TRNAVSKÁ UNIVERZITA TEOLOGICKÁ FAKULTA PASTORÁLNA TEOLÓGIA

Transcript

1 TRNAVSKÁ UNIVERZITA TEOLOGICKÁ FAKULTA Študijný odbor: Sociálna práca a katolícka teológia Bakalársky študijný program formácia a vedenie spoločenstiev PASTORÁLNA TEOLÓGIA Posun od skupiny k spoločenstvu, Ježišovo učenícke spoločenstvo Vyučujúci:ThDr. Ondrej Šmidriak,PhD Akademický rok 2011/2012 Marcela Vavrinkovičová

2 Každý človek má dve základné potreby : Byť - Existovať. Každá živá bytosť chce žiť. Byť s niekým. Túžba nebyť sám. Potreba blízkosti, dôvery, intimity, túžba milovať, ktoré sú vložené do srdca človeka vedú ho vyjsť z osamelosti k iným a vytvárať vzťahy. Keď má tieto potreby uspokojené zisťuje, že to nestačí. Človek potrebuje viac má to napísane v srdci. Nespokojné je moje srdce kým nespočinie v tebe Pane! 1 V potrebe, túžbe po spoločenstve je skrytá túžba po zjednotení sa v Bohu. Človek sa rodí do určitej rodiny, ktorá ho učí zoznamovať sa so svojím životným prostredím a vyznať sa v ňom. Neskôr sa stáva príslušníkom školskej triedy, pracovnej a záujmovej skupiny a zakladá si vlastnú rodinu. Táto celoživotná príslušnosť je súčasne zdrojom celoživotných sociálnych väzieb a vplyvov tejto skupinovej príslušnosti. 2 Keď sa najskôr zameriame na skupiny zistíme, že sú vytvorené z mnohopočetných členov s medziľudskými vzťahmi. Tieto vzťahy sú riadené pravidlami a konvenciami s určitým cieľom. 3 K týmto skupinám sa človek pridružuje zvyčajne cez záujem alebo cez dohodu. 4 Skupina je kvalifikovaná určitou mierou náklonnosti a zotrvávania zo strany členov, veľkou slobodou prispôsobenia sa. To sa týka cieľov, štruktúry a aktivity skupiny. Táto sloboda smeruje k rozdielnosti medzi skupinami a niekedy aj k rozdielnosti ohľadom spoločenských vzťahov voči určitej identickej hodnote. 5 Spoločenstvo je identifikovaný, štruktúrovaný, stály kolektív sociálnych osôb, ktoré zastávajú recipročné úlohy totožné so spoločenskými normami, záujmami a hodnotami sledovaním spoločných cieľov. 6 Spoločenstvo nevzniká automaticky tým, že sa ľudia schádzajú, ani tým, že spolu pracujú, aj keď to môže znamenať dobrý začiatok. Pretvorenie skupiny na spoločenstvo ľudí, ktoré niečo či niekto spája, je dlhodobý proces. 7 Spoločenstvo nie je cieľom ale prostriedkom k integrálnemu dozrievaniu jej členov cez vzťahy, ktoré majú medzi sebou v spoločenstve a ktoré sú stále v procese vyzrievania. 8 Rôzni autori uvádzajú rôzne etapy dozrievania alebo vývoja spoločenstva. Zhodujú sa v tom, že v 1 Sv. Augustín In: Benedikt XVI. na stretnutí s predstaviteľmi iných náboženstiev, 2010, dostupné na internete: < 2 porov.zvěřina,j.:teologie agapé.praha:skryptum,1992,s.36 3Vecchi,J.,Prelezo,J.M.:Progetto educativo pastorale.roma : LAS,1984,s.386) 4 porov.tonelli, R.:Gruppi giovanili e esperienza di chiesa. Torino : Editrice Elle Di Ci, 1992,s porov.vodáková,a. a kol.: Veľký sociologický slovník. Praha: Karolínum,1996,s porov.smidriak,o.: Malé spoločenstvá mládež. Košice,2008,s.34 7 potrebu a dôležitosť tohto procesu v prostredí Cirkvi zvýrazňuje vo svojom príspevku Valovič,E.: katechéza a malé spoločenstvá Cirkvi pre 21.stročie,Bratislava,KBS,2000,s.80 8 porov.katechizmus katolíckej cirkvi, Trnava: SSV, 1998, s. 1881

