ČISTÝ A NEVYČERPATEĽNÝ ZDROJ

Transcript

1 Ceny elektriny sa odrazili na našich výsledkoch Rozhovor s Johnom Clarkom Inovácie: elektromobily budúcnosť je už tu číslo 19 máj jún 2016 ČISTÝ A NEVYČERPATEĽNÝ ZDROJ Tri vodné elektrárne oslavujú okrúhle jubileum. Čo o nich a o vode vieme?

2 ENEL WORLD S MAGAZINE číslo 19 máj jún 2016 e slovensko REDAKCIA ENEL WORLD S MAGAZINE Enel Communications Registration with the Court of Rome No. 39 of March 10, 2014 KOORDINÁTORKA Silvia Benedetti REDAKČNÁ RADA Leonardo Arancibia López, Michele Bologna, Sabrina Ceccantini, Radu Cosarca, Andrea Falessi, Ivano Ferioli, Alberto Fernández Torres, Maria Lacasa Marquina, Maria Cristina Milano, Raffaella Poggi D Angelo, Stephane Zweguintzow UMELECKÉ SPRACOVANIE A DIZAJN Dina Zanieri VYDAVATEĽ Enel spa, Viale Regina Margherita 137, Rome - Italy KONTAKT NA REDAKCIU E- editorial staff Communications Functions Internal Communication Viale Regina Margherita 125, Roma - Italy Alebo pošlite na: e-magazine@enel.com LOKÁLNA REDAKCIA ŠÉFREDAKTOR Dorota Kráková Hlavná téma editoriál Vlastimila Majerčáka 03 Voda, čistý a nevyčerpateľný zdroj energie rozhovor s N. Cotugnom a J. Holubcom Zoom bezpečnosť Ján Laco ako ambasádor bezpečnosti Pilotný projekt Manažmentu rizík výroby Vybehnúť z práce a urobiť radosť iným PREDSEDA REDAKČNEJ RADY Miroslav Šarišský REDAKČNÁ RADA Ivan Barok, Róbert Holý, Juraj Kopřiva, Veronika Čičová, Erika Dupejová, Barbora Rumpli, Zuzana Andrlová, Alena Mečiarová, Zuzana Chválová, Miloslav Mistrík, Miroslav Šipeki, Marián Kupec KONTAKT NA REDAKCIU Slovenské elektrárne, a. s., Mlynské nivy 47, Bratislava 2, tel.: 02/ , fax: 02/ dorota.krakova@enel.com, UMELECKÉ SPRACOVANIE A DIZAJN, TLAČ Effectivity, s. r. o. Vytlačené na Fedrigoni Oikos papieri Energia a život naši zamestnanci Z Trenčína na Aconcaguu Elektrárne Nováky z parného vlaku 44-45

3 03 editoriál TRI NAŠE VODNÉ ELEKTRÁRNE OSLAVUJÚ VÝROČIE Vlastimil Majerčák, riaditeľ závodu Vodné elektrárne Ako mladý zamestnanec vodných elektrární som po areáli sprevádzal množstvo exkurzií a najčastejšou otázkou bolo ako sa z tej vody vyrába elektrika? Bolo to úsmevné, ale aj vážne, pretože mnoho ľudí si stále myslí, že vo vodnej elektrárni sa hmota vody nejakým technickým zázrakom premieňa na iné skupenstvo - na hmotu elektrického prúdu. Komu by napadlo, že voda len poháňa turbínu, spojenú s generátorom, kde sa tá mechanická energia mení na elektrickú? Prvá vodná elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky už v roku Bolo to v Bratislave, v mlyne Gottfrieda Ludwiga, ktorého torzo dodnes stojí. Odvtedy uplynulo viac ako 130 rokov a svet i naša spoločnosť prešla neuveriteľným pokrokom. Veď výkon prvej vodnej elektrárne bol 2,2 kw s jednosmerným systémom 110 V a elektrifikačná činnosť bola v tom čase takou novinkou, že predbehla všetky nariadenia a zákony. Tými sa začala riadiť až od roku Najstaršou vodnou elektrárňou v portfóliu našej spoločnosti je malá vodná elektráreň Rakovec z roku Je to historický klenot vodnej energetiky. Budovu elektrárne zrekonštruovali a technológia je takmer zachovaná, žiaľ, pre čiastočné poškodenie vtokových objektov a hrádze, ktoré sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, je dnes mimo prevádzky. Za začiatok u nás pokladáme až rok Tu sme začínali - základom dnešnej podoby Slovenských elektrární Vodných elektrární, bolo vybudovanie a uvedenie do prevádzky vodnej elektrárne Ladce presne pred 80 rokmi. Bola to prvá elektráreň na Vážskej kaskáde Ladce, Ilava, Dubnica, Trenčín. Ten práve oslavuje 60 rokov. Začali pribúdať ďalšie kaskády a potreba regulácie si vyžiadala vznik prečerpávacích elektrární. Prvou bola prečerpávacia vodná elektráreň Dobšiná, ktorá jediná prevádza vodu z jedného povodia do druhého, teda z rieky Hnilec do rieky Slaná. Postavili sa vrcholové vodné nádrže Orava a Liptovská Mara, ktoré významným spôsobom znižujú riziko povodní. Svoju úlohu znižovania rizika povodní plnia i vodné nádrže Domaša, ktorá má tento rok výročie 50 rokov, a Ružín. Povodne sa neriadia kalendárom, zažil som ich v každom ročnom období a bez ohľadu na to, ktorý mesiac v roku práve je. Ešte stále nie sme pánmi nad počasím a to, koľko budeme mať vody v turbíne, vieme ovplyvniť iba do určitej miery. Voda je mocný živel a v čase povodní vie spôsobiť obrovské škody na životoch i na majetku. Preto je také dôležité hovoriť o základnej úlohe vodných diel. Slúžia najmä na ochranu územia pred povodňami a až potom na výrobu elektriny. A tak sa oblúkom vraciame k tomu, že voda, pôvodca života, ovplyvňuje náš život každý deň potrebujeme ju a nevieme bez nej žiť, ale len človek jej vie dať zmysel vo forme tak zložitej stavby a technológie, ktorá ju, popri tom všetkom, mení na niečo prospešné. Je to fascinujúce spojenie nevyhnutnosti, krásy a úžitku.

4 04 enel vo svete 61 predstavuje počet miliónov zákazníkov skupiny Enel po celom svete. Ide o najväčšieho súkromného poskytovateľa elektriny na medzinárodnej úrovni. Objem 417,8 TWh elektriny, ktorý ročne distribuuje prostredníctom elektrického vedenia, tvorí v Európe a v Latinskej Amerike 1,9 milióna kilometrov. V Taliansku (31,6 miliónov zákazníkov), Španielsku (12,3 miliónov zákazníkov) a v Čile (1,8 miliónov zákazníkov), je spoločnosť Enel vedúcim distribútorom. V Argentíne, Kolumbii, Peru a v Rumunsku je druhým prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Cimarron Bend (Spojené štáty) Cimarron Bend sa stane s celkovým inštalovaným výkonom 400 MW najväčším veterným parkom spoločnosti Enel na svete. Ročne bude môcť vyrobiť približne 1,8 TWh a pokryje ročnú spotrebu viac ako 149-tisícov amerických domácností. Zároveň predíde približne 1,3 miliónu ton emisií CO2 v atmosfére. Spoločnosť Enel v súčasnosti v Severnej Amerike vlastní a riadi štyri veterné parky v Kansase, vďaka ktorým je s inštalovanou kapacitou takmer 1 GW najväčším prevádzkovateľom veterných elektrární v krajine. San Luis de Potosí (Mexiko) Veterný park Dominica vyhral ocenenie Infraštruktúra 360. Udeľuje ho Panamerická rozvojová banka (IDB) súkromným projektom, ktoré výraznou mierou prispievajú k tvorbe udržateľného systému infraštruktúry v Latinskej Amerike. Dôvodom je hlavne podiel parku Dominica na diverzifikácii energetického mixu Mexika a tiež podpora komunitných projektov. Patrí sem napríklad iniciatíva na ochranu miestnych druhov kaktusov, výroba udržateľného krmiva z agáve a darovanie dvoch solárnych zariadení s výkonom 3 kw miestnym školám. ENEL VO SVETE Kapské mesto (Južná Afrika) V Južnej Afrike, v provincii Western Cape, spoločnosť Enel Green Power RSA pripojila do siete fotovoltickú elektráreň, ktorá má najväčší výkon spomedzi elektrární spoločnosti Enel v krajine. Inštalovaná kapacita elektrárne Paleisheuwel je 82,5 MW. Ročne dokáže vyrobiť 153 GWh, čo predstavuje ročnú spotrebu energie približne 48-tisíc domácností v krajine. Za rok sa tak predíde vypusteniu viac ako 140-tisíc ton emisií CO 2.

