nimi ako láskaví otcovia rozprávať, viesť ich pri kaţdej príleţitosti, dávať im rady, láskavo ich napomínať. To znamená znemoţniť chovancom prehrešiť sa... (Prav. 88) Teda asistent znemoţňuje zlo tým, ţe sa stáva organizátorom, aktérom, dušou pohybu, činnosti, ţivota, akýmsi skrytým reţisérom. Dnes by sme to najlepšie vyjadrili názvom ani - mátorom. Skôr animátorom ako reţisérom, lebo prebúdza a uvádza do pohybu iniciatívu druhých. b) Asistencia je láskavá. Bola uţ reč o láskavom dozore. V praxi sa zriedka spájajú tieto dve predstavy. Nemá tu byť láska len pokusom o zmiernenie ťarchy dozoru a zakrytie jeho drsnosti? Don Bosco hovorí, ţe asistenti sa majú ako láskaví otcovia... rozprávať, viesť... Celá výchova je dielo lásky. Tým viac taký dôleţitý prostriedok akým je asistencia. Láska nie je zmiernenie dozoru, ale je jeho dôvodom a prejavom. Nie je to nepríjemný dozor, ktorý chce byť silou mocou láskavý, ale je to láska, ktorá chce a musí bdieť. Nie dozor, ktorý sa tvári láskavo, ale láska, ktorá nemôţe nevidieť, nesledovať, nezasahovať. Kaţdý nech sa usiluje získať si lásku, ak chce, aby sa ho báli... Tento vznešený cieľ dosiahne, ak slovami, najmä však skutkami ukáţe, ţe všetka jeho starosť smeruje výlučne k duševnému a časnému dobru chovancov. (Prav. 103) Kto pozná preventívny systém iba z teórie, toho by ľahko mohol prekvapiť výraz Získať si lásku, aby sa ho báli. Nie je cieľom, aby sa ho báli, to by bolo proti preventívnemu systému, ale aby ho mali tak radi, ţe by sa báli robiť niečo, čím by stratili lásku svojho vychovávateľa. Spôsob ako sa získava láska, je jednoznačne určený: slovami, ale najmä skutkami dokázať, ţe všetka jeho starosť smeruje výlučne k duševnému a časnému dobru chovancov. Tým sa zabezpečuje proti nezdravému a nebezpečnému sentimentalizmu. Podrobnejšie bude reč o láskavosti na osobitnom mieste. (O don Boscovej láskavosti: Som úplne pre vás, vo dne v noci, ráno aj večer, kedykoľvek. Nemám nič iného na mysli, iba vaše mravné, intelektuálne a fyzické dobro. Večerné slovko MB, VII, s. 503) c) Asistencia je všeobecná, univerzálna. - Týka sa všetkých vychovávateľov. Kaţdý vychovávateľ, je vţdy a všade asistentom. I keď majú niektoré miesta svojho stáleho asistenta ( spálňa, jedáleň, študovňa...), ktokoľvek je prítomný medzi, chlapcami, i keď prechodne, i keď náhodou, provizorne, preberá zodpovednosť ako má asistent. Najviac to vidno vtedy a tam, kde je spoločný ţivot (na prestávke, na dvore, kaplnke,...). Všetci vychovávatelia sú povinní zúčastňovať sa na tomto spoločnom ţivote a tým doplňovať asistenciu. (Viď list z Ríma. Prav. 113: Asistencia nech je obozretná a rozumná a nech sa nezveruje len mladým spolubratom, ale aj kňazom a koadjútorom. Don Bosco sa neprestal ani v starobe zúčastňovať vo svojich voľných chvíľach na spoločnom ţivote chovancov, najmä na prestávkach, a to nielen ako pozorovateľ, ale vţdy ako asistent v pravom slova zmysle: duša pohybu a ţivota. Kaţdý salezián je asistentom (MB IX 576; XIV 840; Prav. 102). Ak je kaţdý vychovávateľ asistentom, tým viac je kaţdý chovanec predmetom asistentovej pozornosti a lásky. Ani jedna ovečka sa nesmie stratiť. A niekto chýba, treba ho hľadať. (Prav ). 19