3 určitej formačnej fáze má ostať spoločenstvo dočasne uzavreté, aby nezostalo zhlukom ľudí, ktorí sa ľubovoľne miešajú bez hlbších vzájomných vzťahov a zodpovednosti jeden za druhého, a tak by ostalo len na úrovni skupiny. Najčastejšie sa fázy vývoja malého spoločenstva prirovnávajú k fázam vývoja človeka. V prvej fáze ide o prvotné nadšenie z bezproblémového komunikovania v skupine - detstvo spoločenstva. V druhej fáze sa už začína prejavovať rôznorodosť členov skupiny, formuje sa identita spoločenstva s jeho normami a prejavmi - dospievanie spoločenstva. V tretej fáze je už ustálená identita spoločenstva, rešpektujú sa zaužívané pravidlá a vo vnútri i navonok sa prejavuje napĺňanie cieľa spoločenstva - dospelosť spoločenstva. Vo štvrtej fáze dochádza k prehodnoteniu významu spoločenstva a jeho pretransformovaniu či zániku spoločenstva - staroba spoločenstva. 9 Dozrievanie skupiny do spoločenstva sa často uskutočňuje podnetmi dôležitými z hľadiska vzájomných osobných interakcií. Niekedy sa zdôrazňuje aspekt istých masiek vzhľadom na isté roly v skupine a takéto posuny je možné rozdeliť do 4 etáp. V prvej etape ide o komunikáciu medzi rolami. Maska roly pomáha komunikovať akoby skupina bola iba časťou širšej spoločnosti, do ktorej patria. Prijatie masky dovoľuje osobám v rodiacej sa alebo dočasnej skupine komunikovať bez priameho osobného zapojenia, ktoré môže byť zdrojom úzkosti. Po čase sa členovia cítia istými v rámci skupiny. Sú pripravení odložiť masky svojich rolí a ukázať ostatným niektoré aspekty svojej intimity, čím vznikajú interakcie a prebieha druhá etapa vyzrievania skupiny. Po ukázaní niečoho z osobnej sféry sa osoby cítia nahé, bezbranné voči možnej agresii druhých.tento strach z druhého ktorý je videný ako zlý - uvoľní agresivitu medzi členmi. 10 Slovo agresia pochádza z latinského slova aggredi = ad gredi a znamená kráčať, približovať sa k niekomu, vojsť do vzťahu. Tento slovný význam nepomenováva účinok kráčania k druhým, a preto je na začiatku neutrálny. Nevieme totiž, či priblíženie sa k ruhému človeku bude stretnutie pozitívne a vznikne dobrý vzťah, alebo sa stane ničivým útokom. 11 Keď sa prekoná táto uvoľnená agresivita a nastolí sa vzájomná tolerancia, členovia objavia skupinu ako miesto, kde im je dobre. V tretej etape interakcie ešte nie sú slobodné a spontánne, lebo vplýva na ne strach zo straty ťažko nadobudnutej jednoty. V niektorých skupinách sa vývoj na tejto úrovni zastaví. Po prekonaní tretej fázy sa medzi členmi zrodia opravdivé interakcie a nastáva dozrievanie skupiny do spoločenstva. 9 porov.smidriak,o.: Perspektívy pastorácie na Slovensku, Ružomberok: Verbum, 2011,s porov.smidriak,o.: Perspektívy pastorácie na Slovensku, Ružomberok: Verbum, 2011,s Porov.Frielingsdorf,K. :Agrese vytváří vztahy, Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství,2000,s.9