5 05 Kanárske a Baleárske ostrovy (Španielsko) enel vo svete Spoločnosť Endesa dokončila v Španielsku projekt v hodnote 7,6 milióna eur na zlepšenie dostupnosti elektriny na Kanárskych a Baleárskych ostrovoch. Trojročná práca pozostávala z projektovania a výroby 11 polytransformátorov, ktoré sa môžu v prípade poruchy inštalovať na niektorý zo 115 hlavných výkonových transformátorov elektrární na rôznych ostrovoch (uhoľné, paroplynové elektrárne a elektrárne na ropu). Moskva (Rusko) Moskva, mesto mnohých tvárí s bohatou históriou a kultúrou, kde sídli viac ako 60 divadiel, 100 múzeí a viac ako 4 tisíc knižníc, sa pripojila k iniciatíve Home@Home, ktorá umožňuje výmenu príbytkov medzi kolegami z celého sveta spoločnosti Enel. K týmto rekordným číslam sa pridáva ešte jedno prvenstvo: vďaka 96 parkom a 18 záhradám patrí medzi najzelenšie mestá na svete. Stačí sa pozrieť do sekcie Home@Home na firemnom intranete. Zostáva už len zbaliť kufre. 100 kontajnerov s meračmi sa mesačne aktivuje počas celého obdobia prevádzky Enel Open Meter. V celom Taliansku sa nainštaluje 32 miliónov digitálnych meračov novej generácie. Očakáva sa, že do kampane bude zapojená tisícka technikov na celom území Talianska. Príprava rozsiahleho projektu, určenie podmienok, naplánovanie a projektovanie si vyžiadalo takmer dva roky. Kigali (Rwanda) V súčasnosti, predovšetkým v Ázii a v subsaharskej Afrike, žije celkove 1,2 miliardy ľudí vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach bez prístupu k elektrine. Je nevyhnutné nájsť nové spôsoby na spojenie oblastí, kde je nemožné alebo príliš nákladné budovať novú infraštruktúru. Vyhlásil to Ryan O Keeffe pri príležitosti Svetového ekonomického fóra o Afrike v Kigali. Podľa riaditeľa Komunikácie spoločnosti Enel, elektrina je kľúčovým faktorom rozvoja najchudobnejších oblastí sveta.

6 6 xxxxxx VODA, CISTÝ ˇ A NEVYCERPATELNÝ ˇ, ZDROJ ENERGIE Tri vodné elektrárne slávia tento rok výročie Ladce 80 rokov, Trenčín 60 rokov a Domaša 50 rokov.

7 Akú hodnotu má voda? Pre človeka nevyčísliteľnú, pre energetiku je to čistá hnacia sila, ktorú sme sa vekmi naučili skrotiť. A práve v tomto roku si viac ako inokedy pripomíname, čím všetkým je pre našu spoločnosť voda. Tri naše vodné elektrárne oslavujú významné výročia. 20 % energie sveta Vodné elektrárne vyrábajú 20 % všetkej elektriny na svete. Vodná energetika je vo svetovom meradle druhým najväčším zdrojom elektrickej energie a do roku 2030 môžeme očakávať nárast množstva vyrobenej elektrickej energie zo súčasných 3188 TWh až na 4259 TWh ročne. Navyšše, voda patrí k najstarším energetickým zdrojom, ktoré sa ľudstvo vo svojej histórii naučilo používať a spolu s vývojom techniky a technológie sme postupne zdokonaľovali spôsoby využitia vodných tokov. Unikátnosť tohto zdroja nespočíva len v jeho obnoviteľnosti a v tom, že prevádzka je ohľaduplná k životnému prostrediu. Medzi najväčšie výhody vodných elektrární patrí aj fakt, že energia vodných tokov má vysokú účinnosť, spoľahlivosť a dlhodobú životnosť. Vo všeobecnosti možno povedať, že účinnosť malých vodných elektrární je do 90 % a pri veľkých zdrojoch môže byť ešte vyššia. Nezanedbateľná je aj vysoká bezpečnosť prevádzky. História Ľudstvo od nepamäti využívalo vodu ako zdroj energie. Vodné kolesá sa používali už v starovekom Grécku na mletie obilia, v 19. storočí, počas priemyselnej revolúcie, zasa zabezpečovali pohon veľkých textilných tovární. Prudký rozvoj hydroelektrární, v ktorých sa otáčavý pohyb vodného kolesa mení na elektrinu, sa objavil na začiatku 20. storočia. Na Slovensku dnes využívame 57,5 % hydroenergetického potenciálu našich riek, veľkú väčšinu tvoria elektrárne nad 10 MW inštalovaného výkonu. Najväčšou v portfóliu Slovenských elektrární je jedinečná prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh, jedinečná stavba v krajinách V4 s atribútmi giganta inštalovaným výkonom 735 MW. Je tu šesť Francisových turbín a jedna Kaplanova turbína, horná nádrž, umiestnená v nadmorskej výške 1160 m, nemá vlastný prítok. Elektráreň poskytuje najmä podporné služby pre elektrizačnú sústavu, vrátane záskoku za najväčší inštalovaný blok v nej dokáže zaskočiť aj za jeden jadrový blok. Malých vodných elektrární je na Slovensku asi 200. Z celkového využiteľného potenciálu sa v priemere podieľajú na využití nášho hydroenergetického potenciálu len 16 %. Pritom, z celkového využiteľného potenciálu MVE, sa v súčasnosti využíva iba 24,5 %. Produkcia Aktuálny sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární v portfóliu Slovenských elektrární je 1 652,7 MW, čo je približne 38 % z celkového inštalovaného výkonu Slovenských elektrární. Výrobou zastupujú asi 10 % produkcie spoločnosti. V súčasnosti prevádzkujú Slovenské elektrárne 31 vodných elektrární, ktoré riadi hydroenergetický dispečing v Trenčíne. Nepretržitú službu a obsluhu máme už len na našej najväčšej elektrární PVE Čierny Váh, ktorá poskytovaním podporných služieb zohráva významnú úlohu nielen v portfóliu Slovenských elektrární, ale aj v rámci celej elektrizačnej sústavy Slovenska, vysvetľuje Vlastimil Majerčák, riaditeľ vodných elektrární. Na výrobu elektriny využívajú vodné elektrárne potenciál našich tokov, dominuje rieka Váh. Vodné elektrárne pri veľkých akumulačných nádržiach (napr. Orava, Liptovská Mara, Nosice, Kráľová) a prečerpávacie vodné elektrárne (napr. Čierny Váh, Liptovská Mara, Ružín, Dobšiná) vytvárajú zásobu vody na riešenie nerovnomernosti spotreby elektrickej energie v rámci dňa a tým pomáhajú presne dodržať obchodný plán dodávky elektrickej energie. Všade sa dôsledne uplatňuje komplexná údržba a plánované opravy, využíva sa vo veľkej miere diagnostika strojov, čo spolu s vysokou úrovňou starostlivosti o technologické zariadenie dáva reálny predpoklad dlhej životnosti elektrární. Navyše, vodné elektrárne sú bezobslužné, s plánovanou a prediktívnou údržbou, dajú sa ovládať aj na diaľku, môžu štartovať v priebehu niekoľkých sekúnd a dajú sa používať ako špičkový zdroj na pokrytie okamžitých nárokov na výrobu elektrickej energie. Priehradné jazerá môžu slúžiť aj na ďalšie účely, napríklad na rekreáciu či ako zdroj pitnej vody. Často ich využívajú aj vodohospodári a rybári. Energetická bezpečnosť Napriek tomu, že to, či bude dostatok vody v riekach a nádržiach závisí od objemu zrážok, hydroenergetika je predsa len v porovnaní s inými obnoviteľnými zdrojmi ako slnečné žiarenie či vietor neoceniteľná. V našich geografických podmienkach totiž len ťažko dosiahneme taký počet slnečných hodín, aby sme sa mohli spoľahnúť na bezpečné a neprerušené dodávky. Energetický mix zložený z jadra, vody a klasických tepelných elektrární, tak garantuje energetickú bezpečnosť krajiny. Napriek tomu, voda má oproti iným zdrojom sťaženú výrobu, lebo jej spoľahlivosť napriek mimoriadne bezpečnej technológii - vo veľkej miere ovplyvňujú meteorologické podmienky. Je citlivá na klimatické zmeny. Dôvodom sú aj klimatické zmeny. Pociťujeme to aj v našich vodných elektrárňach, kedy napríklad z dôvodu teplejších zím a nedostatku snehu, máme po zime horší stav nádrží. Nie je dostatok snehu, ktorý by sa topil a dostával sa v takejto podobe do našich zásob. V lete zase napríklad máme stavy, kedy nám veľmi veľa vody padne rýchlo naraz na jednom mieste. 07 hlavná téma