20 - Asistencia sa týka kaţdého miesta. (Prav. 115, 120) (MB IX 576; XIV 840). Kaţdé miesto má svojho asistenta, ktorý sa nesmie vzdialiť, dokiaľ ho dakto nezastúpi (Prav. 211). Aj materiálne podmienky majú vyhovovať potrebám asistencie (Prav. 124). Don Bosco nemal rád neprehľadné miesta, odľahlé zákutia, tmavé podchody. Keď ich nebolo moţné odstrániť, museli byť predmetom zvláštnej pozornosti. Niektoré miesta museli byť zamknuté, keď sa nepouţívali. Je vhodné všimnúť si pomerne veľmi podrobné pravidlá pre niektoré miesta (spálne, ošetrovňa, divadlo, kuchyňa...). - Asistencia je úplná aj do času.( Treba sa starať, aby chovanci nikdy neboli sami. Prav. 92), v kaţdom prípade nech sa nikdy nevzdialia, kým ich niekto nezastúpi... Prav I v noci ostáva asistent medzi svojimi chovancami. (Prav. 216), nie síce ako dozor, alebo sluţba na vojne, ale ako ich spoločník aj vo spánku, ako výraz úplne spoločného ţivota. Ešte i pre ten čas, keď sa chovanci z ústavu nutne vzďaľujú, napr. na prázdniny, hľadá don Bosco náhradné riešenie. Dáva prednosť prázdninám preţitým aspoň čiastočne v ústave, odporúča ich skrátiť, starostlivo pripravuje chovancov na prázdniny (Prav. 125). Direktor vypracuje písomné pokyny ako sa správať cez prázdniny (Prav. 165), odporúča chlapcov starostlivosti miestneho duchovného, a tam, kde je to vhodné alebo potrebné, ţiada od neho aj informáciu. (Prav. 165). Prirodzene vzniká obava, či takto hermeticky uzavretá asistencia nevytvára úplne umelé prostredie, či neobmedzuje potrebnú slobodu pre samostatný vzrast, na túto obavu odpovieme neskôr. d) Asistencia je prispôsobená, odstupňovaná, diferencovaná. Ako sme povedali na začiatku, rekonštruujeme asistenciu zo spisu o preventívnom systéme, z pravidiel a zo ţivej praxe. Ale niekoľkostránkový spis, ktorý chcel byť zámerne stručný a pravidlá, ktoré pre svoju všeobecnosť nemôţu zachytiť celú šírku ţivota, nám nemôţu dať dokonalý obraz asistencie bez skúseností odovzdávaných ţivotu tradíciou. Odvolávame sa teda na prvý princíp preventívneho systému, na rozum, ktorý musí riadiť aj asistenciu. o Sám rozum ukazuje, ţe asistencia musí byť diferencovaná podľa miesta. Iná bude na ihrisku, iná na vychádzke, iná na prestávke, kde je asistent takmer rovnocenným účastníkom hry. Iná bude v študovni, kde asistent bdie nad plnením povinností, a ešte iná v kaplnke, kde bude asistovať predovšetkým príkladom opravdivej prirodzenej zboţnosti. A je samozrejmé, ţe si preventívny systém bude starostlivo stráţiť tie miesta a prechody, ktorými by mohlo preniknúť mravné nebezpečenstvo. (Viď napr. prísne opatrenia o knihách a časopisoch, Prav, 119 a 120.) o Povaha chlapcov si tieţ vyţaduje odlišnú asistenciu. Don Bosco ako človek bezprostrednej praxe, nedbá na odborné rozdelenie typológií a rozoznáva len tri druhy pováh (Prav, ): dobrá, stredná a ťaţká. Pre kaţdú dáva iné pokyny. Pre prvú stačí všeobecný dozor a odporúčania. Pre druhú odporúča krátke a čestné upozornenia, rady a odmeny a prejav dôvery, ale väčšiu pozornosť. No najväčšiu pozornosť treba venovať tretej skupine. (... nech ich nikdy nespustia z očú... ) Tu nejde o to, nakoľko je toto rozdelenie presné a odporúčané prostriedky účinné a úplné. Chceme len poukázať na to, ţe asistencia nie je nepruţná forma, rovnaká pre všetkých, ale ţe musí byť odstupňovaná a primeraná povahám. (MB X, 1042, 1103, 1019). 20