4 Ježišovo učenícke spoločenstvo a prvokresťanské spoločenstvá V starom zákone má spoločenstvo ľudí rodinný, kmeňový a národný význam. Spočíva v sebauvedomení Izraela ako spoločenstva Božieho ľudu vytvoreného Božími zasľúbeniami a zmluvou. Túto skutočnosť nazývame kolektívna osobnosť. To znamená, že Izrael stojí pred Bohom ako celok, ktorý spolu upadá do hriechu a koná pokánie, trpí a víťazí, ide napred ku konečnému spoločenstvu s Bohom v nebeskom kráľovstve. V novom zákone má spoločenstvo ľudí veriacich v Boha predovšetkým duchovný význam. Zakladateľom spoločenstva je Ježiš Kristus. Duch Svätý je Láska inšpirujúca Ježišových nasledovníkov, ktorá je prechodom do života v plnosti a naplnením poznania Boha. 12 Podľa novozákonného biblického svedectva sa náboženský život prvých kresťanov uskutočňuje v spoločenstvách, ktorých podstatou je bohatstvo vzťahov. Dôležitým znakom prvokresťanského spoločenstva je spoločná modlitba, žalmy a kresťanské hymny, krst. Okrem toho dávala priestor slobodnej komunitnej modlitbe a spevu. 13 Existenciu spoločenstiev potvrdzujú aj apoštolské listy, najmä Pavlove. Pavol v Efeze položil základy miestneho spoločenstva. Tieto spoločenstvá sa snažili plniť nasledovné úlohy: rozvíjanie ohlasovania evanjelia a katechetického vyučovania, vytváranie prostredia umožňujúceho aplikáciu získaných náboženských vedomostí, hľadanie stratégie evanjelizácie a zakladanie nových malých spoločenstiev, vytváranie prostredia pre prípravu nových animátorov spoločenstiev. 14 Súčasná doba pozná výskyt a rozšírenie mnohorakých foriem zoskupení laikov: združenia, skupiny, spoločenstvá, hnutia, takže môžeme hovoriť o novej dobe zoskupenia laikov. 15 Charakteristickou vlastnosťou mnohých súčasných veľkých farností je anonymita, prevaha inštitucionalizmu a funkcionalizmu nad osobným kontaktom s ľuďmi. Rôzne malé cirkevné spoločenstvá laikov predstavujú šancu prekonať tieto nedostatky v spoločenstve Cirkvi. 16 Súčasná doba je aj dobou neustálej často až horúčkovitej aktivity, ktorá ľahko môže prejsť v činnosť pre činnosť a preto je potrebné najskôr sa snažiť byť pred tým ako začneme konať. Potrebujeme odolávať pokušeniu zaplniť vnútorné prázdno len vonkajšou činnosťou. Skutočný pastoračný program má vždy vychádzať z Kristovho postoja, že pred rybolovom ľudí je potrebné zájsť na hlbinu. Obnova pastorácie v perspektíve Cirkvi - spoločenstve (ecclesia - communio) 12 porov. Zvěřina, J.: Teologie agapé. Praha: Scriptum, 1992, s porov Smidriak,O.: Malé spoločenstvá mládež. Košice,2008,s porov.smidriak,o.: Malé spoločenstvá mládež. Košice,2008,s porov. AA 17, Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu II. Trnava: SSV, 1993, s porov. Šmidriak,O.: Malé spoločenstvá mládež. Košice,2008,s

5 súvisí s novým Kristovým prikázaním: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať ( Jn 13,35). 17 Spiritualita spoločenstva je predovšetkým zameranie pohľadu srdca na tajomstvo trojjediného Boha. On v nás prebýva a Jeho svetlo treba vnímať aj na tvári bratov a sestier vedľa nás 18 Osobná skúsenosť Naše spoločenstvo vzniklo pred 8 rokmi. Pri jeho zrode malo 5 členov. Postupne sa pridávali noví členovia. Sme spoločenstvo žien nad 20 rokov. Na začiatku nášho spoločenstva, môžem povedať že stál Boh. Skôr ako prišiel ku Nemu človek so svojou potrebou, túžbou On mal na mysli vo svojom Srdci plán ako pomôcť človeku. A tú istú túžbu pomôcť vložil do srdca aj kňazovi. Takže Boh uskutočňuje svoj plán. Prišlo jednoduché stretnutie dvoch ľudí mali rovnakú potrebu, túžbu smerovanie, víziu. A otvorené srdce pre potreby iných ľudí. Pozvanie na prvé stretnutie skupiny každej z nás prišlo z rôznych strán. Duch Boží vanie kadiaľ chce...a skutočne sme prišli z mnohých miest. Plné očakávania. Od začiatku našich stretnutí bola medzi nami cítiť atmosféra prijatia, bezpečia a dôvery, ktorá je pre nás darom a zdrojom, miestom kde môžeme čerpať. Navzájom sme si dali dovolenie byť samými sebou bez pretvárky a zotrvať slobodne v skupine.(ako kto dlho chcel). Pravidelne sa stretávame a venujeme sa rozhovorom, modlitbe, adorácii, zdieľaniu sa navzájom, spoločnému čítaniu. Práca na sebe je často veľmi náročná a plná úskalia, ktoré statočne zdolávame. Okrem prehlbovania duchovného života, rozvíjame naše vzájomné vzťahy zábavou, opekačkou, spoločnými výletmi, udržiavame vzťahy aj mimo spoločných stretnutí vo dvojici prípadne v trojici. Ktosi mi dávno povedal : keby som si mohol len tak o človekovi prečítať to, čo sa v ňom odohráva, čím žije - bolo by to jednoduchšie. No stretnúť sa s človekom tvárou v tvár načúvať mu a pomôcť mu prejsť aj tmavou dolinou aj oázou je viac, je to prepojenie sŕdc a duší.. Miesto stretnutia sa ja a ty v úprimnosti, dôvere, ktorú vytvárame nám pomáha prekonávať problémy a úskalia bežného života a prežiť život kvalitnejšie, hodnotnejšie a bohatšie takpovediac v plnosti. 17 porov.šmidriak,o.: Perspektívy pastorácie na Slovensku, Ružomberok: Verbum,2011,s porov.ján Pavol II.:Novo millennio ineunte. Trnava : SSV,2001,s.63