8 08 Schaubmarov mlyn v Pezinku, na západnom Slovensku, je považovaný za najväčší potočný mlyn na Slovensku a za jeden z najväčších mlynov svojho druhu v Európe. Je kultúrnou a technickou pamiatkou reprezentujúcou typ zemepanských mlynov zo 16. až 18. storočia. hlavná téma Podľa výkonu delíme vodné elektrárne na malé vodné elektrárne, vodné elektrárne nad 10 MW inštalovaného výkonu a prečerpávacie vodné elektrárne. S ohľadom na typ technológie stavby poznáme derivačné a akumulačné vodné elektrárne. Vo svete ešte existujú morské prílivové elektrárne, fungujúce na báze gravitačného pôsobenia Mesiaca a Slnka. A musíme sa s tým vyrovnať. Aj v tejto súvislosti pristupujú Slovenské elektrárne k ochrane vodných zdrojov a vplyvu výroby z vody na životné prostredie čoraz zodpovednejšie. Napríklad tým, že opravou turbíny dosiahneme to, že v náboji obežného kolesa Kaplanovej turbíny už viac nie je potrebná olejová náplň. Tým zamedzujeme akémukoľvek možnému úniku oleja z turbíny do toku, vysvetľuje riaditeľ Majerčák. Oplatí sa? Aj napriek ťažkostiam, z pohľadu elektrárenských spoločností je vodná energia spomedzi všetkých obnoviteľných energetických zdrojov najžiadanejším. Súvisí to aj s tým, že poskytuje možnosť vybudovania veľkých výkonov a historicky sa preukázala ako ekonomicky jeden z najlacnejších spôsobov výroby elektriny. Hoci, práve dnes, pri aktuálne nízkych cenách elektriny vyvstáva otázka, či sa ešte oplatí vyrábať z vody, keďže je zaťažená toľkými poplatkami. Jednotkový náklad Slovenských elektrární na platbu len za hydroenergetický potenciál v minulom roku dosiahol 16,6 eura na MWh elektrickej energie, čo je pri výrobných nákladoch a najmä dnešných cenách elektriny na svetových trhoch neúnosné. Riaditeľ Majerčák to komentuje: V priebehu rokov sme už urobili množstvo opatrení na zefektívnenie našej výroby a prevádzky. V súčasnej zložitej situácii na trhu s elektrickou energiou si nemôžeme dovoliť plytvať našimi zdrojmi. Tým, že ako vodné elektrárne sme závislí od prírody a od toho koľko vody preteká našimi turbínami, sme nútení byť flexibilnými. Napríklad pri plánovaných Francisova turbína Turbína Turgo Peltonova turbína Kaplanova turbína opravách, v prípade, že je dostatok vody, alebo je prognóza zvýšených prítokov, musíme operatívne reagovať a opravy presúvať, hovorí. Poznatky Zmenou prešiel aj prístup k vykonávaniu opráv. Pravidelne sa robí hodnotenie stavu zariadení, zaviedli sa rozšírené bežné opravy, neopravujú sa celé sústrojenstvá, ale iba tie časti, ktoré vykazujú známky nestability. A čo tiež šetrí peniaze, je lepšia organizácia prác a optimalizácia odstávok. Jednoducho povedané, uvážlivo investujeme do opráv našich zariadení, aby prevádzkovali bezpečne, spoľahlivo a nám priniesli v konečnom dôsledku zisk. Voda je tiež priekopníkom v bezpečnosti medzi závodmi SE. Naposledy sme v rámci závodu mali registrovaný pracovný úraz dodávateľa v roku 2011 a registrovaný úraz nášho pracovníka v roku V minulých rokoch sa implementovalo veľa projektov, ktoré mali dosah na bezpečnosť, dôsledné používanie ochranných pomôcok sa stalo samozrejmosťou, lebo každý zamestnanec si uvedomuje, že mu chránia jeho zdravie. Je to našou kultúrou, uzatvára riaditeľ. Zároveň sa zaoberáme aj tým, aby dlhoročné poznatky, skúsenosti a zručnosti našich odborných zamestnancov (know-how) neodchádzali do dôchodku spolu so svojimi nositeľmi, ale aby zostali vo firme a odovzdávali sa ďalej. V jadre sa tento projekt, známy od roku 2010 ako Nuclear Knowledge Management osvedčil a preto sa preniesol aj na klasické elektrárne, kde sme vybrali ako pilotnú práve vodu. Od marca existuje projektový tím, ktorý si už zadefinoval svoje ciele. -vč, dk, rd-

9 09 Z HISTÓRIE hlavná téma Ladce oslavujú 80 Využívanie sily vodných tokov vodnými elektrárňami, ktoré sú dnes súčasťou zdrojov spoločnosti Slovenské elektrárne, alebo sú nimi prevádzkované, sa začalo už v roku 1912 uvedením do prevádzky malej vodnej elektrárne Rakovec na rieke Hnilec. Pokračovalo sa malou vodnou elektrárňou Krompachy v roku 1931 na Hornáde a na Váhu v roku 1936 vodným dielom Ladce. Tie sú najstaršou prevádzkovanou vodnou elektrárňou na Váhu v portfóliu Slovenských elektrární. Stavať sa začala v dobe, keď elektrifikácia ešte len začínala a nároky na dodávku elektriny boli nízke, takže pôvodne bola naprojektovaná na nízky prietok. Vodné elektrárne pod, ale aj nad ňou majú vyššiu hltnosť, preto táto tvorí tzv. úzke hrdlo na Váhu. Vodná elektráreň prešla preto v rokoch 1999 až 2001 rekonštrukciou, čím sa zároveň zvýšil inštalovaný výkon z 13,8 na 18,9 MW. Od tohto prvého väčšieho vodného diela na Váhu sa už od začiatku prevádzky požadovalo nielen energetické využitie, ale aj ochrana pred povodňami. Na výstavbu vodnej nádrže Ladce s nádržou tvorenou haťou v Dolných Kočkovciach bolo vybrané miesto na strednom toku Váhu, kde rieka svojimi veľkými vodami často spôsobovala problémy. Veď už samotný názov rieky má pôvod v latinskom vagus - túlavý, podľa toho, že Váh často menil koryto, vysvetľuje Ivan Fedor, vedúci skupiny VE Ladce a VE Ilava, ktorý má bohaté vedomosti o našej najstaršej veľkej elektrárni. V ďalších rokoch potom nasledovalo postupné budovanie jednotlivých vodných elektrární Vážskej kaskády a vodných elektrární na východe. Na spoločnom derivačnom kanáli ako je vodná elektráreň Ladce boli vybudované ešte tri vodné elektrárne, z toho posledná, vodná elektráreň Trenčín, v roku Túlavý Váh Výstavba našich vodných elektrární je plná na svoju dobu pozoruhodných stavebných postupov a technológií. Výnimkou nie je ani trenčianska vodná elektráreň, ktorá si v tomto roku pripomína šesťdesiatku. Počas jej výstavby sa využili skúsenosti z výstavby predchádzajúcich stupňov na Váhu. Jej pôvodný názov bol Vodná elektráreň Skalka nad Váhom, dimenzovaná už bola rovnako ako nižšie položená kaskáda na hltnosť 180 m 3 vody za sekundu. To súvisí zároveň aj so vzrastajúcimi požiadavkami na dodávku elektriny v špičke. Stavebná časť vodného diela Skalka sa začala v roku 1952, keď sa uvoľnili stavebné kapacity z budovania VE Kostolná a VE Nové Mesto. Naozaj pozoruhodný bol operatívnejší spôsob dopravy materiálov nákladnými autami namiesto koľajovej dopravy na stavenisku. Tiež sa tu použila inovácia spevňovanie zabetónovaných častí, čím sa doba výstavby skrátila na štyri roky. Za 60 rokov prevádzky odpracovali turboagregáty v Trenčíne spolu hodín v turbínovej prevádzke a vyrobili pritom GWh elektrickej energie. Spolu s nízkou vlastnou spotrebou to znamená veľký prínos k ochrane životného prostredia, pretože keby sa táto elektrická energia nevyrobila vo vodnej elektrárni, neznamená to, že by sa jej u nás o to menej spotrebovalo, len by sa musela vyrobiť iným, menej ekologickým spôsobom. Najčistejšia Domaša Ďalšou oslávenkyňou je Vodná elektráreň Domaša, má 50 rokov. Nádrž vznikla prehradením údolia rieky Ondavy a siaha od vodnej stavby Domaša až po Turany, so zachovaním historických a pamiatkovo chránených kostolov v širokom okolí. Výstavba vodnej elektrárne sa datuje od roku 1962, do trvalej prevádzky boli na Domaši dva agregáty spustené už o štyri roky neskôr, takže vo vodnej elektrárni oslavujú polstoročnicu. Dnes Domaša zabezpečuje akumuláciu vody pri vyšších prietokoch, energetické využitie, závlahy, povodňovú ochranu, chov rýb a rekreáciu. Voda v nádrži patrí k najčistejším na Slovensku. Ivan Fedor, Jozef Červeňan, Marek Oslovič Rozsiahla výstavba vážskej kaskády vodných elektrární sa rozvinula až v podmienkach budovania po druhej svetovej vojne. V roku bola uvedená do prevádzky prečerpávacia vodná elektráreň Liptovská Mara vybudovaná pod prehradením toku Váhu.

10 10 hlavná téma NALEŠTENÉ ZÁBRADLIA A KAŽDÝ DETAIL V HLAVE Aké to bolo, keď na vodných elektrárňach pracovali ľudia, ktorí ich ešte stavali? Poznali každý kábel a každú skrutku na svojej elektrárni, nepotrebovali sa ani pozrieť do výkresov. Výstavba Čierneho Váhu montáž panciera privádzačov.

11 11 hlavná téma Odpočinok na stavbe VE Orava, rok Obdobie, kedy sa na Slovensku stavali vodné elektrárne, síce pokrýva tri storočia, avšak mnoho stavieb vodných diel a elektrární patrí do našich novodobých dejín. Má teda ešte mnohých pamätníkov, alebo si na nich spomínajú kolegovia, ktorých oni zaúčali. Čo bolo pre nových možno prekvapením, bola aj priam láskavá starostlivosť domácich o elektráreň. Eugen Regula, dlhoročný pracovník závodu Vodné elektrárne, nastúpil do Nosíc po vysokej škole v roku V tom čase sa dokončovala Liptovská Mara. Bol som sa tam opýtať, či by tam bolo miesto pre mňa, ale povedali mi, že pracovníci sa musia na tieto pozície zaškoľovať aj tri - štyri roky a poslali ma na riaditeľstvo do Trenčína. A tam mi ponúkli miesto na elektrárni Nosice, kde som prvý rok strávil na pozícii vedúceho prevádzky, spomína. Prekvapilo ho napríklad, že elektráreň sa dá diaľkovo ovládať z jedného miesta v Trenčíne. O tom nás v škole neučili. A nielen táto, ale všetky vodné elektrárne. Už vtedy, v roku 1975, pri turboagregáte nemusel nik stáť. Spoznávať ľudí V tom čase z Trenčína chodil služobne po jednotlivých elektrárňach a pritom rád spoznával tunajších zamestnancov. Vtedy tam ešte pracovali ľudia, ktorí ich doslova vlastnými rukami postavili, sprevádzkovali. A oni sa napríklad aj na Ladcoch doslova až materinským spôsobom starali o tú svoju elektráreň. Vezmite si len také mosadzné zábradlie. Nebolo iba čisté, ale bolo naleštené. Tá elektráreň bola pre nich ako dieťa, súčasť rodiny. Neexistovalo mať niekde špinu, prach. Chlapi presne vedeli kde čo je, kde je aký kábel, vedenie, skrutka. Nepotrebovali ani výkresy. Napriek tomu, že na začiatku budovania vážskej kaskády rástol počet vodných elektrární, dopyt po elektrickej energii ešte nebol taký vysoký, a tak bol elektriny prebytok. Už o pár rokov sa to však zmenilo. Veľmi sa o tom nehovorí, ale po Ladcoch boli VE Ilava a Dubnica z prvej vážskej kaskády postavené aj preto, lebo po vyhlásení Slovenského štátu nám Česi výrazne obmedzili dodávky uhlia. Takže bol nedostatok energie a navyše na Považí sa silne rozvíjal zbrojársky priemysel, ktorý potreboval veľa elektrickej energie. Samozrejme, treba dodať, že predovšetkým elektráreň Ladce bola postavená kvôli záplavám, ktoré bývali v tejto oblasti naozaj výrazné. No a Ladce, keď sa postavili, vyrábali toľko energie, že ju ani nebolo kam dávať. Preto museli byť na tých prvých elektrárňach veľké betónové nádoby s elektródami, a tam sa elektrinou, vyrobenou počas skúšania turboagregátu, ohrievala voda, ktorá sa vypúšťala do toku, lebo nebolo kam elektrinu dodávať. Neboli elektrické žehličky, ani práčky, elektrifikácia sa iba rozbiehala. A o móde bazénov takmer pri každom dome ešte nikto ani nesníval. O pár rokov sa dokončoval aj Tvrdošín. Pamätám si, ako tu pri výstavbe kompletne zaplavilo strojovňu. Nad podlahou boli štyri metre vody a na tom asi 40 centimetrov oleja. A hovorilo sa vtedy, že keď tam prišiel vtedajší vysokopostavený potentát, povedal: no, chlapi a teraz som prišiel na ročných prémiách o trabanta! Novinka: počítač Trenčín bol postavený ako štvrté dielo vážskej kaskády, pretože bolo výhodné využiť spád. Ale tým, že sa popri elektrárni postavila aj administratívna budova, premiestnilo sa do nej riaditeľstvo vodných elektrární (vtedy Považské elektrárne ) a začalo sa s prvým diaľkovým riadením elektrární. Keď boli len Ladce, nebolo sa treba nejako zosúlaďovať, ale keď pribudla Ilava a Dubnica, už sa medzi sebou museli nejako dohovoriť. Najskôr telefonicky - dispečer zavolal, niekto na paneli stlačil čo bolo treba, a dispečer si v Trenčíne ustrážil výsledok. A potom keď sa zriadil dispečing, postupne v roku 1976 sa už skúšal riadiaci počítač, systém diaľkového merania a ovládania, ktorý ale stále potreboval ľudí na elektrárni. Okrem toho bol Trenčín zaujímavý aj tým, že keď vznikla Výskumno-vývojová základňa (VVZ-tka), museli sa niekde všetky zlepšenia v nej vyvinuté v praxi odskúšať. VVZ-tka vznikla predovšetkým z dôvodu, že priemysel ako taký pre vodné elektrárne vtedy nevyvíjal takmer nič. A všetci sme sa už aj vtedy chceli zlepšovať a potrebovali sme prísť na to, ako niektoré javy a stavy prekabátiť alebo ako niektoré funkcie zlepšiť. Lebo technický pokrok si to vyžadoval a nakoniec, lenivosť je základ ľudského pokroku. Urobiť niečo ľahšie, rýchlejšie, lepšie, lacnejšie na to musí predsa niekto prísť. Tu sa teda sledovali zimné javy, vymysleli sa samočistiace filtre chladiacej vody, merali sa hladiny, prietoky, nastavenie rozvádzacieho a obežného kolesa, hľadalo sa riešenie sekvenčných automatov a riadenia turboagregátu aj celej elektrárne. Riadiť 21 elektrární na Váhu nie je také jednoduché. Treba vedieť, za aký čas voda dotečie od jednej k druhej elektrárni, aký objem má kanál, akú nádrž, koľko tam možno zmestiť - uskladniť energie, ako ich postupne púšťať, aby sme energiu dodali vtedy, keď treba a koľko treba. Alebo ako vodu ušetriť na suchšie obdobie. U nás bolo vždy dôležité čo najekonomickejšie využiť to, čo máme k dispozícii voda bola pre nás dôležitým zdrojom a vážili sme si, že ju máme. -vč-

12 12 zo spoločnosti VÝSLEDKY SPOLOČNOSTI ZA ROK 2015 Valné zhromaždenie schválilo výsledky za rok 2015 a nových členov v orgánoch spoločnosti. Čistý zisk je 24 miliónov eur, čo je o 86 % menej ako pred rokom. Naša spoločnosť dosiahla za minulý rok zisk pred úrokmi, odpismi a zdanením EBITDA vo výške 869 miliónov eur. Vynikajúci výsledok, oproti roku 2014 ide o nárast o 63 %, je však len dôsledkom zmeny odhadu rezerv na vyraďovanie a likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a náklady na ukladanie vyhoretého paliva. Taktiež sa do tohto výsledku premietla pokračujúca optimalizácia a zefektívňovanie, čo čiastočne zmiernilo pokles cien elektriny na trhoch. Naše neustále úsilie o zvyšovanie efektivity a optimalizáciu nákladov nám pomohlo udržať finančné prevádzkové výsledky a stabilný tok investícií, aj napriek zhoršujúcim sa trhovým podmienkam, uviedol generálny riaditeľ Nicola Cotugno. Jednoznačnou prioritou zostáva aj naďalej dostavba tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce. Najnižšie hodnoty Účtovné zníženie hodnoty majetku a zhoršujúce sa trhové podmienky mali za následok zníženie čistého zisku za rok 2015, ktorý dosiahol 24 miliónov eur. V roku 2014 pritom hodnota čistého zisku dosiahla 170 miliónov. To je pokles o 86 %. Keď sa pozrieme na EBITDA, mali sme fantastický výsledok, ale po hlbšej analýze zistíme, Nicola Cotugno že podstatná časť tvorí iba rozpustenie rezerv na zadný palivový cyklus. Keď odčleníme od výsledku EBITDA vplyv rozpustenia rezerv na zadný palivový cyklus, dostávame sa na historické minimá, na najnižšie hodnoty za posledných 10 rokov. Je to spôsobené veľmi negatívnym vývojom na trhu s cenami elektrickej energie, ako aj regulačným rámcom, v ktorom pôsobíme, povedal Branislav Strýček, riaditeľ Úseku trhu a regulácie.

13 13 zo spoločnosti Hodnoty firiem na trhu Napriek optimalizácii máme klesajúcu ziskovosť. To ale v žiadnom prípade neznamená, že by sme boli zlí hospodári. Každý rok znižujeme náklady, ktoré vieme ovplyvniť, ale jednoducho trh ide proti nám. Dochádza k obrovskému nárastu výroby z obnoviteľných zdrojov, najmä v Nemecku, ktoré vytláčajú tradičné zdroje. Cena je funkciou dopytu a ponuky. A keď je dopyt výrazne nižší a ponuka narastá, cena klesá, čo je pre výrobcov, ktorí predávajú elektrinu za trhové ceny, veľmi zlé. Výška investícií predstavovala 722 miliónov eur, väčšina smerovala do dostavby blokov 3 a 4 jadrových elektrární Mochovce. Noví členovia V roku 2015 vyrobili Slovenské elektrárne elektrinu v objeme GWh, z čoho bolo GWh vyprodukovaných z vlastných zdrojov a 448 GWh z Vodnej elektrárne Gabčíkovo, Čunovo a Mošoň (prevádzkovaných našou spoločnosťou do 9. marca 2015). Kombinovaná výroba elektriny a tepla v uplynulom roku dosiahla 838 GWh tepla. Riadne valné zhromaždenie zároveň zvolilo nového člena predstavenstva a nových členov dozornej rady spoločnosti. Členom predstavenstva sa opätovne stal Jozef Zlatňanský, nominant akcionára Enel Produzione S.p.A. Novými členmi dozornej rady sa stali: Branislav Strýček Richard Paško, nominant akcionára Slovenská republika a William Hartert, nominant akcionára Enel Produzione S.p.A. Predsedom dozornej rady sa stal Richard Paško, nominant akcionára Slovenská republika a podpredsedom dozornej rady sa stal Roberto Deambrogio, nominant akcionára Enel Produzione S.p.A. Situácia na trhu Aj v roku 2015 pokračoval klesajúci trend cien elektriny, keď slovenská veľkoobchodná cena klesla medziročne o 7 %. Obrovský prepad cien palív, pretrvávajúce nízke ceny emisných povoleniek, stagnácia dopytu po elektrickej energii a stále rastúca výroba zo spomínaných obnoviteľných zdrojov stlačili ceny elektrickej energie na nové dno. Slovenský trh s elektrinou zaznamenal najnižšie ceny posledného desaťročia, pokles ceny na trhoch začiatkom tohto roka atakoval úroveň 20 eur za MWh. Bezpečnosť Prioritou spoločnosti zostala bezpečnosť na všetkých úrovniach. Indexy bezpečnosti pri práci vykazujú v porovnaní s medzinárodnými štandardmi veľmi pozitívne hodnoty. Index nehodovosti dosiahol v roku 2015 hodnotu 0,4, pričom kumulatívna hodnota indexu za roky 2009 až 2015 je 0,57. To predstavuje jednu udalosť na odpracovaných hodín. V oblasti jadrovej bezpečnosti v roku 2015 nebola zaznamenaná žiadna prevádzková udalosť hodnotená podľa medzinárodnej stupnice hodnotenia jadrových udalostí (INES) stupňom 1, teda ako udalosť s nízkym potenciálnym dopadom na bezpečnosť. Naše reaktory boli opätovne vyhodnotené ako jedny z najbezpečnejších na svete v rámci VVER podľa indexu INPO. Naši ľudia Naša spoločnosť zamestnávala ku koncu roka zamestnancov. Priemerný vek zamestnancov v roku 2015 bol 45,96. Priemerný počet odpracovaných rokov bol 19,76, čo re-

14 14 zo spoločnosti flektuje vysokú odbornosť a kvalifikovanosť. Uvedomujeme si, že ďalší rozvoj spoločnosti vo veľkej miere závisí od odbornosti, zodpovednosti a tvorivosti našich zamestnancov, hovorí nová riaditeľka úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia Jana Kollárová. Našou ambíciou je preto aktivizovať potenciál našich kolegov, objektívne a transparentne oceňovať výsledky ich práce, ale najmä posilniť ich angažovanosť a osobnú zainteresovanosť na čo najlepších hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Dôležité je podľa nej uvedomiť si, že sme súčasťou jedného veľkého a vzájomne spolupracujúceho tímu. Je však potrebné, aby aj zamestnanci prispôsobili svoje očakávania meniacim sa podmienkam na trhu. Životné prostredie Podstatná časť našej výroby je čistá, veď výroba z vodných a jadrových elektrární nevytvára emisie CO2. Energetická efektívnosť a technologický pokrok znižujú spotrebu. Je to skvelé pre životné prostredie a pre spotrebiteľov, ale pre našu spoločnosť, ako pre producentov, to má negatívny dopad. Nárast výroby z obnoviteľných zdrojov bude zmenšovať množstvo energie, ktoré treba vyrobiť z konvenčných zdrojov. Vieme, že v niektorých krajinách Európy, či už je to Nemecko alebo Portugalsko, boli dni, kedy všetok dopyt po elektrickej energii uspokojili obnoviteľné zdroje. To znamená, že konvenčné elektrárne nevyrábali, hovorí Strýček. V prípade, že sa naozaj Európa rozhodne dekarbonizovať tak, že zdraží elektrinu zo zdrojov, ktoré znečisťujú (čiže pre uhoľné elektrárne) cez zvýšenie cien emisií CO2, malo by to pozitívny dopad na Slovenské elektrárne. Je to jedna z možností, ktorá sa pre nás otvára. Ďalšou z možností je, že obnoviteľné zdroje budú dodávať významnú časť potrebnej energie, ale na bilancovanie siete bude stále treba aj tradičné elektrárne, pre ktoré sa teraz v Európe diskutuje o zavádzaní kapacitných platieb. Znamenalo by to, že elektrárne by získavali na tom, že sú k dispozícii, ale nevyrábajú elektrinu. -r- JADRO JE NAŠA STRATEGICKÁ HODNOTA O tom, čo v súvislosti so situáciou na trhu čaká Slovenské elektrárne, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti Nicolom Cotugnom. Nicola Cotugno: Výroba z jadra je strategickou hodnotou. V akej situácii sa nachádza naša spoločnosť v súvislosti s výsledkami za rok 2015? Ceny elektriny počas roka dosiahli svoje minimá a naše investície napriek tomu ostali na vysokej úrovni. Podnikáme v odvetví, kde robíme rozhodnutia, ktorá sa môžu implementovať až za desať rokov a návratnosť investícií môže byť 60 rokov. Za posledné roky sa nám podarilo zvýšiť svoju efektivitu, zmeniť organizáciu, zbavili sme sa nevýhodných kontraktov. Máme plán, ktorý nám pomôže ušetriť milióny eur ročne, ale v situácii, kedy môžeme ročne pre vývoj trhu stratiť stovky miliónov, to nie je výhra. Musíme pohnúť mozgami, buď zmeníme seba a to, ako myslíme, alebo máme problém. Sme jednou z najlepších firiem v tomto regióne a patríme k top jadrovým operátorom na svete, ale to v tejto chvíli nestačí. Ceny elektriny na trhu sú na historických minimách. Aký je výhľad pre našu spoločnosť do budúcnosti? Za posledné desaťročie sa úplne zmenil trh a za posledný rok sme aj my museli úplne zmeniť svoje zmýšľanie. Neustály pokles cien sa nateraz zastavil nad 20 eurami za megawatthodinu. Táto situácia postihla všetky energetické spoločnosti, ich hodnota sa na trhu znižovala. Sme efektívni, ale výhľady sú zlé, trh nejaví žiadne známky zlepšenia. Máme našu budúcnosť vo vlastných rukách - musíme identifikovať priestory na zlepšenie. Na čo sa sústredíme v najbližšej dobe, na čo sa môžeme spoliehať? Sme jadrová spoločnosť a tou aj zostaneme. Musíme sa ale ešte zlepšiť v tom, čo robíme. Budúcnosťou našej spoločnosti je dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec. Výroba z jadra je strategickou hodnotou Slovenska. A to sa netýka len jadra, ale všetkých zamestnancov tejto spoločnosti. Preto musíme vynaložiť všetky sily, aby sme ostali lídrom v bezpečnosti, spoľahlivosti a celkovej výkonnosti, aby sme spravili maximum pre úspešné dokončenie tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Som presvedčený, že spoločne dokážeme zdolať tieto výzvy a vytvoriť predpoklady pre úspešné fungovanie našej spoločnosti v ďalších rokoch. Ale nevyhnutné je uvedomiť si, že sme jeden tím. Neprestávame čeliť náročnému obdobiu plnému výziev, ktoré si od nás budú vyžadovať odhodlanie, flexibilitu a inovácie pre ďalšie zlepšovanie našej výkonnosti. Je stimulom, ale aj príležitosťou otestovať si našu schopnosť prispôsobiť sa rýchlym zmenám podnikateľského prostredia. Spolieham sa na úsilie všetkých zamestnancov, ochotu a vôľu robiť viac a ísť nad rámec svojich bežných povinností. Európa prechádza na obnoviteľné zdroje. Čaká to aj nás? Nemôžeme a ani nechceme zo dňa na deň prejsť na obnoviteľné zdroje. Máme dobré nízkouhlíkové portfólio elektrární. V minulom roku sa nám podarilo vďaka zomknutej tímovej práci a výkonom splniť všetky ambiciózne ciele vo výrobe, investíciách, predaji, ale aj v životnom prostredí. Vďaka nemalým investíciám v klasických elektrárňach sa nám podarilo významne zlepšiť situáciu.

15 15 zo spoločnosti JAROSLAV HOLUBEC: MUSÍME NASADIŤ VŠETOK SVOJ POTENCIÁL O tom, aké zmeny čakajú Výrobu, sme sa pýtali riaditeľa Úseku výroby Jaroslava Holubca. Výroba a prevádzka nutne prechádza zmenami, ktoré súvisia s celkovou situáciou na trhu s elektrinou. Kde sa nás to najviac dotkne? V prvom rade treba pochopiť to, čo sa deje v energetike, a že to, čo sa nás v blízkej budúcnosti veľmi citeľne dotkne, nie je kríza, ktorá za pár rokov prejde, ale zásadná zmena, ktorú musíme akceptovať, a ktorej nezabránime. Treba prijať fakt, že obnoviteľné zdroje budú mať značný podiel na výrobe elektrickej energie. Preto hovoriť iba o šetrení, to by bolo veľmi zjednodušeným vnímaním reality, aj keď pokračujúca optimalizácia nákladov je nevyhnutná a týka sa nás všetkých, nielen výrobných závodov. Už nestačí, aby sme škrtali náklady príležitostne, ako doteraz. Musíme nájsť systémové riešenia. Musíme napríklad zmeniť spôsob vynakladania investícií. Je čas opustiť tradičný spôsob fungovania inžinieringu, nemôžeme chcieť kontrakty na kľúč, ktoré výrazne zvyšujú investičné náklady, musíme fungovať tak ako pri modernizácii v Novákoch v roli generálneho dodávateľa, musíme vedieť presne definovať, čo potrebujeme, musíme viac využívať náš intelektuálny potenciál. Stratégia údržby zariadení musí vychádzať z najmodernejších prístupov, zo spoľahlivosti komponentov, z diagnostiky. Na jadre sme to už zaviedli a teraz to musíme preniesť aj na klasiku, volá sa to EQR - Program spoľahlivosti zariadení. Vieme existovať s rovnakou úrovňou bezpečnosti a s podobnou úrovňou spoľahlivosti za menšie náklady. To je výzva, ktoré je pred nami. Prioritou zostáva bezpečnosť. Máme nástroje ako zabrániť tomu, aby sa riziká zmenili na reálne ohrozenie? Naša kultúra je kultúra založená na veľmi dôslednom identifikovaní všetkých nedostatkov. To je súčasť jadrovej kultúry. Hovoriť o problémoch, odstraňovať ich a najmä im predchádzať. Byť si istý, že o všetkom vieme. Zabrániť tomu, aby sa z dnešných malých problémov stali v budúcnosti problémy veľké. Ak hovoríme o bezpečnosti práce, rezervy vidíme v identifikácii rizík. Máme dobré postupy na to, aby sme našich zamestnancov ochránili, keď sú riziká identifikované. Musíme sa teda sústrediť na identifikáciu rizík pri príprave prác. Navyše, vek zamestnancov sa zvyšuje. To už ovplyvňuje náš zdravotný stav, a tým aj riziko úrazu. Nesmieme tento fakt prehliadať, hovorme o tom vnútri vo firme otvorene. Na čo sa v tejto ťažkej situácii môžeme spoľahnúť, kde hľadať vlastné rezervy? Rezervy musíme hľadať všade, nielen v prevádzke, napríklad v súčasnosti prehodnocujeme náš prístup k zabezpečovaniu služieb. Je jasné, že náš proces, nazývaný integrated facility management je komfort, ktorý si nemôžeme dovoliť. Berte to však ako príklad, pretože sa požiadavka na maximálnu efektivitu týka naozaj nás všetkých. Aby sme prežili nadchádzajúcu transformáciu energetiky, naozaj musíme využiť svoj rozum, nemáme nič iné len vlastné hlavy, aj keď hľadáme možné riešenia aj mimo firmy, v energetickom systéme (G-komponent, poplatky za hydroenergetický potenciál, kapacitné platby a iné), záchrana zvonku nepríde. Aj v minulosti sme sa zaoberali ťažkými otázkami, hľadali sme riešenia a nachádzali sme ich. Veď sme dosiahli vynikajúcu výkonnosť. V rámci skupiny Enel sme boli výnimoční a v jadre sa môžeme porovnať so svetom, sme na špičke. Sme hrdí na našu výnimočnú výkonnosť, ale dnes už je nevyhnutnosťou. Verím, že sa nám to podarí. -dk-

16 16 predstavujeme JOHN CLARK: TENTO MEGAPROJEKT JE O ĽUĎOCH Výstavba dvoch nových jadrových blokov v Mochovciach má nového šéfa od apríla ju riadi John Clark, odborník so skúsenosťami z mnohých odvetví prepojených s energetikou. Napriek jeho vyťaženosti a dôležitej téme, naše stretnutie bolo plné bezprostredných reakcií. Zodpovednosť za najväčší súkromný projekt v histórii Slovenska, i našej skupiny, berie s plnou vážnosťou a teší sa na spoluprácu s ľuďmi, s ktorými sa stretol pri iných veľkých svetových projektoch. JOHN CLARK vyštudoval strojníctvo na univerzite v Newcastli a manažment v Durhame. Absolvoval program riadenia energetických rizík na Princetone manažment energetických rizík na Harvarde. Riadil bulharskú a ruskú prevádzku spoločnosti Enel. Projekt dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce je najväčšou investičnou akciou v histórii Slovenska a je nepretržite predmetom záujmu médií. Ako tento projekt vnímate a aké sú vaše priority v pozícii riaditeľa projektu? V Európe sa dnes stavajú iba tri jadrové elektrárne, a to vo Fínsku, Francúzsku a práve v Mochovciach na Slovensku. Je to obrovský projekt a vyzerá to tak, že naše reaktory z týchto troch projektov začnú vyrábať elektrinu ako prvé. Nie som síce Slovák, ale myslím si, že pokojne to môže byť zdrojom určitej hrdosti. Celý projekt má navyše nesmierny dopad na ekonomiku Slovenska, ročne investujeme približne 700 miliónov eur, dnes zamestnávame tisíce ľudí zo Slovenska a ďalšie stovky až tisíce bude elektráreň zamestnávať po dokončení. A potom, elektráreň v Mochovciach je veľmi špecifická - využíva unikátnu, pokrokovú technológiu, ktorá patrí k tomu najmodernejšiemu, čo na svete je. Predstavuje preto obrovskú výzvu a doslova jedinečnú príležitosť pre domáce firmy, nielen z hľadiska zamestnanosti, ale najmä vývoja technológií a inovácií. A ak sa pýtate na to, ako projekt vnímam osobne, sústreďujem sa na vyhodnotenie štruktúry, systému riadenia, našich ľudí aj organizácie. Až potom môžeme začať posudzovať, čo robiť lepšie, aby sme projekt naďalej posúvali vpred. Pre mňa je dôležité, aby sme našli spoločnú identitu, aby sme všetci plne chápali naše záväzky a mali vôľu ich plniť s maximálnym nasadením. Mochovce sú najdôležitejší projekt Slovenska a preto musíme byť vo všetkom otvorení a transparentní. Riadili ste obnovu a modernizáciu jednej z najväčších elektrární v Európe, Maritza v Bulharsku. Aké najcennejšie skúsenosti ste si doniesli z vašich predchádzajúcich projektov? Zamerali sme sa na pomerne starú uhoľnú elektráreň, dôležitú pre bulharskú energetiku. Bolo to veľmi zložité, pretože sme zasiahli do každej oblasti tejto elektrárne. Projekt bol nakoniec veľmi úspešný, pričom mnoho ľudí, ktorí na ňom pracovali, sú teraz v Mochovciach, čo je vynikajúca referencia. Ak sa pýtate na to, či som pripravený pracovať s medzinárodným tímom, odpovedám, že mám také skúsenosti. Viem, že ak sa podarí spojiť takýchto ľudí, je šanca mať mimoriadne silný a výkonný tím. Ako teda vyzerá dokonalý manažér alebo líder? Asi neodpoviem tak, ako očakávate. Podľa mňa neexistujú. Ale dobrý líder je ten, kto je skutočne prepojený s tímom a organizáciou a kto vie, ako účinne motivovať ľudí, ktorých má. Tento megaprojekt je predsa o ľuďoch. V minulosti bol harmonogram výstavby 3. a 4. bloku JE Mochovce opakovane predmetom kritiky pre posun termínu dostavby a zvyšovanie rozpočtu. Podarí sa vám harmonogram aj rozpočet dodržať? Z môjho pohľadu urobím všetko preto, aby sme harmonogram dodržali, chápem záujem všetkých zúčastnených strán a snahu čo najrýchlejšie začať spúšťanie. Dostavba priťahuje veľkú pozornosť, ale je korektné uviesť, že projekty takejto zložitosti sú

17 17 predstavujeme rizikové vždy a nielen u nás. Avšak, na druhej strane treba povedať, že úsilie je ohromné a vďaka nemu sa už podarilo mnoho z týchto rizík eliminovať. Elektráreň je už v pokročilom štádiu dostavby, mnoho systémov sa už uvádza do prevádzky. Je to kľúčová fáza projektu. Uvedomujeme si, kde by ešte mohol byť potenciál na zlepšenie a intenzívne spolupracujeme so všetkými zainteresovanými. Aj ja chcem, aby sme elektráreň uviedli do prevádzky čo najskôr, na druhej strane, viem byť dostatočne rázny vo vysvetľovaní, že najdôležitejším princípom v tomto projekte je dodržanie najvyššej úrovne jadrovej bezpečnosti, tam nie sú možné žiadne kompromisy. Nechceme žiadne skratky, chceme dôsledne prejsť všetkými krokmi, aby sme sa ubezpečili, že dostavaná elektráreň spĺňa najvyššie štandardy vo všetkých oblastiach. Rešpektujeme technológiu, s ktorou pracujeme. Akcionári Slovenských elektrární nominovali zástupcov do expertného tímu, plníme všetky požiadavky tejto expertnej skupiny. V najbližšej dobe tím pripraví analýzu, ktorá sa bude zaoberať rozpočtom a prípadnou zmenou harmonogramu. V Európe sa stavajú len tri jadrové projekty - elektrárne. Ako vidíte budúcnosť jadrovej energetiky? Neviem, či je to známe, ale Veľká Británia bola jedným z priekopníkov v jadre a ja som bol vždy ohromným fanúšikom atómovej energie. Samozrejme, že sa vyskytli udalosti, ktoré negatívne ovplyvňujú verejnú mienku, v zásade som však presvedčený, že jadro by malo byť súčasťou globálneho energetického scenára, pretože je veľmi životaschopným zdrojom. Dnes je ale situácia taká, že svet sa musí presvedčiť o tom, že dokážeme postaviť a prevádzkovať jadrové elektrárne bezpečným spôsobom a s primeranými nákladmi. Sme v situácii, kedy sektor energetiky hľadá nové možnosti a ceny elektrickej energie dosahujú historické minimá. Kde vidíte východisko z tejto situácie? Sektor energetiky už nemožno nazvať stabilným. Dlho sme boli zvyknutí na trendy stúpajúcich cien. Situácia sa však zmenila. Energetika je čoraz fragmentovanejšia a nové technológie v nekonvenčnej výrobe a skladovaní energie zásadne ovplyvňujú vývoj na trhoch. Je zrejmé, že energetické spoločnosti sa musia rýchlo prispôsobiť. Pre jadrovú energetiku by terajšia nízka nákladovosť mohla byť dobrou príležitosťou, je však aj varovaním novovybudovaným a drahým elektrárňam trvá dlho, kým sa dostanú na príslušný trh a musia mať okamžite najlepšiu výkonnosť v danej triede. Toto je aj výzvou pre Mochovce. CELKOVÝ STAV DOKONČENIA: 85,8 %; Matúš Demko, Dorota Kráková Jana Kollárová Od pôsobí ako riaditeľka úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia v spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s. Absolvovala štúdium verejnej ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne, neskôr sa venovala štúdiu andragogiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a štúdiu sociálnej a pracovnej psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoju pracovnú kariéru začala v roku 2006 v spoločnosti NAFTA a. s., v rokoch pracovala v spoločnosti SPP - distribúcia, a. s. Oblasti ľudských zdrojov sa aktívne venuje od roku 2009, pričom postupne zastávala niekoľko pracovných pozícií a participovala na viacerých strategických projektoch. Do viedla tím ľudských zdrojov v spoločnosti SPP - distribúcia, a. s., kde zodpovedala za stratégiu a politiku ľudských zdrojov, prípravu a realizáciu organizačných zmien, HR business partnering, vzdelávanie a rozvoj zamestnancov, nábor a výber zamestnancov, ako aj za internú komunikáciu a projekty v oblasti rozvoja firemnej kultúry. Blok 3: 92,3 % Blok 4: 74,7 % Údaje k

18 18 stratégie TEPLO Z JADROVEJ ELEKTRÁRNE JE UNIKÁTOM Slovenské elektrárne sú jedinou spoločnosťou v Európe, ktorá dodáva tepelnú energiu z jadra. Vďaka tomu má región Trnavy nižšiu cenu za teplo. Je to produkt, bez ktorého by sme sa nezaobišli. Teplo a teplá voda patrí ku komfortu štandardného bývania a už ťažko sa dnes dá existovať bez nich. Jedinečná Na slovenskom trhu pôsobí približne 330 dodávateľov tepla, vyrábaného z rôznych druhov primárnej energie. Slovenské elektrárne sú tradičným najväčším výrobcom elektrickej energie, naša spoločnosť však poskytuje aj služby centrálneho zásobovania teplom. Elektrina je totiž účinnejšie vyrobená, ak sa vyrába súčasne s teplom. Vo forme horúcej vody a pary sme od roku 1988 dodali svojim koncovým užívateľom GWh tepla. Najväčším producentom tepla v rámci portfólia Slovenských elektrární sú Atómové elektrárne Bohunice. V minulom roku vyrobili až 480 GWh tepla. Jedinečná kogenerácia, pochádzajúca z jadra, nemá v Európe obdobu. Okrem toho, že produktom je ekologické teplo bez produkcie emisií a skleníkových plynov, mimoriadnou výhodou je cenová dostupnosť. Aj cirkev či športoviská Systém centralizovaného zásobovania teplom vznikol počas výstavby Atómových elektrární Bohunice V2. V prvej etape sa postavil tepelný napájač pre Trnavu, ktorý zásobuje teplom aj obec Jaslovské Bohunice. V roku 1997 uviedli do prevádzky tepelný napájač pre Hlohovec a Leopoldov.

19 21 ktoré kilometrov má základné potrubie centralizovaného zásobovania teplom, vedie cez Trnavu. 19 stratégie Celkovo je z tepelného napájača zásobovaných okolo bytov a 190 podnikateľských subjektov od Trnavy až po Leopoldov. Patria medzi ne úrady, školy, nemocnice, športové a obchodné centrá, rekreačné zariadenia, železnice a výrobné podniky v Hlohovci a Leopoldove (domácnosti v Hlohovci a Leopoldove sú zásobované prostredníctvom distribučných - správcovských spoločností). V minulom roku bola takto pripojená napríklad aj City aréna v Trnave, hovorí Darina Šnircová, vedúca obchodovania s teplom zo Slovenských elektrární. Zvlášť špecifický a ojedinelý je systém zásobovania teplom v obci Jaslovské Bohunice. Samostatne je z neho zásobovaný teplom každý rodinný dom. Na systém je pripojených 13 bytových domov, čo predstavuje cca 260 bytov, 365 rodinných domov, podnikateľské subjekty, základná a materská škola, zdravotné stredisko, budovy obecného úradu, kultúrny dom či kaštieľ. Okrem vlastnej spotreby, elektráreň dodáva teplo aj významným spoločnostiam v areáli závodu, spoločnosti JAVYS pre vykurovanie a technológiu. Plány investorov Hoci počet nových odberateľov takto vyrobeného tepla rastie (záujem o pripojenie najnovšie ohlásili aj verejné objekty ako gymnázium či základné školy), viackrát sa v regióne objavili zámery postaviť tu nové zdroje - na báze spaľovania plynu. Ani jedna z plánovaných investícií sa však nakoniec nerealizovala. Tím Karola Kažimíra sa projektom výstavby novej elektrárne v areáli spoločnosti Trnavská teplárenská s plynovými motormi, ktoré mali odpadovým teplom zásobovať okolitý región, zaoberal. Naši špecialisti z oblastí teplárenstva, práva, obchodu a externej komunikácie sa aktívne zúčastnili procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie a územného konania, kde sa spolu s dotknutými partnermi z regiónu snažili presvedčiť úrady o významných negatívnych vplyvoch projektu a procesných pochybeniach investora, hovorí Karol Kažimír, vedúci plánovania a obchodného rozvoja. Úrady nakoniec výhrady uznali. Táto elektráreň by mala za následok závažné zníženie efektívnosti prevádzky teplovodnej sústavy centrálneho zásobovania teplom z EBO, pokles ziskovosti predaja tepla, vznik nového zdroja znečistenia ovzdušia a výrazné zvýšenie konečných cien tepla pre konečných odberateľov, povedal. Odpájanie? Akékoľvek budovanie nových zdrojov alebo odpájanie sa bytov či bytových domov tam, kde existuje správne fungujúca sústava centrálneho zásobovania teplom, je zbytočným vynaložením finančných prostriedkov na duplicitnú investíciu, ktorú zaplatia odberatelia, vysvetľuje Šnircová. Taktiež predstavuje zbytočné zvýšenie ceny tepla pre odberateľov, ktorí sa neodpojili, lebo fixná zložka ceny sa bude rozpočítavať na menší počet odberateľov. Treba si uvedomiť, že byt je súčasťou bytového domu, ktorý je súčasťou systému centrálneho zásobovania teplom. Odpojenie sa dotýka širokého okruhu, nielen tých, ktorí sa chcú odpojiť. V takomto prípade musí totiž dôsledky rozhodnutia niekoľkých ľudí znášať oveľa väčšia skupina. Celkovo na Slovensku existujú systémy centrálneho zásobovania teplom, ktoré zásobujú teplom asi 16 tisíc bytových domov, 700 tisíc bytov a 1,8 milióna obyvateľov. Nie je to málo. Naraz sa všetci neodpoja, menej solventní sa nechcú odpojiť. Kto sa postará o tých, ktorí zostanú pripojení centrálne, keď sa cena tepla neúnosne zvýši alebo dodávateľ tepla vráti licenciu, lebo systém centrálneho zásobovania teplom sa stane neudržateľný? Ekológia Ekológia je nezanedbateľným atribútom takejto výroby tepla. Tým, že kogenerácia v EBO v tomto regióne vznikla, zanikli vlastne všetky tradičné zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa podieľali na vykurovaní a príprave teplej úžitkovej vody. Vo väčšine prípadov išlo o zastarané zariadenia spaľujúce uhlie, plyn alebo ťažký vykurovací olej, ktoré ročne vyprodukovali asi 80 ton popolčeka, 2600 ton oxidov síry a 1100 ton oxidov dusíka. Od roku 2005 sme prechodom z pôvodných plynových zariadení na vykurovanie horúcou vodou z AE Bohunice ušetrili mesto Hlohovec od m 3 spáleného plynu, čo predstavuje približne ton vyprodukovaných CO2, hovorí Šnircová. Bez kompromisov Spotreba energie predstavuje významnú nákladovú položku pri podnikaní, ale aj pre domácnosti. Každá možnosť ako ušetriť na teple a teplej vode je dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa o dodávateľovi. A hoci najdôležitejším faktorom zostáva stále výška faktúry, unikátna kogenerácia si nevyžaduje kompromis, ani čo sa týka vplyvov na životné prostredie. Dorota Kráková, Barbora Rumpli